Slovensko-maďarské vzťahy

Slovenská a Maďarská republika sú viacnásobní spojenci; ako členské krajiny NATO, Rady Európy, OBSE, Vyšehradskej skupiny a Európskej Únie by mali mať dosť príležitostí na osvojenie si zlatých pravidiel spolupráce a priateľského spolunažívania. Občasné vyostrené situácie však podstatne zamestnávajú diplomaciu oboch krajín.

Maďarsko - hraničný most
zdroj: http://www.flickr.com/photos/martinq/2911060570/

Chronológia

október 2001: Mikuláš Dzurinda a Viktor Orbán, predsedovia slovenskej, resp. maďarskej vlády spoločne odovzdali zrekonštruovaný Most Márie Valérie spájajúci mesto Štúrovo a Ostrihom.

2002: Vstúpil do platnosti takzvaný krajanský zákon týkajúci sa Maďarov žijúcich mimo územia Maďarskej republiky; začínal sa vydávanie maďarských preukazov.

december 2004: Založili Fórum maďarských poslancov Karpatskej kotliny (FMPKK), ktoré od roku 2008 funguje ako vlastná inštitúcia Parlamentu Maďarskej republiky.

august 2006: V Nitre mali napadnúť vysokoškoláčku Hedvigu Malinovú, lebo na ulici sa rozprávala po maďarsky.

august 2007: Založenie Maďarskej gardy.

september 2007: Národná rada Slovenskej republiky vyhlásila nedotknuteľnosť Benešových dekrétov.

november 2008: Slovenská polícia zasiahla na futbalovom zápase DAC Dunajská Streda – Slovan Bratislava. 31 osôb bol predvedených, jeden fanúšik maďarskej národnosti utrpel zranenie s trvalými následkami.

február 2009: Slovenský parlament – napriek prezidentskému vetu – opätovne schválil novelu školského zákona, ktorý upravuje používanie zemepisných názvov v učebniciach pre národnostné menšiny.

jún 2009: Národná rada schválil novelu zákona o štátnom jazyku.

august 2009: Slovenské Ministerstvo zahraničných vecí odoprelo vstup maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma na územie Slovenska prostredníctvom diplomatickej nóty.

september 2009: Stretnutie slovenského a maďarského premiéra v maďarskom meste Szécsény.

Prehľad

Situácia Slovenska a Maďarska nie je jednoduchá, keďže „vzťahy a situácia maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku má viacerých dimenzií“ – konštatuje Zuzana Poláčková, pracovníčka Ústavu politických vied SAV vo svojom článku. Situáciu podľa nej môžeme interpretovať z hľadiska slovenskej vlády, slovenskej väčšiny alebo maďarskej menšiny. Keď berieme do úvahy aj vnútorné boje slovenskej, maďarskej, či maďarskej menšinovej politickej elity, obraz sa stáva ešte komplikovanejším.

Aj z Poláčkovej diagnostiky vyplýva, že za búrlivé vzťahy nikto absolútnu zodpovednosť nenesie. Viacerí sa domnievajú, že nejde ani tak o konflikt Slovákov a Maďarov, ale vlastne o spor slovenskej a maďarskej politickej elity. Pri podrobnejšom skúmaní udalostí blízkej minulosti je vidieť, že väčšina problémov sa naozaj spája s politickými činmi jednej, či druhej strany. Nájdu však aj výnimky.

Z pohľadu slovensko-maďarského porozumenia zhrnul Rudolf Chmel, posledný veľvyslanec Československej republiky v Budapešti, neskôr slovenský minister kultúry, ostatných dvadsať rokov Pre denník Új Szó nasledovne: „Zo štátnikov by som si spomenul na Árpáda Göncza, ale toho limitovala v prvom období neempatická antallovská politika, v druhom, hornovskom období, mečiarizmus s nacionalistami zo SNS naozaj zablokoval všetky možnosti porozumenia […]“.

„[…] a vláda Fideszu, vo chvíli, keď sa na štúrovskom moste zdalo, že dôjde k priam zbrataniu Orbána s Dzurindom, začala tlačiť na celkom kontraproduktívny krajanský zákon, […] na politickú reintegráciu maďarského národa a stratila kontakt so svojimi slovenskými kresťansko-pravicovými partnermi. Nie náhodou sa od tých čias,  pomaly už desaťročie, oficiálne slovenský a maďarský premiér dodnes nestretli!“

„Po roku 2006, keď boli pri moci na Slovensku i v Maďarsku zdanlivo kompatibilní ľavičiari, došlo v slovensko-maďarských vzťahoch a vo vzťahoch medzi Slovenskom a Maďarskom osobitne, najmä pokiaľ ide o ich psychologicko-politickú či mentálnu rovinu, možno k ešte horšej kvalite ako za Mečiara a SNS“ – konštatuje Chmel.

V septembri 2009 je situácia trochu optimistickejšia. Maďarský premiér Gordon Bajnai totiž vo svojom článku, ktorú uverejnili denníky Sme aj Új Szó, ponúkol slovenskému národu „priateľskú ruku“, po čom 10.  septembra nasledovalo spoločné 11-bodové vyhlásenie premiérov Fica a Bajnaia.

Odovzdanie mostu a chmúrne pokračovanie

Oficiálne vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom boli v druhej polovici 90-tych rokoch pošramotené problematikou vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros. Rozsudok v otázke napokon priniesol Medzinárodný súdny dvor v Haagu. Vybičované vášne sa zmiernili 11. októbra 2009 na odovzdaní zrekonštruovaného mostu Márie Valérie spájajúceho Štúrovo s Ostrihomom sa konečne zdalo, že medzi premiérov dvoch susedných štátov panuje bratské dorozumenie.

Mikuláš Dzurinda a Viktor Orbán vo svojich slávnostných príhovorov na moste vzájomne oceňovali zásluhy toho druhého. Skutočnosť, že tedajší komisár EÚ pre rozširovanie Günter Verheugen –stelesnenie krajšej budúcnosti sľubujúcej členstvo v Európskej únii – bol tiež prítomný na podujatí, len stupňovala vznešenú atmosféru.

Situácia ale zďaleka nebola ružová. Stačí iba pripomenúť, že maďarský snem pár mesiacov predtým schválil takzvaný krajanský zákon. V zmysle tejto legislatívy zahraniční Maďari žijúci v susedných krajinách (okrem Rakúska) si môžu si vyžiadať „maďarský preukaz“, na základe ktorého majú právo využiť rôzne zľavy napríklad v oblasti dopravy, či vzdelávania.

Proti právnej norme, ktorú vtedajší maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi nazval zákonom maďarskej spolupatričnosti, Slovensko – podobne ako Rumunsko – ihneď vznieslo protesty. Rokovania sa konali na úrovni premiérov, ministrov zahraničných vecí a hlavne štátnych tajomníkov ministerstva zahraničných vecí, no premiér Dzurinda, nezávisle od potenciálnych úprav, bol „principiálne a zásadne proti“ norme.

Prípad neostal bez ohlasu ani na európskej politickej scéne. Zaoberal sa ním OSBE, EÚ a Rada Európy a problém si dokonca „vyslúžil“ aj samostatné grémium pod menom Benátska komisia. Medzinárodné posudky však nie sú zhodné, ba ani jednoznačné, a tak si zo zmesi názorov obe krajiny vybrali časti výhodné pre seba.

Po zmene vlády v Maďarsku v roku 2002 búrlivá diskusia rozvírená krajanským zákonom akoby utíchla. Medgyessyho kabinet, ktorý sa snažil o dohodu, sa osvedčil ako poddajnejší než ten predchádzajúci, a na jeseň nastupujúca nová slovenská vláda bola zaneprázdnená vnútornými reformami, uvádza štúdie, ktorú pripravili odborníci skupiny CLA-Kalligram.

Aféra FMPKK a prípad Hedvigy Malinovej – dodnes nevyriešené otázky

„Fórum maďarských poslancov Karpatskej kotliny (FMPKK) bolo založené v roku 2004, aby jeho členovia spoločnými radami prispievali k práci parlamentu Maďarskej republiky,“ píše sa na oficiálnej internetovej stránke konzultačného fóra.

Štatúte FMPKK je zdôraznené, že „vytvorenie a fungovanie tohto zboru nemá medzinárodnoprávnu relevanciu“, teda má výlučne iba poradenskú právomoc. Tento fakt nemení ani to, že v marci 2008 Národné zhromaždenie Maďarskej republiky (maďarský parlament) uznal FMPKK za svoju stálu inštitúciu. Praktický prejav tohto kroku spočíva v tom, že finančné krytie činnosti fóra zabezpečuje maďarský parlament z vlastného rozpočtu.

Slovenské politické vedenie  vníma túto zmenu ako poburujúci akt. Slovenský vicepremiér Dušan Čaplovič vyjadril nesúhlas počas svojho prejavu v parlamente. Domnieva sa, že „účasť poslancov Národnej rady SR za Stranu Maďarskej Koalície je nezlučiteľná s činnosťou Fóra Maďarských poslancov Karpatskej kotliny“.

Závažnosť otázky vo vzťahu dvoch krajín demonštruje aj fakt, že slovenský premié rRobert Fico na tlačovej konferencii po slovensko-maďarskom premiérskom stretnutí 10. septembra 2009 v meste Szécsény aj napriek pozitívnemu duchu stretnutia považoval za dôležité vyzdvihnúť, že pôsobenie FMPKK a pravidelná účasť SMK na fóre zásadne ohrozuje slovenské záujmy. „Chceme, aby sa tento neuralgický bod narušujúci naše vzťahy vyriešil“, dodal slovenský predseda vlády.

Líder Slovenskej Národnej Strany (SNS), ktorá je členom vládnej koalície, Ján Slota – známy aj pre silné protimaďarské výroky – vo FMPKK vidí stelesnenie „veľkomaďarského šovinizmu“. Pôsobenie fóra podľa neho „jednoznačne ohrozuje záujmy a územnú celistvosť Slovenska“.

Diskusia o účasti maďarských poslancov NR v FMPKK je dodnes neuzavretá. Traumatizujúca je aj posledná udalosť súvisiaca s kauzou Hedvigy Malinovej. Prieťahy okolo študentky sa začali v auguste 2006, keď ju v Nitre mali napadnúť neznámi páchatelia, údajne, lebo telefonovala po maďarsky na ulici.

V príbehu maďarskej vysokoškoláčky došlo k mnohým neočakávaným zvratom. Vyšetrovanie, ktoré sa začalo v roku 2006 na základe oznámenia voči neznámemu páchateľovi, slovenské úrady v priebehu dvoch týždňov ukončili. Ako dôvod uviedli, že incident sa nestal a nikto Malinovej neublížil. Kauza Hedviga rezonovala aj v Maďarsku.

Na jeseň 2006 maďarský premiér Ferenc Gyurcsány odmietol bilaterálne rokovanie so svojim slovenským kolegom na vrcholnej schôdzke Vyšehrádskej štvorky. Gyurcsány sa odvolával na rozdielnosť názorov na účasť nacionalistických, populistických a extrémistických zoskupení vo vládnej koalícii.

Kauza Hedvigy Malinovej sa odvtedy dostala na Najvyšší súd, bývalú študentku stále podozrievajú z krivého svedectva.  Po troch rokoch vystavený– mimochodom pre Malinovú nepriaznivý – lekársky posudok spochybnili novinári denníka SME. Jeho autor si za svojím posudkom stojí.

Maďarská garda versus Benešove dekréty

V auguste 2007 – akoby na „prvé výročie“ napadnutia Hedvigy Malinovej – bola založená Maďarská garda. Ján Slota ihneď navrhoval, aby sa tým zaoberala Koaličná rada. Líder SNS urgoval zákrok Európskej únie proti „neofašistickej polovojenskej organizácii“, informuje webová stránka SNS. Nedostatkom extrémistov však ani Slovensko netrpí, názorným príkladom toho je od roku 1995 existujúca Slovenská pospolitosť.

Vytvorenie Maďarskej gardy si  vyslúžilo celoeurópsku pozornosť. Len zopár dní po založení spolku skupina sociálnodemokratických poslancov Európskeho parlamentu vznik gardy odsúdili (EurActiv.sk 30. 08. 2007).

„Protiúder“ od slovenského zákonodarstva prišiel v podobe potvrdenia Benešových dekrétov, ktoré po druhej svetovej vojne slúžili ako podklad pre pozbavenie práv Maďarov a Nemcov žijúcich na území Československej republiky. Na iniciatívu nemeckých poslancov Európskeho parlamentu sa aj tento problém dostal na agendu EP – napriek tomu, že EÚ v období kandidatúry Českej a Slovenskej republiky žiadne námietky proti dekrétom nevzniesla.

Ako reakcia na potvrdenie Benešových dekrétov boli pred viacerými zahraničnými zastupiteľstvami SR zorganizované demonštrácie, no slovenské ministerstvo zahraničných vecí nebolo pripravené “akceptovať tento spôsob nátlaku a očierňovania popierajúci históriu”.

2008 – čoraz častejšie konflikty

Na jar 2008 sa strhla slovensko-maďarská diplomatická búrka najprv kvôli opatreniu samosprávy obce Pilisszentkereszt (Mlynky), ktorá chcela totiž presťahovať kanceláriu slovenskej menšinovej samosprávy. Dospieť k riešeniu sa podarilo až po niekoľkých mesiacoch, keď  sa maďarský úrad vlády a celoštátna slovenská samospráva dohodli o postavení nového Slovenského domu.

Tak na Slovensku, aj v Maďarsku sa čoraz častejšie šírili správy o násilných prejavov voči príslušníkom druhej národnosti. Slovenský parlament onedlho odhlasoval nový školský zákon, následne minister školstva nariadil, aby v menšinových učebniciach vydávaných od septembra sa zemepisné názvy uvádzali aj v slovenčine. Maďarské pomenovanie môže byť označené iba prvý krát, po slovenskom názve, v zátvorkách.

K najväčšiemu incidentu roka došlo na začiatku novembra v Dunajskej Strede. Na futbalový zápas miestneho družstva DAC Dunajská Streda a bratislavského Slovana prichádzali fanúšikovia aj z Maďarska. V reakcii na výtržnosti slovenskí policajti počas zápasu vnikli do sektoru maďarských divákov a následkom mimoriadne tvrdého zásahu bolo treba viacerých ranených odviezť do nemocnice. Jeden fanušík maďarskej národnosti žijúci na Slovensku utrpel zranenie s trvalými následkami.

Na znak protestu proti zásahu slovenskej polície na futbalovom zápase v Budapešti pred budovou slovenského veľvyslanectva pálili slovenskú vlajku. Slovenské ministerstvo zahraničných vecí požadovala okamžité vyšetrenie incidentu, rovnako si počínala maďarská vláda kvôli zákroku voči fanúšikom.

O dva týždne neskôr Fico a Gyurcsány na neformálnej schôdzke v Komárne prijali spoločnú deklaráciu o odsúdení akéhokoľvek prejavu radikalizmu a nacionalizmu. Maďarský premiér však nebol spokojný s dôkazmi potvrdzujúcimi legitimitu policajného zákroku v Dunajskej Strede, oznámila webová stránka hovorcu maďarskej vlády. Návrhy premiéra Gyurcsánya, ktoré mali smerovať k lepšej ochrane národnostných menšín boli neskôr odmietnuté písomne z slovenskej strany odmietnuté.

Tohtoročný vývoj

Vo februári schválila NR SR novelu školského zákona – verziu, ktorá pre SMK aj naďalej neprijateľná. Prezident Ivan Gašparovič tiež považoval normu za nevykonateľnú a v rozpore s ústavou, hoci z opačných dôvodov. Ján Slota bol podobnej mienky v tom, že novela je príliš povoľná, preto sa chcel ihneď obrátiť na Ústavný súd.

Na začiatku leta bol schválený zákon o štátnom jazyku (EurActiv.hu 2009. 07. 07.). Od septembra platnú normu už mnohí mnohorako interpretovali a vysvetľovali.

Konflikt koncom augusta získal novú intenzitu v súvislosti s odhalením sochy Svätého Štefana v Komárne. Na slávnosť bol pozvaný aj maďarský prezident László Sólyom, Slovensko mu však odoprelo mu vstup na svoje územie.

Situácia bola znovu interpretovaná odlišne. Podľa slovenskej strany organizátori provokatívnym spôsobom poslali pozvánku výhradne maďarským štátnym hodnostárom. Maďarsko ale pokladá za neprijateľné, že prezident krajiny je neprivítanou osobou v členskom štáte Európskej únie. Julian Pänke, expert z nemeckej inštitúcie DGAP tiež poukázal na absurditu situácie, píše článok na stránke parameter.

Péter Balázs maďarský minister zahraničných vecí vo svojom interview pre EurActiv tvrdí, že otázky podobného charakteru by sa mohli riešiť v rámci Rady Európy (EurActiv.de 28. 09. 2009). Švédske predsedníctvo Európskej únie však nemienil navrhnúť prípad na európsku agendu, riešenie očakávajú prostredníctvom bilaterálnych rokovaniach Slovenska a Maďarska.

10. septembra sa na stretnutí slovenského a maďarského premiéra v meste Sečany (Szécsény) vzájomné vzťahy znovu pohli  smerom k normalizácii. Spoločná 11-bodová deklarácia Bajnaia a Fica sa síce nestretla s jednoznačne pozitívnym ohlasom u všetkých, nádejné je, že obaja lídri sú ochotní prijať návrhy vypracované vysokým komisárom OBSE pre národnostných menšín.

REKLAMA

REKLAMA