Energetický dialóg EÚ-Rusko

EÚ-25 je vo svojich energetických potrebách vysoko závislá od Ruska. V októbri 2000 sa Rusko a EÚ dohodli na začatí Energetického dialógu, ktorý sa zaoberá otázkami ako bezpečnosť dodávok, efektivita využívania energie, infraštruktúra (ropovody a plynovody), investície a obchod.

Pozadie

Energetický dialóg EÚ-Rusko bol odštartovaný na bilaterálnom summite v októbri 2000 v Paríži. Jeho cieľom je zabezpečiť pre Európu prístup k veľkým ruským zásobám ropy a zemného plynu (Rusko kontroluje tretinu svetových zásob zemného plynu). Dialóg je založený na predpoklade rastúcej vzájomnej závislosti oboch regiónov – EÚ kvôli bezpečnosti dodávok, Rusko pre zabezpečenie investícií a prístupu na európsky a svetový trh (EÚ je zodpovedná za viac ako polovicu ruského obchodného obratu).

Súčasná štruktúra Energetického dialógu má zabezpečiť úzke zapojenie členských krajín EÚ, európskeho energetického priemyslu, i medzinárodných finančných inštitúcií. Štyri tematické pracovné skupiny spájajú viac ako 100 európskych a ruských expertov zo súkromného i verejného sektora, ktorí diskutujú o investíciách, infraštruktúre, obchode i efektívnosti využívania energie, a pripravujú ďalšie návrhy pre Energetický dialóg.

Otázky

  • Závislosť či nezávislosť

Pre EÚ je dnes Rusko najdôležitejším zahraničným dodávateľom ropy a zemného plynu. Niektorí komentátori tvrdia, že existuje riziko príliš veľkej závislosti Únie na ruských energetických dodávkach. To by mohlo obmedziť európskych štátnikov v ich kritike nedostatkov demokracie, či rešpektovania ľudských práv v Rusku.

Na druhej strane je EÚ pre Rusko najdôležitejším hospodárskym partnerom. Bilaterálny obchod sa v roku 2004 rovnal 96,55 miliardám eur. Viac ako 60% príjmov ruského exportu pochádza z energie (najmä ropa a zemný plyn), väčšina je exportovaná do Únie. Rusko je tak závislé od EÚ rovnako, ako Únia od Ruska. Európska energetická závislosť sa v blízkej budúcnosti ešte zvýši, nakoľko ťažba v Severnom mori bude vyčerpávaním zásob klesať. Podľa oficiálnych odhadov bude Únia v roku 2030 dovážať viac ako 70% spotreby.

Mapa: Európske ropovody a plynovody
Zdroj: Európska komisia

  • Fosílne palivá

Rusko má na svojom území asi 27% známych svetových zásob zemného plynu, ako aj obrovské ložiská ropy. Pre EÚ-25 je Rusko hlavným dodávateľom uhľovodíkov – prichádza z neho polovica dovozu plynu a tretina ropy. Predaj nerastných surovín do Únie je pre Moskvu zdrojom zahraničnej meny v hodnote viac ako 40% federálneho rozpočtu.

Energetický trh v Rusku je vysoko koncentrovaný. Najväčší monopol, Gazprom, kontroluje 25% celosvetových zásob plynu, produkuje 94% ruského zemného plynu a 16% globálneho outputu. Prostredníctvom plynovodov cez Ukrajinu a Bielorusko zásobuje štvrtinu trhu v EÚ. Zásoby kontrolované touto firmou (vyjadrené v „boe“ – barrels of oil equivalent – ekvivalent barelu ropy) sú len o niečo menšie ako zásoby Saudskej Arábie či Iránu a väčšie než Iraku či Kuvajtu. Denná produkcia Gazpromu je ekvivalentná 10,3 miliónov barelov ropy. Celkový denný ruský export všetkých ropných produktov (spracovaná i nespracovaná ropa) je o niečo viac ako 7 miliónov barelov. Asi 85% z toho smeruje do EÚ.

Sektor fosílnych palív musí čeliť niekoľkým výzvam:

  • vytvorenie jednotných „pravidiel hry“
  • zvýšenie ťažby ropy, zvýšenie kvality ropných produktov ruských rafinérií
  • pokračovanie liberalizácie trhu s plynom
  • vytvorenie pravidiel prístupu k transportným systémom
  • vytvorenie priaznivého investičného prostredia a záujmu firiem o aktivity na ruskom trhu
  • hlavné projekty v spoločnom záujme: severoeurópsky plynovod idúci dnom Baltského mora, rozvoj ťažobného pola zemného plynu Štochman, spojenie ropovodov Jamal a Družba, projekt ropovodu Burgas-Alexandroupolis
  • Otvorenosť trhov

Európska únia požaduje od Ruska aby podpísalo Energetickú chartu, čo by zahraničným spoločnostiam umožnilo vstup na zatiaľ prísne strážený ruský energetický trh, Moskva však dokument odmieta. Sama kritizuje európske štáty za to, že obmedzujú vstup ruských investícií do vlastných energetických sektorov.

V EÚ prebieha diskusia o tzv. „klauzule Gazprom“, ktorá by mohla byť súčasťou tretieho liberalizačného balíka v energetike. Podľa nej by mali zahraniční investori z tretích krajín pri vstupe na európske energetické trhy čeliť rovnakým obmedzeniam, akým čelia európske podniky pri vstupe na trhy v danej krajine. Názory v EÚ na takúto reciprocitu sa však zatiaľ líšia.

  • Geopolitika energetickej infraštruktúry

Jedným z cieľov európskej politiky je diverzifikácia zdrojov a prepravných trás energie. Najdiskutovanejšou oblasťou je v súčasnosti plyn. Európska únia presadzuje stavbu plynovodu Nabucco, ktorý pri privážal plyn zo Strednej Ázie a obchádzal pritom územie Ruska.

Ruský plynárenský koncern Gazprom však rozvíja vlastné plány. Projekt Severnej vetvy – plynovodu ktorý spojí Rusko a Nemecko po dne Baltského mora a obíde tak územie Poľska, už beží naplno napriek odporu Varšavy a pobaltských krajín. Na juhu zas Gazprom výrazne pokročil s projektom Južnej vetvy, ktorá bude plyn do Európy transportovať cez Čierne more. V množstve kontrahovaného plynu, pripravených investícií, i dohodách s transportnými krajinami je Južná vetva podstatne ďalej ako Nabucco. Objavili sa dokonca špekulácie, že by mohli byť oba projekty spojené (EurActiv.sk, 25. júl 2008).

  • Kjótsky protokol

V októbri 2004 schválila ruská Štátna duma ratifikáciu Kjótskeho protokolu, ktorý vstúpil do platnosti vo februári 2005. Komisia poskytuje Rusku od januára 2005 technickú pomoc prostredníctvom programu TACIS. V implementácii protokolu sa objavilo niekoľko výziev:

  • Spoločné pilotné projekty pre energetickú efektívnosť v Rusku: Archangeľsk, Astrachán a Kaliningrad. Bol odštartovaný spoločný projekt „Politika obnoviteľnej energie a rehabilitácie malých vodných elektrární“.
  • Podpora využívania obnoviteľných zdrojov energie: spoločné investičné projekty využívania energie vodných tokov na miestne dodávky, využitie teplých vôd z baní per vyhrievanie baníckych miest, energetické využitie biomasy, vrátane recyklácie odpadu z drevárskeho priemyslu, pre výrobu tepla a elektrickej energie, ako aj projekty zamerané na kompletný produkčný cyklus a využitie tekutých biopalív pre dopravu, zariadenia pre veterné elektrárne, a stavba veterných elektrární v Rusku.

Platnosť Kjótskeho protokolu vyprší v roku 2012, v súčasnosti prebiehajú globálne rokovania o jeho nástupcovi.

Vzájomne prepojenie elektrických sietí medzi Ruskom a EÚ

Komisia a ruská vláda sa snažia presadzovať diskusiu o reforme systémov prenosu energie, pomáhajú im v tom RAO-UES, Eurelectric a Únia pre koordináciu a transmisiu energie (UCTE). Dohoda o princípoch medzi Radou pre elektrickú energiu Spoločenstva nezávislých štátov a Eurelectric o o cestových mapách pre trh i environmentálny aspekt bola dosiahnutá vo Viedni 14. júna 2005. Nedávno bola odštartovaná hĺbková štúdia realizovateľnosti vzájomného prepojenia transmisných systémov Únie pre koordináciu transmisie elektrickej energie (UCTE) a Integrovaných energetických systémov/Jednotných energetických systémov (Integrated Power System/United Power System – IPS/UPS).

Pred dosiahnutím prepojenia sietí je však potrebné čeliť niekoľkým výzvam:

  • nedostatok potrebného regulačného rámca v Rusku
  • potreba prijať podobné environmentálne a bezpečnostné štandardy pre výrobu energie, ako sú pravidlá pre čisté spaľovanie uhlia a garancia bezpečnosti nukleárnych zariadení
  • potreba vytvorenia nutnej infraštruktúry pre spoločné využívanie a synchronizáciu systémov elektrickej energie v Rusku a EÚ
  • implementácia moderných metód technológií riadenia kontroly energie
  • schéma finančných garancií pre investorov z EÚ

Fyzická bezpečnosť

  • Transport ropy: Bezpečný a spoľahlivý transport ropy a ropných produktov, vrátane dopravy železnicou a po mori, je dôležitou súčasťou európsko-ruskej spolupráce. Znečistenie morí pre krajiny EÚ mimoriadne citlivou otázkou – do popredia politického záujmu sa dostalo najmä po katastrofe tankera Prestige pri španielskom pobreží v roku 2002. Európska únia sa snaží priviesť Rusko k implementácii štandardov Medzinárodnej námornej organizácie (IMO). Aktivity v tejto oblasti majú byť presunuté a pokračovať v rámci Dopravného dialógu EÚ-Rusko.
  • Systém sledovania: Využitie satelitnej navigácie v energetickom sektore, vrátane prieskumu, konštrukcie, dopravy a monitorovania objektov. Rusko realizuje ambiciózny program modernizácie systému GLONASS, ktorý chce otvoriť pre civilné účely. Európsky program GALILEO chce zas do roku 2008 vytvoriť prvý globálny satelitný navigačný systém, špecificky určený pre civilné a komerčné účely. Spoločné využívanie GLONASS a GALILEO pre bezpečnosť energetickej transportnej infraštruktúry (napríklad pre predchádzanie haváriám a odhaľovanie únikov ropy a plynu) a produkcie energie je cieľom sledovaným už od roku 1999. Dohoda by mohla byť prijatá v 2006-2007.
  • Jadrové materiály: Bezpečnosť nukleárnych zariadení a odstávka zastaraných. Obchodné vzťahy v oblasti nukleárnych materiálov medzi Ruskom a novými členskými krajinami môžu mať pre Moskvu hodnotu až viac ako 180 miliónov eur ročne. Zodpovedajú 80% tohto segmentu trhu v nových členských krajinách (25% trhu v EÚ-25). V súčasnosti sa rokuje o dohode o obchode s nukleárnymi materiálmi, ktorá má vytvoriť transparentné, stabilné a predvídateľné pravidlá v záujme životaschopnosti nukleárneho priemyslu oboch strán.

Slovensko je v kontexte energetický vzťahov EÚ-Rusko predovšetkým jednou z transportných krajín. Prioritné sú najmä dve otázky:

  • Diverzifikácia energetických zdrojov: V dovoze uhľovodíkových palív je Slovensko silno závislé od Ruska. Jedným z cieľov je dobré prepojenie ropovodov Družba a Adria.
  • Odstávka jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice: V predvstupovom procese sa Slovensko zaviazalo odstaviť JE Jaslovské Bohunice, ktorej konštrukčný typ považuje Únia za zastaraný a nedostatočne bezpečný. Súvisiaci výpadok výroby elektrickej energie by mal byť vykrytý dostavbou JE Mochovce.

Pozície

Európska federácia únií verejných služieb (European Federation of Public Service Unions – EPSU) uznáva rastúcu závislosť EÚ na rope a zemnom plyne z krajín mimo jej hraníc, predovšetkým na Rusku. EPSU však ľutuje nedostatok sociálnej dimenzie v dialógu. „S energetickým dialógom by sa mal spájať dialóg, alebo séria dialógov, spájajúce všetkých aktérov, ako sú odbory, environmentálne skupiny a iné. Európske energetické spoločenstvo je viac ako len ihrisko pre veľké nadnárodné spoločnosti. Vyžaduje rovné zapojenie firiem i odborov“, povedal Jan Willem Goudriaan, zástupca generálneho riaditeľa EPSU.

Medzinárodná sieť pre udržateľnú energiu (Inforse-Europe) si myslí, že dialóg je príliš zameraný na tradičné formy energie a mal by sa viac zamerať na energetickú efektívnosť a obnoviteľnú energiu. Vzájomné spojenie elektrických sietí nemá viesť k environmentálnemu dumpingu, preto je dôležitá požiadavka rovnakých environmentálnych a bezpečnostných štandardov. Dialóg nemá viesť k predaju rádioaktívneho odpadu a vyhoreného paliva z atómových elektrární z EÚ do Ruska.

Jennifer Morgan, riaditeľka Programu pre klimatické zmeny WWF, kritizuje „staromódny prístup, ktorým sa energetické vzťahy medzi EÚ a Ruskom koncentrujú na ropu, zemný plyn, potrubia, ktoré naďalej dominujú na úkor udržateľných zdrojov energie. Spojením síl smerom k bezkarbónovej energii môžu EÚ a Rusko výrazne prispieť k redukcii globálnych emisií skleníkových plynov, a tým bojovať proti klimatickým zmenám. Celkové priority európsko-ruských energetických vzťahov však pravdepodobne idú späť do 70. rokov, keď sa celá debata točila okolo ropy, plynu, nukleárnej energie a produktovodov.“

Donald Jensen, riaditeľ komunikácií v rozhlasovej stanici Rádio slobodná Európa/Rádio sloboda, si myslí, že sa Vladimír Putin pokúša použiť štátne prírodné zdroje do centra zahraničnej politiky svojej krajiny: „Nakoľko má Rusko slabnúcu vojenskú moc a vo všeobecnosti nepríťažlivý medzinárodný imidž, Putin má k dispozícii málo alternatív, ktorými by mohol dosiahnuť cieľ urobiť z krajiny veľmoc. Pravdepodobnosť, že táto stratégia bude fungovať je však ďaleko od vysokej“, dodáva Jensen.

Energetická koncepcia Slovenskej republiky definuje pre dosiahnutie svojich cieľov aj dve nasledujúce priority:

  • znižovanie závislosť dodávok energie z rizikových oblastí – diverzifikácia získavania zdrojov energií ako aj dopravných ciest
  • vybudovanie nového spojovacieho vedenia s cieľom zlepšiť prepojenie na vnútorný trh EÚ ako aj trh tretích krajín

Ďalšie kroky

  • Nasledujúci summit EÚ-Rusko sa uskutoční v prvej polovici 2006.
  • V roku 2006 preberá Rusko predsedníctvo v G8 a Rade Európy.
  • V roku 2006 majú byť implementované projekty podporené Komisiou „Harmonizácia európsko-ruských energetických politík“, „Systém pozorovania trhu s energiou“, ako aj dohoda o obchode s nukleárnymi materiálmi.
  • V roku 2007 bude zverejnená štúdia uskutočniteľnosti prepojenia systémov prenosu energie.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA