Vidiek a EÚ

Od februára 2005 prijíma EÚ dôležité právne dokumenty ohľadne rozvoja vidieka. V septembri 2006 schválila Komisia financie pre jednotlivé členské krajiny. Slovensko tak získa takmer 2 mld. eur v programovom období 2007-2013, čo je spolu so štrukturálnymi a Kohéznym fondom viac ako 13,5 mld. eur.

Vidiek
foto: žatva v Palárikove

Pozadie

Slovensko, ale aj ďalšie nové členské  krajiny majú výrazne zastúpené územia vidieckeho charakteru. Síce väčšia časť obyvateľov žije už v mestách, neurbanizované územie rozlohou dominuje nad mestským osídlením.

Na miestnej a regionálnej úrovni sú za rozvoj vidieka zodpovedné príslušné obce, združenia obcí (mikroregióny) a samosprávne kraje. S rozvojom vidieka a krajiny na národnej úrovni súvisí činnosť Ministerstva pôdohospodárstva, Ministerstva životného prostredia  a Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja.

V európskych inštitúciách je agenda vidieka rozdelená medzi Parlament a KomisiuGenerálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka.  Post komisárky pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a s tým aj súvisiacu reformu Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ (SPP – CAP)  zastáva Dánka, Mariann Fischer Boel. Výboru pre poľnohospodárstvo a vidiecky rozvoj v EP predsedal v prvej polovici súčasného funkčného obdobia EP (2004-2009) francúzsky poslanec Joseph Daul (EPP-ED,FR). Toho vystriedal začiatkom roka 2007 britský poslanec z rovnakej politickej skupiny Neil Parish (EPP-ED). Spomedzi slovenských europoslancov je členom výboru Peter Baco (NI). Baco bol v minulosti niekoľkonásobný minister poľnohospodárstva a poslancom NR SR za ĽS-HZDS.

Rozvoj vidieka úzko súvisí so Spoločnou poľnohospodárskou politikou (SPP/Common Agriculture Policy). Európske hospodárske spoločenstvo vytvorilo už v prvých rokoch existencie sektorový podporný fond – Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond (EPUZF/EAGGF). Ten bol až do roku 2004 súčasťou štrukturálnych fondov spolu s ERDF, ESF a FIFG.

Do roku 2004 sme na Slovensku poznali predvstupový program SAPARD – Plán rozvoja poľnohospodárstva a vidieka  SR 2000-2006. V rokoch  2004 – 2006 sa z EPUZF financoval jeden z programov Národného rozvojového plánu – Sektorový operačný program Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka.

Európska komisia rozhodla 12. septembra 2006 o ročných rozpočtoch rozvoja vidieka pre 25 členských štátov na roky 2007-1013. Nadviazala tak na rozhodnutie Európskej rady z decembra 2005 o finančnej perspektíve.

Kritéria pre výšku alokácií pre jednotlivé členské štáty :

  • ekonomická vyspelosť – niektoré čiastky pôjdu výlučne pre regióny z cieľa Konvergencia;
  • historický podiel každého členského štátu na prostriedkoch EPUZF pre rozvoj vidieka a prístupe Leader+
  • konkrétna situácia a potreby vychádzajúce z objektívnych kritérií (Európska rada pridelila špecifické čiastky ôsmim členským štátom).

Rozhodnutie sa čiastočne menilo a upravilo po tom, ako sa členmi EÚ stalo Rumunsko a Bulharsko. Pre tieto dva štáty boli vyčlenené ďalšie peniaze.

Otázky

Hlavné črty novej politiky rozvoja vidieka:

  • Jediný nástroj financovania a programovania, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV)
  • Nový strategický prístup k rozvoju vidieka s jasným zameraním na priority EÚ
  • Posilnenie kontroly, hodnotenia a oznamovania a jasnejšie rozdelenie zodpovednosti medzi členské štáty a Komisiu.
  • Posilnenie postupu zdola hore. Členské štáty, regióny a miestne akčné skupiny budú môcť väčšmi ovplyvňovať dolaďovanie programov podľa miestnych potrieb.

Štyri hlavné ciele:

Os 1: Zlepšenie konkurencieschopnosti poľnohospodárstva a lesného hospodárstva

Príklady:

  • Rozvoj ľudského kapitálu – školenia, poradenstvo poľnohospodárom a lesníkom
  • Zlepšovanie a rozvíjanie infraštruktúry týkajúcej sa rozvoja a prispôsobovania poľnohospodárstva a lesného hospodárstva
  • Podpora poľnohospodárov, ktorí sa zúčastňujú na schémach kvality potravín
  • Podpora pre začínajúcich mladých poľnohospodárov
  • Podpora dosahovania vyššej konkurencieschopnosti čiastočne sebestačných poľnohospodárov v nových členských štátoch
  • Podpora inovácií

Minimálne 10 % z príspevku Spoločenstva sa musí použiť na Os 1. Miera spolufinancovania EÚ je maximálne 50 % (v konvergenčných regiónoch 75 %).

Os 2: Životné prostredie a krajina

Príklady:

  • Platby poľnohospodárom za prírodné znevýhodnenie v horských oblastiach
  • Platby v rámci sústavy Natura 2000
  • Agroenvironmentálne opatrenia
  • Platby na zlepšenie životných podmienok zvierat
  • Opatrenia pre trvalo udržateľné lesné hospodárstvo

Minimálne 25% z príspevku Spoločenstva sa musí použiť na Os 2. Miera spolufinancovania EÚ je maximálne 55% (v konvergenčných regiónoch 80%).

Os 3: Zlepšenie kvality života vo vidieckych oblastiach a diverzifikácia vidieckeho hospodárstva

Príklady:

  • Diverzifikácia v rámci nepoľnohospodárskych činností
  • Podpora vytvárania mikropodnikov
  • Podpora činností v oblasti cestovného ruchu
  • Obnova vidieka
  • Základné služby, ako je poskytovanie starostlivosti o dieťa v rámci pomoci ženám pri návrate na trh práce

Minimálne 10 % z príspevku Spoločenstva sa musí použiť na Os 3. Miera spolufinancovania EÚ je maximálne 50 % (v konvergenčných regiónoch 75 %).

Os 4: Prístup LEADER

Každý program musí v sebe zahŕňať prvok prístupu LEADER k implementácii miestnych stratégií rozvoja postupom zdola hore miestnymi akčnými skupinami. Minimálne 5 % z príspevku Spoločenstva sa rezervuje na LEADER (2,5 % pre nové členské štáty).

  • Nové členské krajiny Rumunsko a Bulharsko

Na rozvoj vidiek v rokoch 2007-2013 (vrátane Bulharska a Rumunska) bolo v medziinštitucionálnej dohode pridelených 69,75 miliárd EUR (v cenách z r. 2004). Uvedená tabuľka je pre EÚ-25 a obsahuje peniaze prevedené z priamej podpory poľnohospodárov na rozvoj vidieka v rámci tzv. „modulácie“ a iných dohodnutých prevodov (bavlna a tabak).

  • Podpora Spoločenstva pre rozvoj vidieka na roky 2007-2013 podľa členských štátov (EUR)

Z krajín V4 získa najviac z podpory EÚ rozlohou i počtom obyvateľov najväčšie Poľsko. Maďarsko a Česká republika sú si počtom obyvateľov i rozlohou blízke, avšak do maďarských vidieckych regiónov poputuje až o miliardu eur viac (3, 8 mld eur)ako na vidiek v ČR (2,8 mld.). Podobnú sumu okolo 2 mld. eur, ktoré dostane Slovensko bude čerpať aj Fínsko, Švédsko a aj Veľká Británia. Zo 77,6 mld. eur pôjde 28, 5 mld. na rozvoj zaostávajúcich regiónov,do tzv. cieľa Konvergencia.

Rozdelenie podpory Spoločenstva pre rozvoj vidieka na roky 2007-2013 podľa členských štátov (eur)
Súčasné ceny v 07 – 13 spolu z toho cieľ Konvergencia spolu
Belgicko 418610306 40744223
Česká rep. 2815506354 1 635 417 906
Dánsko 444 660 796 0
Nemecko 8 112 517 055 3 174 037 771
Estónsko 714 658 855 387 221 654
Grécko 3 707 304 424 1 905 697 195
Španielsko 7213917799  3 178 127 204
Francúzsko  6 441 965 109 568 263 981
Írsko 2 339 914 590 0
Taliansko 8 292 009 883 3 341 091 825
Cyprus 162 523 574 0
Lotyšsko 1 041 113 504 327 682 815
Litva 1 743 360 093 679 189 192

Luxembursko  

90 037 826 0
Maďarsko 3 805 843 392 2 496 094 593
Malta  76 633 355 18 077 067
Holandsko 486 521 167 0
Rakúsko     3 911 469 992 31 938 190
Poľsko    13 230 038 156 6 997 976 121

Portugalsko 

3 929 325 028 2 180 735 857
Slovinsko 900 266 729 287 815 759
Slovensko   1 969 418 078 1 106 011 592
Fínsko    2 079 932 907 0
Švédsko     1 825 647 954 0
Spojené kráľovstvo   1 909 574 420          188 337 515

Spolu    

77 662 771 346   28 544 460 460

Zdroj: EK, september 2006

  • Program rozvoja vidieka SR 2007-2013

21. marca 2007 schválila vláda Program rozvoja vidieka SR 2007 – 2013 (PRV) z dielne Ministerstva pôdohospodárstva SR. Ide o druhý dokument po Národnom strategickom pláne rozvoja vidieka SR na programovacie obdobie 2007 – 2013 – NSPRV SR, ktorý Slovensko musí vypracovať, aby smelo čerpať peniaze z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EAFRD). NSPRV schválila vláda ešte 6. decembra 2006 a 18. decembra ho minister oficiálne zaslal Európskej komisii.

Program vychádza z viacerých legislatívnych dokumentov na európskej úrovni. Základným rámcom pre jeho vypracovanie je NSRPV SR 2007 – 2013. Dokumentom sa vykonáva stratégia rozvoja vidieka prostredníctvom opatrení zoskupených podľa štyroch osí:

  • Os 1: Zvýšenie konkurencieschopnosti sektoru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva,
  • Os 2: Zlepšenie životného prostredia a krajiny,
  • Os 3: Kvalita života vo vidieckych oblastiach a diverzifikácia vidieckeho hospodárstva,
  • Os 4: Leader.

Program rieši aj také kapitoly, ako: komunikačný plán, prípady vyššej moci, výpočet platieb pre konkrétne opatrenia (napr. znevýhodnené oblasti, integrovanú produkciu, platby pre agroenvironmentálnu podporu, platby pre životné podmienky zvierat), minimálne požiadavky pre používanie hnojív a prípravkov na ochranu rastlín, dobré poľnohospodárske a environmentálne požiadavky, kombinovateľnosť agroenvironmentálneho opatrenia, prepočítavací koeficient pre dobytčiu jednotku a požiadavky krížového plnenia.

Pozície

„Teraz, keď sme dokončili prideľovanie rozpočtových prostriedkov, očakávam programy rozvoja vidieka členských štátov,“ poznamenala Mariann Fischer Boel, komisárka pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. „Fondy na rozvoj vidieka bude možné použiť na zvýšenie konkurencieschopnosti v sektoroch agropotravinárstva a lesníctva a tvoria dôležitú zložku podpory projektov v oblasti životného prostredia na vidieku. Tieto peniaze je však možné použiť aj mimo tradičného poľnohospodárskeho sektora, na podporu vzniku nových pracovných miest a nových firiem vo vidieckych oblastiach. Hovoríme veľa o vytváraní rastu a pracovných miest – toto je konkrétny príklad, ako peniaze EÚ pomáhajú v tejto oblasti.“

Podľa ministra poľnohospodárstva Miroslava Jureňu (ĽS-HZDS), sa pri novom programe rozvoja vidieka využil tzv. "rakúsky a írsky" model, ktorý prelinkováva vzťahy poľnohospodárov a záujmy ochranárov pri ochrane rastlinných a živočíšnych biotopov. Dúfa zároveň, že pri NATURE 2000 dôjde k prehodnoteniu výmery území, pretože SR má najväčšiu úmeru chránených území.  Poľnohospodári a lesníci na chránených územiach v NATURE 2000 môže získať zdroje na inú, ekologickú formu hospodárenia. Na otázku EurActivu k silnejúcej korune minister pripustil, že to rozsah podpory pre niektoré opatrenia zúži.

Podľa uverejneného prieskumu verejnej mienky z konca marca 2007 spoločnosti TNS Opinion, ktorý si objednalo GR pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, zameraného na postoje občanov k poľnohospodárstvu a spoločnej poľnohospodárskej politiky európska verejnosť výrazne podporuje reformy v oblasti poľnohospodárskej politiky EÚ. V tejto oblasti sa názory často rozchádzajú, ale výsledky prieskumu naznačujú, že dva z kľúčových prvkov reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky z roku 2003 boli prijaté s pozitívnym ohlasom. Prieskum poskytuje jasné dôkazy o názore verejnosti na budúce smerovanie poľnohospodárskej politiky, a to, že poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka by mali naďalej zohrávať ústrednú rolu v EÚ. Takmer 9 z každých 10 opýtaných (88 %) tvrdí, že tieto oblasti predstavujú kľúčovú problematiku pre budúcnosť Európy. Toto sa odzrkadľuje v názoroch na tú časť rozpočtu EÚ, ktorá sa má venovať SPP, a ktorá v súčasnosti predstavuje 40  %. Takmer 6 z 10 opýtaných (58 %) verí, že tento percentuálny podiel by mal buď ostať rovnaký, alebo by sa mal zvýšiť v nasledujúcich rokoch, v porovnaní so 17 % opýtaných, ktorí si myslia, že by sa mal znížiť.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA