Rozširovanie a euro

Euro - štartovací balíček (TASR)
FOTO TASR/František Iván

Úvod

V súlade s ustanoveniami Maastrichtskej zmluvy majú všetky nové členské krajiny EÚ možnosť prijať spoločnú európsku menu euro. Všetkých desať nových členských krajín, ktoré vstúpili do EÚ 1. mája 2004, sa zaviazalo prijať euro v prístupovej dohode s EÚ. Zároveň vyjadrili svoj úmysel vstúpiť do eurozóny čo najskôr. Pre niektorých členov, najmä Poľsko a Maďarsko, však monetárna integrácia môže trvať dlhšie z dôvodu zlého stavu verejných financií. Pobaltské krajiny, Rumunsko a Bulharsko zasa zápasia s rekordnou infláciou. Slovinsko, Cyprus a Malta už sú členmi eurozóny a Slovensko sa ním stane 1. januára 2009.

Pozadie

  • 1.januára 1999 jedenásť členských krajín EÚ založilo eurozónu. V tento deň boli neodvolateľne fixované všetky výmenné kurzy všetkých mien Európskej menovej únie a euro bolo oficiálne zavedené ako platná mena.
  • V januári 2002 boli zavedené do obehu euromince a bankovky a o šesť mesiacov neskôr stiahnuté z obehu národné meny.
  • Veľká Británia, Švédsko a Dánsko sa rozhodli do eurozóny zatiaľ nevstúpiť. Oficiálnu výnimku zo záväzku prijať euromenu majú len Briti a Dáni. Švédsko zostáva mimo eurozóny len z politických dôvodov, ktoré sú podmienené verejnou mienkou, ale EK verí, že raz sa to zmení. Žiadny časový limit na prijatie eura neexistuje.
  • Grécko spočiatku nespĺňalo podmienky na vstup do eurozóny a potrebovalo dlhší čas na prípravu. Podarilo sa mu to až 1. januára 2001 a stalo sa 12. krajinou eurozóny.
  • Dvanásť nových členských štátov EÚ je oprávnených na vstup do Európskej menovej únie po tom, ako sa počas dvoch rokov zúčastňovali na mechanizme ERM II. Prijatiu eura musí predchádzať splnenie maastrichtských kritérií. Estónsko, Lotyšsko a Litva na spoločnú menu už čakajú.
  • Slovinsko vstúpilo do eurozóny 1. januára 2007 ako prvá krajina z veľkého rozšírenia v roku 2004. Jeho inflácia vzápätí vyletela na najvyššiu úroveň EÚ, čo vyvolalo pochybnosti, do akej miery plnenie Maastrichtských kritérií vyjadruje reálnu pripravenosť bývalých komunistických krajín prijať euro.
  • V Bulharsku a Rumunsku, ktoré pristúpili do EÚ v roku 2007, sa takisto očakáva vstup do eurozóny čo najskôr. Rumunsko zápasí s ekonomickými problémami v súvislosti s dôsledkami krízy a od Medzinárodného menového fondu, EÚ a Svetovej banky získalo pôžičku 20-miliárd eur. Tri najväčšie z nových členských štátov – Česká republika, Maďarsko a Poľsko – zostávajú mimo ERM II. Maďarsko bolo postihnuté ekonomickými problémami v dôsledku krízy a od MMF, EÚ a Svetovej banky získalo záchranný balíček vo výške 25, 1 miliárd amerických dolárov.
  • Malta a Cyprus prijali spoločnú európsku menu od 1. januára 2008. Prechod malých ostrovných ekonomík na euro sa uskutočnil hladko.
  • Slovensko sa 1. januára 2009 stalo štvrtou krajinou po rozširovaní v roku 2004, ktorá prijala euro.
  • 16. júla 2009 hlasoval islandský parlament za začatie prístupových rokovaní do EÚ.
  • 17. júla 2009 Island oficiálne žiada o členstvo v EÚ na stretnutí veľvyslancov, organizovanom švédskym predsedníctvom EÚ.

Politika – zhrnutie

  • Vznik eurozóny sa datuje na 1. januára 1999 za účasti jedenástich krajín EÚ. V ten deň boli výmenné kurzy všetkých EMÚ (Európskej menovej únie) meny euro neodvolateľne zafixované. Euro sa stalo oficiálne zákonným platidlom.
  • V januári 2002 boli ako platidlo predstavené euromince a eurobankovky a o šesť mesiacov národné meny členov eurozóny zmizli.
  • Veľká Británia, Švédsko a Dánsko sa vtedy rozhodli zostať mimo eurozóny, zatiaľ čo Grécku sa nepodarilo pripojiť v prvej vlne, pretože dovtedy neplnilo maastrichtské kritériá.
  • 1. januára 2001 sa Grécko stalo dvanástou krajinou, ktorá prijala spoločnú menu po tom, čo splnila všetky požiadavky pre vstup.
  • 1. mája 2004 sa Únia rozšírila, pribudlo desať nových členských štátov: Poľsko, Maďarsko, Česká republika, Slovensko, Slovinsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Cyprus a Malta.
  • Piate rozšírenie bolo dokončené k 1. januáru 2007 s pristúpením Bulharska a Rumunska k Európskej únii.Všetci noví členovia EÚ oznámili svoj zámer vstúpiť do eurozóny.

Otázky

Všetci uchádzači o spoločnú menu musia pred vstupom do eurozóny splniť súbor formálnych podmien

  • Maastrichtské konvergenčné kritériá pre fiškálnu stabilitu;
  • nezávislosť centrálnej banky;
  • nízka miera inflácie a nízke úrokové miery;
  • monetrána stabilizácia národnej meny prostredníctvom zapojenia sa do Európskeho mechanizmu výmenných kurzov (ERM II) počas minimálne dvojročného obdobia.

Neuplatňujú sa žiadne obmedzenia na politiku kandidátskych krajín v súvislosti s domácou menou pred vstupom do EÚ. Akonáhle krajina vstúpi do Európskej únie, očakáva sa, že sa zosúladenie kurzov stane vecou spoločného záujmu. Niektoré hlasy však v Únii varovali, že predčasné snahy o vstup do ERM II a eurozóny môžu byť škodlivé pre nové členské štáty, ako aj pre samotné štáty eurozóny.

Štáty eurozóny môžu reorganizovať zahraničný obchod v jednotnej mene. Rovnako môžu  profitovať z nových zdrojov financovania novo-integrovaných euro-finančných trhoch, ktoré boli zjavné vo vydaní veľkého množstva medzinárodných dlhopisov v denominácii meny na trh v januári 1999.

Po vstupe Slovenska do eurozóny v roku 2009 sa očakáva dlhšia prestávka rozširovania. Proces by mohol pokračovať najskôr po roku 2012, zhodujú sa analytici. Prvé by mohlo byť pripravené Estónsko, po ňom Česko, Poľsko, Litva a Lotyšsko. Dôležité však nie je len plnenie maastrichtských kritérií ale aj politická vôľa, ktorá v niektorých krajinách, napríklad v Česku, chýba.

V dôsledku rozšírenia v roku 2004, nadmerný optimizmus za predčasné prijatie eura zrejme trochu opadol. Slovinsko vstúpilo do eurozóny k 1. januáru 2007. 1. januára 2008 bolo nasledované Cyprom a Maltou a 1. januára 2009 Slovenskom. Lotyšsko, Estónsko a Litva sa pridali k ERM II s cieľom prijať euro čo najskôr. Väčšina pristupujúcich krajín sa snaží splniť prístupové podmienky, najmä so zreteľom na infláciu, a v prípade Poľska a Maďarska aj s vysokým zadlžením a deficitom krajiny.

Úverová a finančná kríza výrazne zhoršili ekonomickú situáciu nových členov EÚ. Meny pristupujúcich členských štátov ostali pomerne nestabilné a štáty sa dostali do vysokých deficitov. Má to nepriaznivý vplyv najmä na tie krajiny, ktoré si požičali od krajín západnej Európy, a ktoré boli do značnej miery závislé od priamych zahraničných investícii. Pre pokles hodnôt domácich mien sa znížili aj schopnosti niektorých krajín dlhy splácať.

V dôsledku toho pokles dôvery vo vlastnú menu sa oživilo nadšenie pre jednotnú menu vo všetkých krajinách strednej a východnej Európy,  ktoré zefektívnili orientačné plány pre prijatie jednotnej meny. Poľsko, Bulharsko a Rumunsko si definovali termíny 2012, 2013 a 2014. Podľa analytikov by mohli byť tieto ciele prehodnotené. Všetky tri krajiny sa stále musia zapojiť do programu ERM II, ako základnej kapitoly pre vstup do eurozóny. Kandidátske krajiny musia udržať svoju menu v kurze ERM II po dobu najmenej dvoch rokov.

Pripojenie krajín k jednotnej mene umožňuje členským štátom podieľať sa na tzv. Eurogroup, teda na neformálnom stretnutiach ministrov financií eurozóny, ktoré sa koná jeden deň pred zasadaním Komisie ekonomických a finančných vecí (Ecofin). Táto skupina sa stáva čoraz silnejším fórom a bude transformovaná po uvedení Lisabonskej zmluvy do praxe.
Politici vo všeobecnosti súhlasí, že bez eura by bola Únia a jej členské krajiny oveľa viac postihnuté ekonomickým poklesom. Najmä v Írsku, kde sa 2. októbra 2009 konalo druhé referendum o prijatí Lisabonskej zmluvy, bolo „áno“ podmienené tým, že ich účasť v eurozóne bude zásadným stabilizačným prvkom v ťažkých časoch.

Estónsko momentálne nemá žiadny stanovený dátum na prijatie eura. Predpokladá sa, že do eurozóny by mohlo vstúpiť aj napriek kríze už v roku 2011, čo potvrdil počas svojho vystúpenia v Európskom parlamente komisár pre ekonomické a menové záležitosti Joaquín Almunia v decembri 2009. Predpokladá sa, že do eurozóny by mohlo vstúpiť v roku 2012. Krajina však musí vyriešiť vysokú infláciu a problémy s verejnými financiami. Situáciu komplikuje prepad estónskej ekonomiky do recesie – v prvom štvrťroku 2008 klesla o 0,5% a v druhom štvrťroku o 0,9%. Estónska koruna je fixovaná na euro, obchody uvádzajú ceny v eurách a tiež umožňujú platbu európskou menou. Estónsko je členom ERM II.

Česká republika nemá určený dátum prijatia eura a nie je ani v povinnej dvojročne “čakárni” ERM II. Česká vláda dlhodobo tvrdí, že euro príjme, keď to bude pre krajinu výhodné a keď bude dosahovať dlhodobo vyrovnaný verejný rozpočet (vládny cieľ je rok 2014). Problémom českej cesty do eurozóny je aj rezervovaný postoj vládnej ODS a prezidenta Václava Klausa k hlbšej európskej integrácii.

Poliaci zamýšľajú prijať euro v roku 2012. V čase krízy sa ale očakáva zavedenie až v rokoch 2014-2015. Krajina však stále zápasí s vysokou infláciou a rozpočtovým deficitom. Varšava zatiaľ nie je v ERM II. Podľa ministra financií Jaceka Rostowskeho sa poľské šance po úspechu Slovenska zvýšili. Aj tu však môže proces ovplyvniť politická situácia. Napriek tomu, že pri vláde sú momentálne liberáli, Poľsko zostáva konzervatívnou krajinou. Prezident Lech Kaczynski vyhlásil, že o vstupe do eurozóny by mali rozhodnúť občania v referende. Nie je vylúčené, že Poľsko by mohlo nasledovať švédsky príklad.

Litva spĺňa všetky maastrichtské kritériá s výnimkou inflácia, ktorá prekračuje 12% (jún 2008). Predpokladá sa, že euro nedokáže prijať skôr ako v roku 2012. Európska komisia odmietla žiadosť Litvy o vstup do eurozóny v roku 2007. Z hry o euro ju vyradilo inflačné kritérium, ktoré prekročila len o 0,03 percentuálneho bodu. Komisia vtedy správne predpokladala, že rast cien sa bude v Litve naďalej zvyšovať a kritérium udržateľnosti je nereálne. Odmietnutie spôsobilo v krajine sklamanie a väčšina Litovčanov sa v prieskume verejnej mienky (január 2007) postavilo proti prijatiu eura.

Lotyšsko malo v júni 2008 najvyššiu infláciu v EÚ na úrovni 17,7%, čo komplikuje jeho cestu do eurozóny. Vláda by rada splnila “euro cieľ” v roku 2012. Pôvodne však počítala s dátumom 1. január 2008. No ekonomická situácia v Lotyšsku sa medzičasom zhoršila v dôsledku krízy, čo viedlo krajinu prijať záchrannú pôžičku vo výške 7, 5 miliárd eur.

Maďarsko má najhoršie vyhliadky na splnenie maastrichtských kritérií, tvrdí agentúra Reuters. Vláda zatiaľ termín neurčila, ale predpokladá sa, že euro nepríjme skôr ako v roku 2014. Krajina má vysokú infláciu, nízky ekonomický rast (1,3% v roku 2007) a rekordne vysoký rozpočtový deficit, ktorý by Budapešť chcela stlačiť v roku 2008 aspoň na 3,8% HDP. Zatiaľ nie je v ERM II.

Rumunsko chce vstúpiť do eurozóny v roku 2014. Krajina dokonca vydala bankovky novej meny leu v rovnakých rozmeroch, aké majú euro bankovky, aby uľahčila neskorší prechod bankomatov na spoločnú európsku menu. Do ERM II by Rumunsko chcelo vstúpiť v roku 2012.

Bulharsko má svoju menu zavesenú na euro od roku 1997 (do 1999 na nemeckú marku). Zatiaľ nie je členom ERM II, ale snaží sa, aby euro prijalo v roku 2012, čo je podľa analytikov nereálne. Krajina prekročila začiatkom roka 2008 hranicu inflácie 14%.

Neexistuje stratégia výmenných kurzov eurozóny, ktorú by kandidáti museli sledovať v prípravách na vstup do Hospodárskej a menovej únie (HMÚ). Summit Európskej rady v Nice (december 2000) odporučil, aby kandidáti uskutočňovali takú monetárnu politiku, aká najlepšie vyhovuje ich ekonomickým podmienkam a je v súlade s ostatnými politikami štátu.

Po vstupe do EÚ získali nové členské krajiny EÚ status členských štátov s výnimkou prijatia eura. Tento status je garantovaný Prístupovou zmluvou. V tejto fáze musia nové členské štáty pristupovať k svojej politike výmenných kurzov ako k záležitosti spoločného záujmu a očakáva sa, že vstúpia do mechanizmu výmenných kurzov, známeho ako ERM II. Keď nové členské štáty dosiahnu vysoký stupeň udržateľnej nominálnej konvergencie, čo znamená splnenie všetkých Maastrichtských kritérií, vrátane minimálne dvojročnej účasti na ERM II, môžu prijať euro.

Na Islande, ktorý ostal ťažko postihnutých hospodárskou krízou je dnes jednotná mena atraktívna. Jej podpora bola tak silné, že 17. júla 2009 islandský parlament hlasoval v prospech členstva v EÚ, najmä kvôli vyhliadkam na vstup do Hospodárskej a menovej únie (EMU ).

Pozície:

Medzinárodný menový fond 6. apríla 2009 vyzval štáty strednej a východnej Európy “euro-izovanie” svojich mien v reakcii na finančnú krízu. Dôvodom sú kroky nasledujúce rastúcu záťaž, spôsobenú narastaním zahraničného dlhu, ktoré by mohlo práve prijatie eura podstatne zmierniť. Návrh Medzinárodného menového fondu by znamenal zjednodušenie pravidiel pre vstup, avšak by nebolo sprevádzané obsadzovaním kresiel v správnej rade Európskej centrálnej banky.

Vo svojom prejave na pôde Poľskej národnej banky, prezident Európskej centrálnej banky Jean-Claude Trichet zdôraznil dôležitú úlohu solidarity počas krízy, ako aj celkový objem dostupných finančných prostriedkov pre nové členské štáty EÚ a ich susedov vo výške približne 70 miliárd eúr.

Tiež podotkol, že solidarita by nemala byť náhradou za zdravú makroekonomickú politiku, čo  potvrdzuje aj odolnosť Poľska a rôznorodosť medzi krajinami strednej a východnej Európy.

“Poľsko vytvorilo menej makroekonomickej nerovnováhy a radu takých politických rozhodnutí politík a reforiem, ktoré boli v posledných rokoch celkovo primerané,” povedal Trichet.

Na rovnakom fóre komisár EÚ pre hospodárske a menové záležitosti Joaquín Almunia ocenil štáty strednej a východnej Európy za úspechy v oblasti hospodárskeho a politického vývoja. Zdôrazňujúc prepojenie medzi 20. výročím pádu železnej opony a 5. výročím rozšírenia Európskej únie doplnil, že pri rozšírení bola poskytovaná štátom „kotva pre stabilitu a mierové zmeny“.

Komisár však varoval, že stále existujú otázky, ktoré treba riešiť – ako dlhodobá nezamestnanosť, vysoké deficity zahraničného obchodu a ich hromadeniu.

2. novembra 2009, Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD), rozvojová banka založená v Londýne a vytvorená s cieľom pomôcť bývalým komunistickým ekonomikám pri prispôsobovaní sa voľným trhom, vydala správu, v ktorej sa zdôrazňujú nedostatky v modeli vývoja mnohých štátov strednej a východnej Európy.

Správa zistila, že „finančná integrácia – v podobe tokov obrovských dlhov, priamych zahraničných investícií a rastúcou prítomnosťou zahraničných bánk – je neoddeliteľnou súčasťou ‘modelu vývoja’ v transformujúcich sa krajinách“.

Európska banka pre obnovu a rozvoj kritizovala tento model a vyzvala štáty strednej a východnej Európy aby prešli k ďalšiemu endogénneho rastu.

Rumunsský europoslanec Daniel Dăianu pre EurActiv Rumunsko vyhlásil, že Európsky parlament už rokoval o probléme rýchlejšieho vstupu do eurozóny, a stanovil aj jeho výhody a nevýhody. „Na jednej strane prijatie eura znamená odstránenie kurzového rizika. Na druhej strane, ako sa môžeme poučiť zo skúseností iných krajín, ako Grécko, Portugalsko a Španielsko, krajiny, ktoré vstúpili do eurozóny nemôžu využívať výmenný kurz ako mechanizmus pre korekciu hospodárskej nerovnováhy,“ povedal.

Dăianu uviedol, že prijatie eura nie je „ani „Deus ex machina“ ani univerzálny liek“.

Daniel Gros, riaditeľ Centra pre európske politické štúdie (CEPS) pripomenul, že bankové a finančné systémy v strednej a východnej Európe omnoho „senzitívnejšie pocítili dôsledky zmien meny“. Nemyslí si ale, že “euro-izácia” je riešenie. Namiesto toho navrhuje vytvorenie plánu finančnej stability pre celú EÚ, ktorý by poskytoval úverovú a kapitálovú pomoc pre rúcajúce sa ekonomiky.

Podľa Grosa by bol takto „východoeurópsky bankových systém účinne ‘Europeizovaný’“.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA