Voľby v Turecku 2007

Turecko je v roku volieb. V máji 2007 sa uskutoční voľba prezidenta, v novembri 2007 voľby do parlamentu. Ich výsledky značným spôsobom ovplyvnia budúcnosť a smerovanie krajiny. EurActiv načrtáva, čo všetko je v hre.

Abdullah Gül
Abdullah Gül, zdroj: Rakúske predsedníctvo 2006

Nasledujúce kroky:

  • 16. – 25. apríl 2007: oznámenie kandidatúry jednotlivých kandidátov na post prezidenta.
  • Turecký parlament uskutoční voľbu prezidenta pred tým, ako vyprší mandát súčasného prezidenta, teda pred 16. májom 2007:
    • 1. máj 2007: prvé kolo voľby prezidenta;
    • 5. máj 2007: (možné) druhé kolo voľby prezidenta;
    • 9. máj 2007: (možné) tretie kolo voľby prezidenta.
  • 4. november 2007: všeobecné parlamentné voľby.

Pozadie:

Turecký prezident je volený na obdobie 7 rokov. Voľba nie je priama, ale prebieha v pléne parlamentu. Súčasný prezident Ahmet Necdet Sezer končí svoj mandát 16. mája 2007. Úrad prezidenta je najvyšším v Turecku, i keď plní spravidla reprezentačné funkcie. Okrem nich má prezident právo odmietnuť návrh parlamentu, ktorý môže potom ale byť opätovne schválený jednoduchou väčšinou všetkých poslancov. Prezident rovnako menuje do súdnych a iných štátnických funkcií. Post prezidenta je dôležitý aj zo symbolického hľadiska.

Voľba prezidenta prebieha v tajnom hlasovaní v parlamente. Pre zvolenie konkrétneho kandidáta je potrebné, aby za neho hlasovali 2/3 všetkých poslancov, teda minimálne 367 z celkového počtu 550. V treťom kole stačí na zvolenie kandidáta už len jednoduchá väčšina všetkých poslancov, teda 276. Výsledok prezidentských volieb priamo ovplyvňuje všeobecné parlamentné voľby a v konečnom dôsledku aj proces formovania vlády, keďže prezident má právomoc poveriť zostavením vlády ktoréhokoľvek zo zvolených poslancov zákonodarného zboru.

550-členný zákonodarný zbor, Veľké Národné Zhromaždenie, je volený na obdobie 5 rokov v proporčnom volebnom systéme. Aby sa strana dostala do parlamentu, potrebuje prekročiť kvórum 10% odovzdaných hlasov na celoštátnej úrovni. Politické strany potom získavajú kreslá za jednotlivé volebné obvody podľa volebného výsledku, avšak opäť platí kvórum 10% odovzdaných platných hlasov v rámci toho-ktorého obvodu. Turecko je rozdelené na 81 volebných obvodov. Toto rozdelenie vychádza z administratívneho členenia krajiny, pričom každá samosprávna provincia je samostatným obvodom a každý okres samostatným okrskom). Parlamentné kreslá sa rozdeľujú vzhľadom na volebné výsledky na základe d’Hontovej metódy.

Otázky:

Prezidentské voľby v máji 2007 budú vnímané aj ako test miery vplyvu jednotlivých politických strán pred nadchádzajúcimi voľbami do parlamentu. Na post prezidenta zatiaľ nebol oficiálne  nominovaný žiadny kandidát. Na druhej strane sa však predpokladá, že uchádzačmi by mohli byť:

  • súčasný premiér Recep Tayyip Erdogan (Strana spravodlivosti a rozvoja – AKP);
  • predseda parlamentu Bülent Arinc (AKP);
  • hlavný opozičný líder Deniz Baykal (Republikánska ľudová strana – CHP);
  • minister štátu Abdüllatif Sener (AKP);
  • bývalý minister zahraničia a zástupca Turecka v NATO Hikmet Cetin (CHP a sociálna demokracia SHP).

Potenciálna kandidatúra Erdogana je čiastočne témou diskusií. Súčasný ministerský predseda a neskrývaný Moslim je kriticky vnímaný sekulárnymi politickými silami. Akokoľvek, do dnešného dňa zvolili poslanci parlamentu len dvoch prezidentov, ktorí boli v čase kandidatúry poslancami (boli nimi Turgut Ozal a Suleyman Demirel).

Podľa prieskumu verejnej mienky agentúry Hürriet, takmer 2 mil. voličov (72,9%) si myslí, že súčasný premiér Erdogan sa prezidentom nestane, zatiaľ čo 21,1% verí v jeho zvolenie.

Odkedy je prezident volený parlamentom, šance pre zvolenie kandidáta za stranu AKP sú o to väčšie. AKP v súčasnosti disponuje 354 parlamentnými kreslami z celkového počtu 550.

Súčasne nie sú doteraz známi žiadni oficiálni kandidáti, ktorí vstúpia do všeobecných parlamentných volieb na jeseň 2007 s tým, že sa budú uchádzať o post ministerského predsedu. Spravidla sa však očakáva, že kandidátmi sa stanú volební lídri jednotlivých strán. Ak Erdogan prevezme prezidentský post, v AKP by ho mohol nahradiť súčasný minister zahraničných vecí Abdullah Gul, ktorý by sa tak uchádzal o post premiéra.

Analytici sa zhodujú na tom, že ak sa prezidentom stane Erdogan, oslabí to šance AKP pre taký výsledok v parlamentných voľbách, ktorý by strane umožnil zostavenie vlády jednej strany.

Multistraníckemu systému v Turecku dominujú najmä nasledovné tri strany: mierne islamská konzervatívna Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP), ľavicová Republikánska ľudová strana (CHP) a pravicová sekulárna konzervatívna Strana správnej cesty (DYP). Niektorí zvyknú AKP označovať za radikálnejšiu islamskú verziu  západnej kresťanskej demokracie.

Podľa prieskumu verejnej mienky agentúry SONAR, ktorý sa uskutočnil vo februári 2007, ak by parlamentné voľby prebehli teraz, o moc by sa delili štyri strany:

  • AKP: 31,6%
  • CHP: 14,8%
  • Strana národného hnutia (MHP): 13,7%
  • DYP: 13,1%

Pozície:

Nacionalistické nálady v Turecku sú čím ďalej tým viac silnejšie. Politické strany používajú nacionalistickú rétoriku stále častejšie. Podľa prieskumu verejnej mienky agentúry A&G, až 51,1% populácie si myslí, že nacionalizmus v Turecku je na vzostupe, naproti tomu 30,4% s týmto tvrdením nesúhlasí. Noviny Cüneyt Ülsever Miliyet, ktoré tento prieskum publikovali, dodávajú: „Súčasný stav rokovaní o plnom členstve Turecka v EÚ, vývoj v severnom Iraku a rovnako aj spoločenský dopad vraždy Hranta Dinka, toto všetko sa pričinilo a takúto nacionalistickú náladu.“ Treba podotknúť, že Hrant Dink bol turecko-arménsky žurnalista. Pôsobil ako šéfredaktor bilingválnych novín Agos. Pre svoje názory na zmierenie Turkov a Arménov sa stal terčom kritiky radikálov v oboch táboroch. Bol zavraždený v Istanbule 19. januára 2007. Po tejto udalosti sa zdvihla vlna demonštrácií a protestov.

Podpora tureckej verejnosti pre vstup krajiny do EÚ sa taktiež znížila. Udialo sa tak najmä po rozhodnutí EÚ z decembra 2006 o čiastočnom pozastavení rokovaní o členstve Turecka. Výskum verejnej mienky organizácie ISRO (International Strategic Research Organisation) zo 7. novembra 2006 ukázal, že podpora verejnosti v Turecku pre vstup do EÚ klesla z úrovne 75% (2004) na 50% (2006). Veľká časť tureckého obyvateľstva (81%) si myslí, že EÚ nejedná s ich krajinou férovo a len 8% opýtaných stále verí, že Turecko sa stane členom Únie niekedy v najbližších 10 rokoch.

Priaznivá ekonomická situácia by mohla napomôcť súčasnej Erdoganovej vláde v hľadaní podpory v nadchádzajúcich voľbách. V roku 2006 zaznamenalo Turecko ekonomický rast na úrovni 6%.

Investori operujúci v Turecku vnímajú premiéra Erdogana ako najpravdepodobnejšieho budúceho prezidenta a ich pozornosť je už teraz upriamená najmä na jesenné parlamentné voľby. Hlavným faktorom je pre nich ekonomika a obchod. Ahmet Akarli, ekonóm jednej z najväčších svetových investičných bánk Goldman Sachs, pre denník Turkish Daily News povedal: „Podľa našich prieskumov 60% investorov očakáva, že prezidentom sa stane Erdogan.“

Slovensko je zástancom členstva Turecka v EÚ. Nepredpokladá, že by jeho vstup negatívne ovplyvnil ekonomiku súčasnej EÚ-27. Rovnako sa zasadzuje o pokračovanie prístupového procesu voči krajine s tým, že príprava na členstvo v EÚ prinesie Turecku potrebné spoločenské reformy. Ešte 5. decembra 2006 navštívil Slovensko turecký minister štátu a hlavný vyjednávač s EÚ Ali Babacan. Ministerstvo zahraničných vecí SR v tejto súvislosti vydalo tlačovú správu, v ktorej sa konštatuje: „Na jednej strane Turecko ako každá kandidátska krajina musí plniť zmluvné záväzky a podmienky prístupového procesu vrátane implementácie Ankarského protokolu, ale na strane druhej by prípadné zastavenie prístupového procesu nebolo v záujme ani jednej zo strán – ani Turecka, ani EÚ a jej členských krajín. SR považuje za dôležité udržať prístupový proces a tým o.i. pozitívne ovplyvňovať reformný proces v Turecku.“

REKLAMA

REKLAMA