Vzťahy Albánska a EÚ

Albánsko formálne požiadalo o členstvo v EÚ v apríli 2009. Či však bude jeho pristúpenie možné, závisí na mnohých faktoroch ako je politická stabilita, reforma hospodárstva a postihovanie korupcie.

Albánsko (spz)
http://euractiv.sk

 

 

Míľniky

  • 1992: Európska únia a Albánsko podpísali Dohodu o obchode a spolupráci. Albánsko tak mohlo začať čerpať z predvstupových fondov EÚ PHARE.
  • 1993: Otvorenie prvého zastúpenia Európskej únie v Tirane.
  • 1999: EÚ podáva návrh na začatie tzv. Stabilizačného a prístupového procesu (SAP) pre päť krajín z juhovýchodnej Európy, vrátane Albánska.
  • Jún 2000: Rada EÚ vyhlásila, že všetky krajiny, zapojené do SAP sú „potenciálnymi kandidátmi“ na vstup do EÚ.
  • November 2000: Summit v Záhrebe odštartoval SAP pre Albánsko.
  • Január 2003: Oficiálny začiatok vyjednávaní o Stabilizačnej a prístupovej dohode (SAA) medzi EÚ a Albánskom.
  • Jún 2003: Summit v Solúne potvrdil, že krajiny SAP môžu vstúpiť do EÚ, ak budú na členstvo pripravené.
  • Jún 2006: Podpísanie SAA.
  • Január 2008: Začala platiť Dohoda o zjednodušení vízovej povinnosti.
  • Jún 2008: Komisia zverejnil plán, ktorým určila špecifické požiadavky pre zrušenie vízovej povinosti.
  • 1. apríla 2009: Začína platiť SAA.
  • 1. apríla 2009: Albánsko sa stáva členom NATO.
  • 28. apríla 2009: Albánsko odovzdalo žiadosť o vstupe do EÚ.

Zhrnutie

Po druhej svetovej vojne sa Albánsko stalo komunistickou krajinou, prepojenou so Sovietskym zväzom a neskôr aj Čínou. Neskôr, pod vládou Envera Hodžu, začalo uplatňovať svoju vlastnú formu autarkického socializmu. Albánsko sa pod jeho vládou stalo jednou z ekonomicky najzaostalejších krajín sveta.

Začiatkom deväťdesiatych rokov krajina prešla na pluralitný demokratický systém, ktorý nahradil dekády izolácie a komunistických pravidiel.

Bývalí komunisti v Albánsku po voľbách v roku 1992 privodili krajine hospodársky kolaps a sociálne nepokoje. Praktiky krvnej pomsty, ktorú komunisti zakázali, sa do vidieckych oblastí po viac ako 40 rokoch vrátili. V dôsledku krvnej pomsty bolo zabitých 10 000 Albáncov. Sali Berisha bol zvolený ako prvý nekomunistický prezident od konca druhej svetovej vojny.

Ďalšia kríza a nepokoje vypuklaiv roku 1997 počas jeho vlády ako reakcia na následky spustošenia krajiny. Moc štátnych inštitúcií sa zrútila a na pomoc bola vyslaná vojenská misia EÚ, vedená Talianskom. V lete 1997 bol Berisha vo voľbách porazený – získal iba 25 z celkového počtu 156 kresiel v parlamente. Jeho návrat k moci vo voľbách 3. júla 2005 ukončilo osem ročnú vládu socialistickej strany.

Albánsko hraničí s Čiernou Horou a Kosovom na severe, Macedónskom (FYROM) na východe a Gréckom na juhu. Jeho pobrežie obmýva Jadranské more.

Etnicky je Albánsko zväčša homogénne – viac ako 95 % jeho 3,6 miliónovej populácie tvoria etnickí Albánci. Podľa odhadov je približne 70 % populácie moslimov, 20 % vyznáva albánsku ortodoxnú vieru a 10% obyvateľstva tvoria katolíci. Priemerný vek Albáncov je len 29 rokov.

Napriek súčasnej radikálnej transformácii ostáva Albánsko veľmi chudobnou krajinou. Posledné prieskumy Eurostat-u ju zaraďujú na úplné dno rebríčka vo výške HDP. Krajina nie je atraktívna pre zahraničných investorov najmä pre nedostatok energie, príležitostnému nedostatku vody a rozšírenej kriminalite v takmer všetkých oblastiach.

Vzťahy s EÚ po roku 1990

V roku 1992 získalo Albánsko možnosť zapojiť sa do predvstupových fondov PHARE, najdôležitejšieho finančného nástroja pre krajiny strednej a východnej Európy na predpokladaný prístup v roku 2004. V roku 2001 nahradil fond PHARE nový fond CARDS určený pre krajiny západného Balkánu.

Od roku 2007 získava Albánsko finančné prostriedky EÚ z tzv. Nástroja predvstupovej pomoci (IAP) na prechodnú podporu, zakladanie inštitúcií a cezhraničnú spoluprácu. Výška pomoci IAP pre roky 2008 až 2010 predstavovala 245,1 miliónov EUR.

Albánska Stabilizačná a prístupová dohoda (SAA) začala platiť 1. apríla 2009. V ten istý deň vstúpilo Albánsko oficiálne aj do Severoatlantickej aliancie.

V decembri 2009 EÚ vylúčila Albánsko z prvej vlny rušenia vízovej povinnosti pre občanov západného Balkánu. Tirana verí, že jej bude zrušená ešte tento rok.

Otázky

Albánsko sa stalo potenciálnym kandidátom pre vstup do EÚ na summite v Solúne v júni 2003 a oficiálne podalo žiadosť o členstvo v apríli 2009.

Európska komisia posúdi pripravenosť Albánska na vstup do EÚ po tom, čo vyhodnotí odpovede Tirany na zaslaný dotazník. Ak bude hodnotenie pozitívne a podporí ho Rada ministrov, Albánsko získa oficiálny štatút kandidátskej krajiny.

Po tom ako Tirana oficiálne požiadala o členstvo v Európskej únii, ministri zahraničných vecí krajín EÚ vyhlásili, že sa k jeho žiadosto vrátia po tom, ako sa v krajine uskutočnia v júni 2009 parlamentné voľby. Od volieb, ktoré sa konali 28. júna 2009 sa vládnúca Demokratická strana premiéra Saliho Berishu a opozičná Socialistická strana, na čele s Edi Ramom obviňujú z volebných podvodov. Berishova strana vyhrala s tesným náskokom.

Olli Rehn, vtedajší komisár EÚ pre rozširovanie na margo násilností, ktoré sprevádzali voľby uviedol, že krajina musí v budúcnosti zvládať voľby lepšie.

V správe o voľbách Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva, sa uvádza, že voľby predstavovali pre Albánsko značný pokrok, avšak tieto zlepšenia zatienilo „politizovanie technických aspektov“.

Voľby síce splnili väčšinu štandardov OBSE (Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe), nespĺňali najvyššie štandardy demokratických volieb a všetky politické strany musia viac zapracovať na dodržiavaní zákonov, uzatvára správa.

Socialistická strana, ktorá kontroluje takmer polovicu kresiel v parlamente začala po voľbách bojkotovať zasadanie parlamentu a niekoľko mesiacov a tak blokovala zmeny zákonov, pričom mnoho z nich bolo potrebných na zosúladenie legislatívy krajiny s legislatívou EÚ.

Keď sa socialisti do parlamentu vo februári vrátili, stále odmietali zúčastňovať sa na jeho aktivitách, keďže parlament v ktorom má väčšinu Berishova strana zamietol návrh na prerátanie volebných hlasov.

Komisár EÚ pre rozširovanie Štefan Füle vyjadril nad nedostatkom politického dialógu znepokojenie a upozornil Tiranu, že takáto nestabilita nemá v demokratických krajinách EÚ miesto.

Sociálistická strana však stále nechce od svojich požiadavok ustúpiť. 5. apríla dokonca zvolala protivládne demonštrácie, ktorých výsledkom malo byť „urýchlenie konca“ Berishovej vlády.

Ekonomické vyhliadky

Albánsko, ktoré bolo uzavretou krajinou s centrálne plánovaným hospodárstvom viac ako päťdesiat rokov, sa od roku 1990 s ťažkosťami transformuje na modernú ekonomiku s voľným trhom.

V rokoch 2004 až 2008 predstavoval makroekonomický rast v Albánsku 6%, a to aj napriek svetovej hospodárskej kríze. Podobne aj v roku 2009 zaznamenalo nárast o 3%. Fiškálna reforma, ktorá bola nedávno prijatá, sa snaží eliminovať nelegálny obchod a pritiahnuť zahraničných investorov.

Poľnohospodárstvo, ktoré zamestnáva viac ako polovicu pracujúcich v Albánsku, si nevyhnutne vyžaduje modernizáciu. Nedostatok energetických zdrojov a zlá infraštruktúra spôsobujú, že rozvoj podnikania a zahraničné investície stagnujú.

Európska únia je najvýznamnejším obchodným partnerom Albánska. Priepasť medzi dovozom a vývozom však vytvorila obrovský obchodný deficit krajiny. Fondy EÚ sa využívajú na zlepšenie národných cestných a železničných sietí, ktorých nedostatok významne brzdí ekonomický rozvoj.

Korupcia a organizovaný zločin

V poslednej správe Európskej komisie o pokroku  krajiny vyjadrila Únia znepokojenie nad stavom súdnictva a odporučila jeho komplexnú reformu.

Komisia kritizovala snahy národnej exekutívy obmedziť nezávislosť súdnictva. Po tom, čo bolo niekoľko konkrétnych prípadov týkajúcich sa vysokopostavných ľudí odložených z procedurálnych dôvodov, vyjadrila Komisia obavu z miery nestrannosti albánskej justície.

Vláda prijala v súlade s iniciatívou EÚ o európskom partnerstve antikorupčnú stratégiu a akčný plán a snaží sa zvýšiť transparentnosť súdov.

Avšak Komisia stále tvrdí, že korupcia ostáva problémom v mnohých oblastiach a žiada väčšiu politickú vôľu, zriadenie silnejších inštitúcií a lepšiu vnútornú koordináciu na boj s „kultúrou beztrestnosti“.

Počas svojej návštevy Bruselu 14. apríla 2010, premiér Sali Berisha vyhlásil, že sa zaviedlo mnoho tvrdých opatrení na boj s korupciou a organizovaným zločinom. Premiér tvrdí, že korupcia bola odstránená a zahraniční investori dnes profitujú zo zjednodušeného procesu pri naštartovaní obchodných aktivít a z rovnej dane na úrovni 10%.

V exkluzívnom interview pre EurActiv Berisha tvrdil, že aj albánska mafia je vďaka veľkému zatýkaniu naprieč západným Balkánom dnes už minulosťou. Do väzenia bolo podľa neho poslaných tisíc takýchto kriminálnikov.

Pozície

Po návšteve albánskeho premiéra Saliho Berishu v Bruseli Stály predseda Európskej rady Herman van Rompuy povedal: „Premiér Berisha zastupuje krajinu, ktorá deklarovala svoje politické vízie a ambície veľmi jasne. Chcel by som využiť túto príležitosť a znovu zdôrazniť moje silné odhodlanie vytvoriť integračnú perspektívu pre celý región západného Balkánu.“

Pri svojej návšteve Albánska v marci 2010 komisár EÚ pre rozširovanie Štefan Füle použil neobvykle ostré slová a varoval Tiranu, že predlžovaním politickej patovej situácie sa zhoršuje európska perspektíva krajiny.

„Plne fungujúci parlament je základom pre plne fungujúcu demokraciu. Ak bude súčasný pat v politike pokračovať, mohlo by to zabrániť Albánsku dosiahnuť také politické štandardy, aké sa očakávajú v krajine, ktorá žiada o členstvo v EÚ,“ povedal.

Pre EurActiv Füle v marci vyjadril znepokojenie nad „stavom a stabilitou demokratických inštitúcií, ako aj z nedostatku politického dialógu v parlamente“. Tým, že Albánsko dosiahlo v posledných rokoch významný pokrok by mohlo zvládnuť aj patovú situáciu. „Zodpovednosť leží na oboch stranách politického spektra – na vládnucej strane i v opozícii.“

Počas svojej návštev Bruselu, 14. apríla 2010, albánsky premiér Sali Berisha hájil záujmy svojej krajiny v otázke vstupu do EÚ a uvádzal niekoľko príkladov tvrdých opatrení, ktoré krajina prijala na obmedzenie korupcie a činnosti organizovaného zločinu.

V interview pre EurActiv premiér uviedol, že jeho krajina je dnes v tomto smere jednou z najbezpečnejších s „nulovou toleranciou“ k albánskej mafii a s ekonomickým rastom, ktorý ostal stabilný aj napriek svetovej hospodárskej kríze.

Líder opozície a Sociálnej strany Edi Rama 5. apríla vyzval Albáncov k demonštráciám proti „zlej vláde“ premiéra Berishu a jeho Demokratickej strany.

„Nastal čas na veľké činy obyvateľov, aby sme ukončili vládu súčasnej strany, ktorá bola zodpovedná za volebný podvod, ako aj za iné sociálne a ekonomické neprávosti,“ uviedol. Rama, ktorý je zároveň primátorom mesta Tirana, povzbudzoval obyvateľov k protestom „proti ukradnutým hlasom“ a „zruinovaniu majetku krajiny a každej rodiny“.

Minister zahraničných vecí Albánska Ilir Meta pripustil, že politický pat nebol „nepomohol“ krajine v integračnom snažení. V interview pre RFE/RL obvinil opozičného lídra Ramu zo vznášania požiadaviek, ktoré sú v rozpore s ústavou krajiny.

Obvinil Socialistickú stranu z „poškodzovania imidžu krajiny v mene vlastnej politickej agendy“.

Veľvyslanec Albánska vo Francúzsku Ylljet Aliçka v marci pre EurActiv vyhlásil, že Albánsko vykazuje stabilný nárast dôveryhodnosti pri implementácii európskych štandardov a stále má veľa čo Európskej únii ponúknuť.

„Korupcia a organizovaný zločin ostávajú v Albánsku problémom. No silná túžba vyriešiť tieto záležitosti stále narastá. Musíme sa ale v reforme ekonomiky, infraštruktúry a turizmu poponáhľať.“ Administratívna kapacita krajiny „je vyspelejšia“ ako jej politici.

Aliçka verí, že Albánsko trpí kvôli svojmu nepriaznivému imidžu v Európe, pričom by mohlo do EÚ vniesť mnoho pozitívneho: „Náboženská tolerancia, sekularizmus, kultúrna rôznorodosť, turizmus, mladí ľudia, zruční pracovníci… Energetické zdroje Albánska sú rovnako dôležité – iba 20% z nich je v súčasnosti využívaných,“ hovorí.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA