Oceľ: Akčný plán pre budúcnosť odvetvia

Európska komisia predstavila v roku 2013 akčný plán pre oceľ, v ktorom analyzuje výzvy a prináša návrhy opatrení, pripomína strategický význam odvetvia v EÚ a tiež úzke väzby na ďalšie priemyselné sektory. Slovensko naň ako prvá členská krajina nadviazala vlastnou národnou stratégiou.

Produkcia ocele (Eurofer)
Zdroj: ThyssenKrupp Steel Europe/Eurofer

Míľniky

  • 1952-2002: Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ (ESUO)
  • 1977: Davignonov plán pre európsku oceľ
  • júl 2012: vzniká Okrúhly stôl na vysokej úrovni pre oceľ (HLR)
  • 19. september 2012: prvé stretnutie HLR pre oceľ – identifikácia hlavných konkurenčných výziev
  • 10. október 2012: Európska komisia aktualizovala priemyselnú stratégiu s cieľom zvrátiť klesajúcu rolu priemyslu v EÚ a zvýšiť jeho podiel na HDP EÚ-27 z 15,2 % na 20 % do roku 2020
  • 6. december 2012: druhé stretnutie HLR pre oceľ – politické odporúčania pre sektorový akčný plán
  • 13. december 2012: uznesenie Európskeho parlamentu o oceliarskom priemysle EÚ
  • 12. február 2013: tretie stretnutie HLR pre oceľ – schválenie odporúčaní na zlepšenie konkurencieschopnosti
  • 11. jún 2013: Európska komisia predložila akčný plán pre európsky oceliarsky priemysel
  • 5. november 2013: Komisia vydala pre členské štáty usmernenia ohľadom efektívneho využívania verejných intervencií na vnútornom trhu s elektrickou energiou
  • 28. november 2013: Výbor regiónov schválil stanovisko k akčnému plánu
  • 11. december 2013: stanovisko k plánu prijal Európsky hospodársky a sociálny výbor
  • 22. január 2014: EK predstavila stratégiu Za obnovu európskeho priemyslu, politický rámec pre klímu a energiu v období 2020 – 2030 a tiež analýzu cien a nákladov na energiu
  • 23. január 2014: Európsky parlament prijal správu o akčnom pláne pre oceľ
  • 9. apríl 2014: Komisia schválila nové usmernenia verejnej podpory pre projekty v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky
  • 23. apríl 2014: vláda SR schválila Akčný plán pre konkurencieschopný a udržateľný oceliarsky priemysel na Slovensku

Jedenásť rokov po tom, čo vypršala platnosť Zmluvy o Európskom spoločenstve pre uhlie a oceľ (ESUO) a prvýkrát od Davignonovho plánu z roku 1977 predstavila Európska komisia komplexný akčný plán pre oceliarske odvetvie. Analyzuje výzvy, ktorým tento priemysel čelí, pripomína strategický význam ocele pre EÚ a jej úzke väzby na mnohé priemyselné odvetvia. Oceľ je totiž nevyhnutnou súčasť výrobného reťazca iných odvetví, najmä automobilového, stavebného i strojárskeho sektora, hlavným materiálom pre energetické infraštruktúry ako sú potrubia či veterné turbíny, ale aj pre elektroniku a domáce spotrebiče.

Odvetvie má významnú cezhraničnú dimenziu – 500 výrobných lokalít sa nachádza v 23 členských štátov. Poskytuje asi 360 000 priamych pracovných miest, ďalšie pozície zabezpečuje v dodávateľskom reťazci aj pre malé a stredné podniky.

Pretrvávajúca kríza viedla k zreteľnému poklesu výrobnej aktivity a súvisiaceho dopytu po oceli – o 27 % v porovnaní s predkrízovou úrovňou. Výsledkom je zatvorenie niektorých fabrík alebo zníženie objemu výroby, so súvisiacou stratou až do 40 000 pracovných miest. Jednou z hlavných otázok v blízkej budúcnosti zostáva tlak na reštrukturalizáciu a zníženie produkčnej kapacity sektora.

„Komisia považuje za zásadné, aby Európa zostala významným regiónom produkujúcim oceľ z ekonomických, sociálnych a environmentálnych dôvodov, a tiež kvôli bezpečnosti dodávok,“ uvádza sa v akčnom pláne.

„U.S. Steel Košice oceňuje iniciatívu Európskej komisie (EK), ktorá pripravila  „akčný plán“ zameraný na podporu európskeho oceliarskeho priemyslu.  EK ním potvrdila, že vníma výzvy, ktorým čelia výrobcovia ocele v EÚ  ako vážne z hľadiska ich sociálnych a ekonomických dôsledkov pre celé európske spoločenstvo,“ uviedla spoločnosť U.S. Steel Košice pre EurActiv. „Akčný plán je pre nás všetkých signálom, že európski politici si uvedomili naliehavú potrebu prijať opatrenia na zvrátenie nepriaznivej situácie v celom výrobnom sektore EÚ.“

Trendy na svetovom trhu

Európska únia ako celok je druhým najväčším producentom ocele na svete. V roku 2012 sa v Únii vyprodukovalo 168,53 miliónov ton surovej ocele, čo predstavuje necelých 11 % svetovej produkcie.

Zdroj: World Steel Association, 2013

Celosvetovo sa oceliarske odvetvie vyznačuje obrovskou nadmernou kapacitou – približne 542 miliónov ton ocele, z toho až 200 miliónov ton sa nachádza v Číne. Asi 80 miliónov ton sa nachádza v EÚ, čo je takmer 37 % celkovej výrobnej kapacity Únie.

EK v pláne uviedla, že ak by výrobná kapacita ocele zostala po roku 2014 konštantná, mohlo by trvať 5 až 7 rokov, kým sa dopyt vyrovná kapacite, ak bude dopyt rásť súčasným tempom. OECD napríklad očakáva, že globálna kapacita výroby ocele dosiahne v roku 2014 úroveň 2,171 miliardy ton.

Podľa údajov Svetovej asociácie pre oceľ (WSA) sa za posledných 15 rokov svetová produkcia ocele zdvojnásobila – zo 750 miliónov ton ocele v roku 1996 na 1,547 miliardy ton v roku 2012. Jediný medziročný pokles sa zaznamenal v roku 2009.

Od roku 2000 došlo k rastu svetového trhu s oceľou, a to najmä v dôsledku industrializácie rozvojových krajín. Dominantným hráčom sa stala Čína. Zatiaľ čo v roku 2000 pochádzalo z Číny 39 % ázijskej produkcie surovej ocele, v roku 2013 to už bolo 71 %. Nárast v produkcii viedol k domácej nadmernej kapacite a krajina sa stala z čistého dovozcu ocele jej najväčším svetovým vývozcom.

Niektoré susedné krajiny (Rusko, Ukrajina a Turecko) tiež značne zlepšili svoju kapacitu výroby ocele a schopnosť dodávať ju na trh EÚ.

V tomto náročnom kontexte si oceliarstvo EÚ úspešne zachovalo svoju exportnú úroveň. V roku 2012 bol obchodný prebytok ocele na úrovni 16,2 miliónov ton, čiže približne 20 miliárd eur.

Pokiaľ ide o jednotlivé štáty, hlavnými výrobcami ocele boli v roku 2012 Čína – 46 % svetovej produkcie surovej ocele, Japonsko, USA, India a Rusko. Nemecko sa ako prvá európska krajina umiestnila v rebríčku na 7. mieste. Slovensko sa s produkciou 4,4 miliónov ton surovej ocele umiestnilo na 31. mieste svetového rebríčka.

„Oceliarsky priemysel na Slovensku má veľmi významný vplyv na zamestnanosť, najmä v niektorých regiónoch, a pomáha zlepšovať zahraničnú obchodnú bilanciu krajiny,“ uviedla v rozhovore pre EurActiv Katarína Jastrzembská z Generálneho riaditeľstva EK pre podnikanie a priemysel. Dodala, že „kapacita slovenských výrobcov predstavuje 2,4 % výrobnej kapacity EÚ. Podiel obratu tohto priemyslu na HDP Slovenska je jedným z najvyšších v celej Únii a predstavuje až 6 %.“

Výzvy a piliere akčného plánu 

V súčasnosti čelí sektor v Únii niekoľkým veľkým výzvam: nízkemu dopytu; celosvetovej nadmernej kapacite; zvyšujúcim sa nákladom na energiu; závislosti od dovážaných surovín; silnej a často nekalej hospodárskej súťaži; náročným environmentálnym požiadavkám; a potrebe investovať do inovácií a ľudského kapitálu.

Komisia v akčnom pláne identifikovala 6 pilierov pre zabezpečenie budúcnosti oceliarstva v EÚ: správny regulačný rámec; zvyšovanie dopytu po oceli; rovnaké podmienky pre výrobcov z EÚ pokiaľ ide o prístup k surovinám a obchodu; energetická a klimatická politika na posilnenie konkurencieschopnosti; podpora inovácií; uľahčenie reštrukturalizácie a riešenie kvalifikačných potrieb.

Správny regulačný rámec

V súlade s programom inteligentnej regulácie, ktorý Komisia aktualizovala v decembri 2012, musia byť právne predpisy EÚ účinné a efektívne v dosahovaní svojich cieľov. Komisia je odhodlaná identifikovať nadmernú záťaž, nezrovnalosti, nedostatky alebo neúčinné opatrenia.

Komisia si naplánovala dokončiť v roku 2013 posúdenie kumulatívnych nákladov pre odvetvie ocele s cieľom posúdiť celkovú regulačnú záťaž v EÚ a zhodnotí vplyv každej novej iniciatívy, pri ktorej možno očakávať veľký vplyv na konkurencieschopnosť oceliarskeho priemyslu.

Inštitút CEPS zverejnil v júni 2013 výsledky posúdenia kumulatívnych nákladov na sektor. Medzi hlavné zistenia patrí to, že kumulatívne regulačné náklady sú nízke v porovnaní s celkovými nákladmi produkcie ocele a líšia sa podľa toho, či podnik používa elektrické oblúkové pece (EAF) alebo primárne pece s kyslíkovými konvertormi (BOF). Kumulatívne regulačné náklady pri EAF sú asi 3 % z celkových nákladov, pri BOF sú menej ako 2 %.

V prípade EAF sú vyššie náklady na tonu koncových výrobkov, čo súvisí predovšetkým s nákladmi na reguláciu energie, ako sú nepriame náklady týkajúce sa obchodovania s emisiami (ETS), poplatkami za prenos či podporou obnoviteľných zdrojov (OZE). V prípade BOF bremeno súvisí najmä s opatreniami na ochranu životného prostredia.

V rámci úpravy regulačného rámca sa zvažujú aj európske štandardy, ktoré by podnecovali udržateľnú produkciu oceľových výrobkov. Samotný priemysel vyvíja  značku pre oceľové stavebné výrobky – SustSteel. Jej cieľom je podporovať udržateľnosť všeobecne, a najmä vo výrobe oceľových stavebných výrobkov. Komisia vyzvala členské štáty EÚ, aby v záujem lepšej udržateľnosti týchto produktov preskúmali možnosť zaviesť značku SustSteel.

Daňové úniky

Prevádzkové podmienky pre výrobcov v niektorých členských štátoch negatívne ovplyvňujú aj úniky dane z pridanej hodnoty na domácom trhu. Podniky sú tak vystavené nekalej súťaži pochádzajúcej z čierneho trhu, čo vedie k znižovaniu výroby alebo zatváraniu závodov. Komisia preto spolu s členskými štátmi preskúma možné iniciatívy proti nelegálnemu trhu EÚ s oceľovými výrobkami vrátane únikov DPH.

Problém s podvodmi a únikmi DPH sa identifikoval napríklad v susednom Poľsku pri ryhovaných oceľových tyčiach valcovaných za tepla. Mechanizmus podvodu na DPH je nasledovný: dôjde k registrácii firmy, ktorá po určitý čas predkladá všetky nevyhnutné daňové priznania. Onedlho firma nakúpi oceľové tyče v jednej alebo dvoch veľkých transakciách a stratí sa bez zaplatenia DPH. Podľa časopisu WNP sa až s polovicou ryhovaných oceľových tyčiek obchoduje nelegálne a bez zdanenia.

Poľské hutnícke združenie HIPH odhaduje, že týmto postupom prišiel v roku 2012 štátny rozpočet o sumu 300 miliónov zlotých (€70,5 mil.) a kvôli únikom na daniach produkcia a predaj vystužených oceľových tyčí klesol o v minulom roku o 15 %.

Poľské ministerstvo financií navrhlo tento problém riešiť zavedením tzv. „reverznej DPH“, ktorá sa má týkať výlučne ryhovaných oceľových tyčiek. Firma má mať povinnosť zaplatiť daň pred samotným nákupom tovaru. Predstavitelia biznisu síce uznávajú potrebu zakročiť, zároveň sa ale obávajú toho, či by legálne obchodujúce firmy v čase nízkeho dopytu a slabej ekonomickej aktivity takéto opatrenie finančne ustáli.

Zvyšovanie dopytu po oceli

Dopyt po oceli závisí od hospodárskej a finančnej situácie niekoľkých kľúčových odvetví, ktoré boli tiež postihnuté krízou, preto Komisia zdôraznila nevyhnutnosť realizovať existujúce iniciatívy EÚ zamerané na sektory odberateľov oceľových produktov. Samotné stavebníctvo a automobilový priemysel sa spolu podieľajú na dopyte po oceli vo výške približne 40 %.

rozhovore pre EurActiv komisár pre priemysel a podnikanie Antonio Tajani zdôraznil, že sektory sú vzájomne prepojené. „Spolu vytvárajú sieť. Každý sektor je bratom iného sektora, či už ide o oceľ, automobilový sektor, stavebníctvo. Bez automobilového priemyslu a stavebníctva nie je možné podporiť oceliarstvo, bez turistického ruchu nie je možné pokročiť v stavebnom sektore.“

V snahe podporiť dopyt po oceli je preto potrebné realizovať iniciatívu CARS 2020, prostredníctvom ktorej sa stimuluje dopyt po vozidlách využívajúcich alternatívne palivá, a tiež stratégiu na podporu udržateľnej výstavby zameranej na zvýšenie energetickej a zdrojovej efektívnosti budov a na ich renováciu.

Férový medzinárodný obchod

Európska komisia tiež poukázala na to, že hoci je Únia otvorený trh, ostatné krajiny vyrábajúce oceľ používajú obmedzenia alebo narušenia obchodu, vrátane colných prekážok, vývozných stimuloch, dotácií i nesadzobných opatrení – napr. technické regulácie či postupy pre vyhodnotenie zhody, aby svojmu vlastnému oceliarskemu priemyslu poskytli umelé výhody.

Obmedzenia na vývoz či exportné clá na suroviny zaviedli napríklad India, Čína, Rusko a Egypt, čo prispelo k zvýšeniu výrobných nákladov pre európske firmy. Prehnané licenčné postupy alebo požiadavky na produkty pochádzajúce z EÚ za zaznamenali na indickom a indonézskom trhu. V Číne a USA zase platia investičné obmedzenia a predpisy o uprednostnení domácich firiem vo verejnom obstarávaní, čo je tiež forma ochrany vlastného priemyslu.

Oceliarstvo závisí od zdrojov, ktoré sú v Európe nedostatočné. V Európe sa recykluje oceľový šrot, ktorý je jedným zo základných vstupov pri výrobe ocele, avšak čiastočne v dôsledku nezákonného vývozu sa aj tu zaznamenal jeho nedostatok.

Komisia bude preto monitorovať trhy so šrotom a zváži zahrnutie koksovateľného uhlia a iných kľúčových prvkov na výrobu ocele do zoznamu kritických surovín.

Kľúčovými nástrojmi na zabezpečenie prístupu na trhy tretích krajín a k surovinám sú podľa EK bilaterálne a multilaterálne obchodné politiky, a najmä rokovania o dohodách o voľnom obchode, v rámci ktorých chce tiež propagovať medzinárodné štandardy pre oceľové výrobky.

Okrem toho je potrebné zavádzať nástroje na ochranu obchodu, ktorými sa majú odstrániť nekalé obchodné praktiky. V roku 2012 sa na základe podnetov zo strany priemyslu začalo jedenásť nových vyšetrovaní týkajúcich sa výrobkov zo železa a z ocele. V júni 2013 Komisia podala sťažnosť voči čínskym clám na dovoz oceľových rúr z EÚ na pôde Svetovej obchodnej organizácie (WTO).

Komisia tiež modernizuje vlastné nástroje na ochranu obchodu (TDI), tak aby voči krajinám využívajúcim neférové dotácie a vytvárajúcim štrukturálne narušenia na trhu so surovinami umožnili zavedenie vyšších colných taríf, čo znamená odklon od pravidla nižšieho cla. Tiež sa majú zaviesť efektívnejšie pravidlá pre vyšetrovania z vlastnej iniciatívy, kedy existuje hrozba zavedenia odvetných opatrení voči európskemu priemyslu.

Drahé energie

Náklady na energie dosahujú v oceliarstve asi 40 % prevádzkových nákladov. Európske podniky pritom platia vyššie ceny energií než väčšina ich medzinárodných konkurentov – od roku 2008 do začiatku roka 2012 vzrástli o 38 % v reálnom vyjadrení, zatiaľ čo v rovnakej dobe klesli v USA o 4 %. Podľa údajov Medzinárodnej energetickej agentúry sú priemerné ceny elektriny pre  koncového odberateľa v EÚ dvojnásobné oproti USA a značne vyššie než vo väčšine krajín OECD, s výnimkou Japonska.

Nárast produkcie bridlicového plynu v USA zlepšil pozíciu amerického priemyslu pokiaľ ide o náklady na energie a je jedným z hlavných dôvodov prilákania nových investícií do oceliarstva. To by mohlo signalizovať obrat pre tento sektor, a USA by sa čoskoro mohli stať čistým exportérom ocele, čím by ďalej zvyšovali nadbytok ponuky ocele na svetových trhoch.

Podpredseda EK Antonio Tajani poukázal na potrebu preskúmať potenciál bridlicového plynu aj v Európe. „V bridlicovom plyne som neutrálny, ale myslím si, že je dôležité vedieť, či by to mohlo byť riešenie aj pre naše firmy v tom, ako zredukovať ceny energie,“ uviedol pre EurActiv.

Pri formulovaní budúcej energetickej politiky sa podľa Komisie musia identifikovať spôsoby zníženia alebo kompenzácie nepriaznivých vplyvov cien energií na konkurencieschopnosť energeticky náročných priemyselných odvetví.

Aj v rámci samotnej EÚ existujú obrovské rozdiely v koncových cenách elektrickej energie, ktoré sú spôsobené vplyvom rôznych faktorov vrátane nákladov na palivo, štátnej daňovej politiky, štruktúry trhu, politiky obnoviteľných zdrojov energie a rôznych prístupov k regulácii cien.

Podľa údajov Eurostatu platili v roku 2012 podniky na Slovensku 4. najvyššie ceny za elektrinu, po Cypre, Malte a Írsku. Naopak najnižšie ceny platili priemyselní odberatelia v Estónsku, Bulharsku a Fínsku.

Zdroj: Eurostat, 2014

Komisia si naplánovala vydať usmernenie pre členské štáty o podporných schémach pre energiu z obnoviteľných zdrojov a posúdenie dlhodobých dodávateľských zmlúv z hľadiska hospodárskej súťaže. EK verí, že o zníženie cien sa postará efektívny vnútorný trh s energiou, ktorý bude stimulovať konkurenciu na trhu. To si však vyžaduje primeranú cezhraničnú a transeurópsku energetickú infraštruktúru, čo sa dosiahne len prostredníctvom cielených opatrení zo strany EÚ a jej členských štátov.

Redukcia emisií

Ďalšou výzvou je rast cien elektrickej energie súvisiaci so systémom obchodovania s emisiami (ETS), ktorý mimoriadne silno zasiahol výrobcov používajúcich elektrické oblúkové pece a recyklovaný šrot ako prvotnú surovinu. Sú preto potrebné neustále investície do energetickej efektívnosti – závody využívajúce najlepšie technológie už dnes fungujú na hranici svojich termodynamických možností.

V Akčnom pláne Komisia poukázala napríklad na to, že mnohé podniky produkujú veľké množstvo odpadového tepla a plynu, ktoré je možné použiť na výrobu elektriny alebo pary a ďalej využiť buď priamo v podniku, exportovať do iného podniku alebo do verejnej elektrickej siete. Týmto spôsobom dochádza k redukcii emisií tým, že sa narádzajú iné zdroje pre výrobu energie, najmä fosílne palivá.

Únia zaradila oceliarske odvetvie medzi tie, ktoré sú ohrozené presunom výroby do krajín s menej prísnymi klimatickými predpismi, tzv. carbon leakage. Firmy preto dostanú bezplatne emisné kvóty vo výške 100 % základnej referenčnej hodnoty a podľa usmernení o štátnej pomoci v súvislosti s ETS z mája 2012 im vlády môžu v rokoch 2013-2020 poskytnúť finančnú kompenzáciu súvisiacich nákladov.

Samotný komisár Tajani v súvislosti so stanovením nových cieľov pre znižovanie emisií, o ktorých sa hovorí v súvislosti s návrhom rámca pre klimatické a energetické politiky do roku 2030, uviedol: „Som úplne proti novému oveľa ambicióznejšiemu cieľu, pretože obnáša riziko toho, že veľa firiem presunie svoju produkciu mimo, do Číny, Ruska alebo na Ukrajinu. Pre EÚ by to znamenalo viac nezamestnanosti, viac znečistenia a žiadne riešenie pre klimatickú zmenu. Preto potrebujeme ambiciózny, ale možný cieľ. S nesplniteľným cieľom zahubíme náš vlastný priemysel.“

Akčný plán tiež presadzuje prijatie globálne porovnateľných noriem pre emisie, ktoré by presne vyčíslili príspevok k redukcii emisií na úrovni závodu a priemyselného odvetvia a umožnili porovnanie výkonnosti závodov na celosvetovej úrovni.

Členské štáty môžu podľa Komisie zvážiť primerané opatrenia na zníženie nákladov na energie pre energeticky náročné odvetvia a tiež vyčleniť časť príjmov ETS na výskumné a inovačné projekty.

Podľa plánu prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 (Roadmap 2050) by mal priemysel ako celok dosiahnuť zníženie emisií CO2 o 83 – 87 % v porovnaní s rokom 1990. Asociácia Eurofer ale na základe výsledkov štúdie, ktorú vypracovala spoločnosť Boston Consulting Group (BCG), uviedla, že tento cieľ je pre sektor ocele nedosiahnuteľný. Ekonomicky uskutočniteľným spôsobom dokáže tento priemysel znížiť svoje emisie v porovnaní s rokom 2010 len asi o 15 %, a to za použitia najlepších dostupných technológií, procesom optimalizácie a väčšieho používania recyklovaného oceľového šrotu.

Generálny riaditeľ Euroferu Gordon Moffat zdôraznil, že technológie, ktoré by mali dosiahnuť redukciu podľa predstáv Komisie, „v súčasnosti neexistujú a ak sa niekedy vynoria, určite to nebude včas pre rozvrh Komisie“.

Hľadajú sa inovácie

V akčnom pláne sa uvádza, že kľúčovou oblasťou je úspešná demonštrácia a zavedenie prelomových technológií na znižovanie emisií CO2 vrátane priemyselného zachytávania a ukladania oxidu uhličitého (CCS), pri ktorých je ale nutné zohľadniť vysoké náklady a nedostatok akceptácie zo strany verejnosti.

Potenciálne prelomové technológie sa skúmali v rámci výskumného programu ULCOS z roku 2004, na ktorý Komisia prispela sumou 40 miliónov eur. Žiadna zo 4 identifikovaných technológií sa zatiaľ nepredstavila na komerčnej škále.

Komisia potvrdila, že bude naďalej stimulovať inovatívny výskum a vývoj, obzvlášť počas ekonomicky riskantnej a drahej pilotnej a demonštračnej fázy,  a to niekoľkými nástrojmi:

V rámci programu Horizont 2020 má ísť hlavne o projekty zamerané na nové, čistejšie, energeticky efektívnejšie technológie, ktoré využívajú zdroje efektívnejšie, vrátane verejno-súkromných partnerstiev ako je SPIRE a strategický plán pre energetické technológie (SET),

Približne 280 miliónov eur sa v období 2014-2020 môže použiť z Výskumného fondu pre uhlie a oceľ (RFCS), do ktorého sa preniesli prostriedky z niekdajšieho ESUO.

Európske partnerstvo pre inovácie v oblasti surovín (EIP) zase  podporuje inovácie pozdĺž hodnotového reťazca ocele, začínajúc pri prieskume a ťažbe až po efektívne spracovanie, recykláciu a nahradenie.

Rozšíreniu vznikajúcich oceliarskych technológií by mohli pomôcť aj finančné mechanizmy Európskej investičnej banky, či už prostredníctvom dlhodobých pôžičiek alebo Finančného nástroja na zdieľanie rizika (RSFF).

Komisia tiež vyzvala členské štáty, aby preskúmali potrebu a uskutočniteľnosť vyčlenenia zdrojov pre špecifické programy výskumu, vývoja a inovácií v sektore ocele a uprednostnili vznik clusterov.

Zamestnanosť a zručnosti

Výhľad v oblasti zamestnanosti v odvetví je podľa Komisie predmetom vážnych obáv. V nedávnych rokoch došlo z dôvodu reštrukturalizácie k strate asi 40 000 pracovných miest, zatvorili sa podniky vo francúzskom meste Florange či belgickom Liège. Európsky parlament požiadala Komisiu, aby sledovala vývoj aj v iných fabrikách v Taliansku, Luxembursku, Rumunsko či Švédsku.

Veková štruktúra pracovníkov naznačuje, že do roku 2025 opustí odvetvie takmer 30 % pracovnej sily, preto musí byť schopné prilákať mladé a kreatívne talenty.

Jedným z opatrení podľa akčného plánu je podpora zamestnanosti mladých ľudí v odvetví posilnením systémov učňovskej prípravy a postupov náboru zameraných na mladých ľudí. Počas návštevy na Slovensku eurokomisár Tajani ocenil duálny systém vzdelávania na vlastných školách s komplexnou učňovskou schémou, ktorý podporujú viaceré podniky. „Tiež chceme povzbudiť mladých pracovníkov k tomu, aby získavali vzdelávanie a zručnosti v iných krajinách za pomoci prostriedkov z EÚ a firiem, šlo by o určitú formu Erasmus programu pre pracovníkov,“ uviedol.

Sociálne náklady na prispôsobenie sa a zabezpečia zachovanie nevyhnutných požadovaných zručností môžu zmierniť štrukturálne fondy, najmä Európsky sociálny fond a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii. EK ale mieni zabezpečiť, aby sa pri udeľovaní prostriedkov EÚ zohľadnil dlhodobý význam investícií pre vytvorenie a zachovanie pracovných miest, sledovala zásada regionálnej inteligentnej špecializácie a naďalej sa uplatňovali pravidlá o spolufinancovaní a zníženom vlastnom príspevku v štrukturálnych fondoch pre programové krajiny.

Podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci môže sektor ocele využívať niekoľko typov opatrení štátnej podpory, ktoré prispievajú k naplneniu cieľov stratégie EÚ 2020, okrem spomínaných oblastí výskumu, vývoja a inovácií, aj na školenia a pomoc v zamestnanosti, a tiež na zvýšenie environmentálnej ochrany.

Po 12 mesiacoch od prijatia plánu Komisia v spolupráci so zástupcami iných inštitúcií EÚ, členských štátov, priemyslu a odborov vyhodnotí, ako jeho vykonávanie ovplyvnilo konkurencieschopnosť oceliarskeho priemyslu, a v prípade potreby predloží ďalšie odporúčania a usmernenia.

Reakcie ostatných inštitúcií EÚ

Európske inštitúcie privítali Akčný plán Európskej komisie. Koncom novembra 2013 Výbor regiónov uviedol, oceliarstvo má zásadný význam pre celkové hospodárstvo Európskej únie a je mimoriadne dôležitým strategickým odvetvím, ktoré má priamy vplyv na hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj vo všetkých členských štátoch Európskej únie.

Domnieva sa však, že je potrebné do procesu európskej stratégie priamo zapojiť regionálne a miestne samosprávy, ktoré sú najvhodnejšími inštitúciami, pokiaľ ide o posúdenie výziev v sociálnej oblasti a reálne využitie investícií na vytváranie a zachovanie pracovných miest, a tiež najlepšie poznajú problémy v oblasti posudzovania vplyvu na životné prostredie.

Európsky hospodársky  a sociálny výbor (EESC) označil plán za krok vpred, avšak jeho úspech závisí od toho ako sa slová premietnu do reality. Akčný plán je podľa nich pomerne vágny a nevenuje dostatočnú pozornosť cyklickému charakteru krízy, preto EESC predložil niekoľko odporúčaní.

EK by mala napríklad spolu so sociálnymi partnermi dôkladne zhodnotiť existujúce kapacity, uľahčiť využívanie a prepravu šrot a predchádzať nelegálnemu vývozu, zvýšiť dopyt v nadväzujúcich odvetviach ako stavebníctvo a automobilový priemysel.

Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii by podľa EESC nemal ponúkať opatrenia ex post, ale mal by sa zamerať na predvídanie zmien, napríklad uľahčovať zavádzanie nových technológií a pomáhať pracovníkom, aby sa s nimi oboznámili. Navrhol tiež vypracovať dočasné opatrenia (ako napríklad v Nemecku kurzarbeit, t. j. skrátený pracovný čas) spolufinancované z verejných zdrojov a/alebo posilniť už zavedené opatrenia s cieľom zabezpečiť udržanie pracovníkov v oceliarskom priemysle.

Európsky parlament prijal v januári 2014 správu o akčnom pláne veľkou väčšinou hlasov – 505 za, 95 proti. EP podporuje sľub Komisie zvýšiť úsilie o zníženie cien za energie a rozdiely v nákladoch medzi priemyslom EÚ a jej hlavnými konkurentmi, pričom zohľadní stratégie jednotlivých členských štátov a umožní im splniť ich osobitné vnútroštátne požiadavky.

Nazdáva sa, že Komisia by sa pri regulácii mala usilovať o súčinnosť, ktorá umožní dosiahnuť ciele v oblasti klímy a energetiky, a zároveň podporovať ciele v oblasti konkurencieschopnosti a zamestnanosti a minimalizovať riziko úniku uhlíka a premiestňovania.

Vývoj po prijatí AP EÚ

V júli 2013 Rada EÚ prijala dve smernice, ktoré umožňujú krajinám lepšie bojovať proti podvodom s DPH, uľahčujú rýchlu reakciu a umožňujú špecifické opatrenia pre riešenie tzv. karuselových podvodov.

Komisia tiež 11. júla predstavila opatrenia boja proti nelegálnemu obchodovaniu so šrotom v rámci novely nariadenia o preprave odpad. Majú sa posilniť kontroly vývozu vnútri Únie aj do tretích krajín a zabezpečiť, aby boli úrovne kontroly vo všetkých členských štátoch podobné.

Koncom roka 2013 sa tiež prijal revidovaný zoznam odvetví ohrozených carbon leakage, do ktorého sa pridala napríklad výroba určitých kovových produktov. V polovici apríla 2014 Komisia spustila konzultácie s vybranými kľúčovými stakeholdermi o opatreniach týkajúcich sa carbon leakage po roku 2020.

Centrum pre európske politické štúdie (CEPS) zverejnil v decembri 2013 rozsiahlu analýzu komponentov cien energií a nákladov špecificky v odvetví ocele, pričom vychádzal z informácií, ktoré mu poskytli priamo podniky. Výsledky zo získanej vzorky následne autori rozdelili na zložku samotnej energie, sieťové náklady, poplatky na podporu obnoviteľných zdrojov, a ďalšie dane a poplatky, a tiež podľa jednotlivých regiónov EÚ.

Pokiaľ ide o elektrinu, zistili, že producenti ocele v strednej a východnej EÚ zaznamenali v rokoch 2011 a 2012 značný nárast energetického komponentu ceny. Čelili tiež najvyšším sieťovým nákladom a poplatkom na OZE, ktoré boli až 2-krát vyššie ako priemer EÚ. Aj v prípade ostatných daní a poplatkov sa museli vyrovnať s dvojnásobkom nákladov oproti producentom na juhu Európy.

V decembri 2013 tiež bola publikovaná štúdia o efektívnosti materiálov a požiadavkách ekodizajnu pre recyklovateľnosť a rozobratie produktov s cieľom zaistiť ľahšiu separáciu ocele vhodnej na ďalšie spracovanie.

Od 1.1.2014 je v platnosti nové nariadenie o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii. Jeho plné využitie tak závisí na členských štátoch.

V januári 2014 predstavila Komisia viacero podstatných dokumentov – návrh politického rámca v oblasti klímy a energetiky do roku 2030, spolu s hodnotením dosahov nového rámca na náklady priemyslu; stratégiu Za obnovu európskeho priemyslu; a tiež závery analýzy o zložení cien energie, nákladov na energie a faktorov vedúcich k ich zvyšovaniu s významným dôrazom na energeticky náročné odvetvia.

Usmernenia o štátnej pomoci

V súvislosti s cenami energie bolo pre oceliarske odvetvie podstatné zverejnenie nových usmernení pre poskytovanie štátnej pomoci v oblasti životného prostredia a energetiky začiatkom apríla 2014. Podľa asociácie oceliarov Eurofer ide o najnaliehavejšiu záležitosť pre energeticky náročné sektory.

„Hovoríme o miliardách potenciálnych dodatočných nákladov pre odvetvie, o nákladoch, ktoré konkurenti nemusia znášať. Náklady priemyslu v EÚ sú už teraz jedny z celosvetovo najvyšších. Akékoľvek ďalšie zvyšovanie bude v rozpore s cieľom hláv štátov a vlád zaviesť konkurenčné ceny energií pre priemysel,“ tvrdí združenie.

Podľa nových usmernení tieto odvetvia získali limit pre príspevok na podporu OZE. Komisia považuje za primerané, aby podniky platili aspoň 15 % poplatku, avšak aj tu môžu členské štáty rozhodnúť o ďalšom limite týchto nákladov. Rámec platný pre celú EÚ má podľa Komisie zaistiť, že členské krajiny nebudú pri poskytovaní dotácií a výnimiek súperiť medzi sebou.

Združenie Eurofer však výsledný kompromis kritizuje. „Nevýhody jednoznačne prevažujú, pretože náklady vyplývajúce z dotácií pre obnoviteľné zdroje a iné dekarbonizačné opatrenia skresľujú konkurencieschopnosť na jednotnom trhu a globálnom trhu,“ uviedli.

Eurofer poukázal na to, že usmernenia neumožňujú vyňať všetky procesy výroby ocele a tie, ktoré je možné vyňať musia platiť minimálny podiel dotácií, ktorý je najmenej 15 % alebo 4 % ich hrubej pridanej hodnoty (GVA) alebo 0,5 % ich GVA, ak je energetická náročnosť aspoň 20 %. Navyše záleží na členských štátoch, ako rozhodnú o konečnej úrovni zníženia tohto príplatku. Navyše aj minimálny príspevok sa bude štát od štátu líšiť v závislosti od celkovej podpory OZE na národnej úrovni.

„V oblasti environmentálnych dotácií ale môže mať ten či onen oceliarsky projekt do určitej mieri prospech,“ dodalo združenie.

Národný akčný plán

Oceliarsky priemysel zohráva významnú rolu v slovenskom hospodárstve. Hutníctvo je podľa objemu priemyselných tržieb druhé v poradí po produkcii automobilov a zároveň má výrazný podiel v subdodávateľskom reťazci pre automobilový priemysel.

Zdroj: CEPS, december 2013

Slovenská vláda sa rozhodla reagovať na výzvy, ktorým čelí toto odvetvie formou národného akčného plánu, ktorý schválila koncom apríla 2014. Ministerstvo hospodárstva uviedlo, že v záujme udržania zamestnanosti, by sa v ďalších fázach mali vytvoriť podmienky na udržanie dlhodobého rozvoja tohto odvetvia, a to napríklad aj formou Memoranda o porozumení medzi SR a významnými spoločnosťami v oblasti výroby ocele.

Text európskeho a národného akčného plánu sa vo veľkej miere prekrývajú. Vláda si však určila niekoľko špecifických úloh.

Do konca septembra plánuje posúdiť  rozsah a štruktúru kumulatívnych asymetrických nákladov, ktoré regulačne zaťažujú oceliarsky priemysel a identifikovať reálne možnosti zníženia tohto bremena. Zanalyzuje vplyv všetkých vnútroštátnych opatrení, napríklad zdaňovania, všetkých regulovaných poplatkov, ktoré ovplyvňujú koncovú cenu elektriny, mechanizmov podpory pre obnoviteľné zdroje energie alebo iné formy energie na koncovú cenu energií pre energeticky náročné odvetvia.

Posúdi zavedenie opatrení na zníženie tarify za prevádzkovanie systému a odvodu do Národného jadrového fondu a tiež vyčlenenie príjmov z obchodovania s emisiami na projekty v oblasti výskumu, vývoja a inovácií pre energeticky náročné odvetvia.

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) má pripraviť koncepciu pravidelného posudzovania a porovnávania štruktúry nákladov na dodávku energií pre oceliarsky priemysel SR v porovnaní s ostatnými ekonomikami EÚ a ďalšími svetovými významnými konkurentmi.

Pokiaľ ide o sociálny rozmer, vláda plánuje využiť všetky opatrenia uvádzané v európskom akčnom pláne, napr. pripraví opatrenia na využitie prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu (ESF) na preškolenie a rekvalifikáciu pracovníkov v oceliarstve či na zmiernenie sociálnych vplyvov reštrukturalizácie v odvetví s využitím štrukturálnych fondov; zjednoduší dialóg medzi sociálnymi partnermi s cieľom dospieť k dohode o dočasných iniciatívach na zachovanie pracovných miest, ako je možnosť zavedenia programov pracovnej flexibility, atď.

Pozície

„Oceliarsky priemysel má v Európe sľubnú budúcnosť. Zachovaním si tradičného vedúceho postavenia vo výrobe inovačných výrobkov je schopný dosiahnuť celosvetovú konkurenčnú výhodu,“ uviedol pri príležitosti predstavenia akčného plánu podpredseda EK Antonio Tajani. „EÚ potrebuje, aby jeho reálna ekonomika viac než kedykoľvek predtým prispievala k hospodárskemu oživeniu a naším cieľom je, aby do roku 2020 priemysel vytváral 20 % HDP. To je začiatok procesu.“

„V súčasnosti sa európske oceliarske odvetvie nachádza vo veľmi zložitej situácii, keďže hospodárska kríza viedla k významnému poklesu výrobnej činnosti a súvisiaceho dopytu po oceli, ktorý zostáva o 27 % nižší ako pred krízou“, uviedol minister hospodárstva SR Tomáš Malatinský v súvislosti so schválením národného akčného plánu.

„Sme prvým štátom únie, ktorý reaguje na výzvy v oblasti oceliarskeho priemyslu aj na národnej úrovni. Výroba ocele tak ako bola v minulosti, zostane aj do budúcnosti jedným z hlavných pilierov rozvoja priemyslu na Slovensku, a preto má vláda maximálny záujem na udržaní výroby ocele na Slovensku na súčasnej úrovni a súhlasí so zaradením výroby ocele medzi strategické priemyselné odvetvia,“ zdôraznil minister Malatinský.

„Oceliarstvo na Slovensku a v krajinách Višegrádskej štvorky (V4) je v mnohých ohľadoch v ešte zložitejšej situácii, pretože našou priamou konkurenciou sú výrobcovia z krajín mimo EÚ, ktorí nemusia čeliť rovnakým striktným environmentálnym a výrobným obmedzeniam ako my.  Akčný plán pre oceliarstvo preto musí zohľadniť a vytvoriť predpoklady na kompenzáciu výraznej konkurenčnej nevýhody priemyslu na Slovensku a v iných krajinách V4 v porovnaní s našimi susedmi mimo EÚ, ktorí nemusia vyrábať s rovnakými obmedzeniami,“ uviedla spoločnosť U.S. Steel Košice. „Sme presvedčení, že akčný plán pre oceliarstvo je správnym krokom dopredu, ale ešte dôležitejšia je jeho správna a dobre načasovaná implementácia.“

Vo svojom stanovisku zároveň poznamenala: „Pokiaľ ide o obchodovanie s emisiami a klimatickú politiku, EK prisľúbila, že klimatický rámec EÚ do roku 2030 nebude neférovo znevýhodňovať oceliarsky priemysel. V tejto oblasti by sme však boli privítali v akčnom pláne viac konkrétnych opatrení.“

„Jediným riešením na zlepšenie dlhodobého rozvoja oceliarstva je reagovať na jeho pretrvávajúce problémy a prijať opatrenia na oživenie dopytu. Akčný plán pre oceliarstvo považujeme za prvý dôležitý krok ku transformácii politiky EÚ na reálny, integrovaný plán pre priemysel, ktorý je základným predpokladom  ekonomického rastu, tvorby pracovných miest a podpory inovácií, a zároveň prispeje k dosiahnutiu energetických a klimatických cieľov EÚ,“ dodal U.S. Steel Košice.

„Uvedomujeme si, že oceliarsky priemysel na Slovensku ako aj v iných členských štátoch EÚ prispieva k ekonomickému rastu a udržaniu zamestnanosti. Preto je naším záujmom prispieť k zachovaniu konkurenčnej schopnosti a udržateľnosti oceliarskeho sektoru,“ uviedol pre EurActiv vo februári štátny tajomník MH SR Pavol Pavlis. „Nielen Slovensko ale aj iné členské štáty EÚ si zároveň uvedomujú neľahkú situáciu sektora v súvislosti s vysokými cenami energií. Rovnako aj pri napĺňaní cieľov v oblasti redukcie emisii CO2 (z pohľadu dostupnosti nových technológií). Preto podporujeme stanovenie iba reálnych a  dosiahnuteľných cieľov v tejto oblasti, ktoré nebudú ohrozovať konkurenčnú schopnosť sektora.“

Dodal, že v oblasti obchodnej politiky Slovensko víta zmeny v oblasti ochranných opatrení pre vnútorný trh. „Zároveň by sme privítali viac pro-aktívnych opatrení na podporu exportu. Ten  je vzhľadom na charakter nášho hospodárstva pre nás prioritou,“ vysvetlil Pavlis.

Akčný plán považuje za „dobrý začiatok“ aj európska asociácia EUROFER.

Privítala komplexný pohľad na otázky v oblasti energetiky a energetickej účinnosti. Generálny riaditeľ Gordon Moffat označil za „pozitívne signály“ preskúmanie poplatkov a daní a výzvu EK voči členským štátom, aby zvážili redukciu podpory OZE a sieťových poplatkov pre energeticky náročné odvetvia, či dokonca úplné vyňatie z ich platenia.

Združenie tiež vyzdvihlo návrh o monitorovaní trhu s kovovým šrotom. „Šrot je dôležitou surovinou pre výrobu ocele. Obavy vyvoláva najmä fakt, že Európa sa stala druhým najväčším exportérom šrotu na svete, zatiaľ čo v rovnakom čase viac než 20 krajín inde vo svete zavádza obmedzenia vývozu na ich vlastnú produkciu šrotu,“ dodal Moffat.

„Teraz musíme zaistiť, že tento plán nezostane a papieri a premietne sa do konkrétnych akcií,“ poznamenal Bart Samyn z odborového združenia IndustriAll Europe. „Budeme naďalej mobilizovať za naše priority. Dlhodobé opatrenia  pre prístup k surovinám, výskum a vývoj, zavedenie inovácií a tiež energetická a zdrojová efektívnosť sa musia vybalansovať urgentnými opatreniami na riešenie krátkodobého dopadu krízy, ktorá od roku 2008 vyslala naprieč sektorom tlakovú vlnu.“

Zároveň zdôraznil, že „plán sa nesmie používať ako výhovorka pre ďalšiu reštrukturalizáciu.“

Podľa predsedníčky výboru Európskeho paralmentu pre priemysel, výskum a energetiku plán obsahuje „konkrétne opatrenia na pomoc európskej produkcii ocele, aby zostala konkurencieschopná na svetovej scéne“. Amalia Sartori (Európska ľudová strana, Taliansko) zdôraznila najmä potrebu znížiť ceny energií, ktoré sú pre sektor príliš vysoké.

Akčný plán privítala aj skupina Socialistov & demokratov. „Nakoľko náklady na energie sú jedným z najkritickejších faktorov pre odvetvie, Európa musí viac podporiť energetický prechod: posun k systému s bezpečnejšou energiou za nižšie náklady,“ potvrdila talianska europoslankyňa Patrizia Toia.

Jej kolega Bernd Lange (S&D, Nemecko) dodal: „V sektore ocele sú opatrenia na posilnenie konkurencieschopnosti udržateľným spôsobom – ako investovanie do zvyšovania energetickej efektívnosti – rovnako nevyhnutné ako inovácie v celom hodnotovom reťazci od zdrojov po recyklovanie.

Reinhard Bütikofer (Skupina Zelených/Európska slobodná aliancia, Nemecko) naopak nešetril kritikou voči plánu: „Hoci mu nechýba rétorika, nemá žiaden realistický cieľ ani víziu pre riešenie krízy v oceliarskom priemysle.“

„Európske odvetvie ocele ma jasný problém na strane dopytu a nedokáže ho zachrániť ani stavebný sektor ani automobilový priemysel. Nádej by mohol priniesť jasný dôraz na rozvoj udržateľnej infraštruktúry, ako je sektor veternej energie…Ako sa môže pohnúť vpred oceliarsky priemysel, keď sa ignorujú budúce trhy?“ uviedol.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA