Vzťahy EÚ – Island

Uprostred hospodárskej krízy stotožňuje Island stabilizáciu vlastnej ekonomiky so vstupom do Európskej únie a členstvo považuje za schodné riešenie svojich problémov. Severská krajina, ktorá mala vždy dobré vzťahy s EÚ a je členom Európskeho hospodárskeho priestoru (EEA), oficiálne požiadala o členstvo v EÚ 27. júla 2009.

Islandská vlajka
zdroj: http://www.flickr.com/photos/33732989@N00/2612545265/

Pozadie

1. januára 1970: Island sa stáva členom Európskeho združenia voľného obchodu (EFTA).

1. januára 1972: Bilaterálne dohody o voľnom obchode medzi EHS a Islandom nadobúdajú platnosť.

1. januára 1994: Dohoda o Európskom hospodárskom priestore (EEA), podpísaná na Islande, nadobúda platnosť.

19. decembra 1996: Island vstupuje do Schengenského priestoru (zmluva, týkajúca sa voľného pohybu osôb), avšak bez hlasovacieho práva v rozhodovaní Schengenského výkonného výboru.

25. marca 2001: Platí rozhodnutie Rady z 1. decembra 2000, ktorou sa ustanovuje uplatňovanie „Schengen acquis“

12. mája 2007: Islandské parlamentné voľby a návrat koalície Strany nezávislosti a Pokrokovej strany, ktorá sa namiesto podania žiadosti o členstvo rozhodla pre zriadenie osobitného výboru s EÚ

September 2008: Vzhľadom na neschopnosť splácania dlhu je znárodnená banka Glitnir Bank of Island. Nasledujú banky Kaupthing a Landsbanki. Tieto tri inštitúcie ostávajú pod kontrolou Úradu pre finančný dohľad (FME) na Islande.

26. januára 2009: Pád islandskej vládnej koalície.

30. januára 2009: Komisár pre rozšírenie Olli Rehn vyjadruje presvedčenie, že Island sa môže pripojiť k EÚ súčasne s Chorvátskom, ktoré v tom čase očakáva vstup v roku 2011.

25. apríla 2009: Na Islande prebiehajú nové voľby. Vytvára sa koalícia Sociálno-demokratickej aliancie a Hnutie ľavica-zelení.

26. apríla 2009: Nová predsedníčka vlády Johanna Sigurdardottir vyjadruje nádej, že Island vstúpi do EÚ a príjme euro do štyroch rokov.

16. júla 2009: Island predkladá žiadosť o členstvo v EÚ.

27. júla 2009: Ministri zahraničných vecí EÚ formálne požiadali Komisiu o vypracovanie stanoviska k žiadosti Islandu o členstvo v EÚ.

14. októbra 2009: Európska komisia zverejňuje novú stratégiu rozširovania, s dôrazom na koncept prístupových rozhovorov prispôsobených jednotlivým krajinám.

18. októbra 2009: Island súhlasí s novou dohodou o splatení miliardových vkladov Británii a Holandsku

28. októbra 2009: Medzinárodný menový fond schválil pôžičku 167,5 milióna amerických dolárov pre Island.

2. novembra 2009: Islandský minister zahraničných vecí menuje Stefana Haukura Johannessona na pozíciu hlavného vyjednávača Islandu s Európskou úniou.

6. januára 2010: Islandský prezident nepodpísal zákon o vyplatení kompenzácii Veľkej Británii a Holandsku vo výške viac ako päť miliárd dolárov. Budú o tom rozhodovať voliči v referende (február-marec)

Zhrnutie

Island je hrdý na svoju pozíciu najstaršej parlamentnej demokracie na svete. Normy právneho štátu a dodržiavania ľudských práv sú plne v súlade s európskymi normami. Island je zakladajúcim členom NATO.

Krajina predložila svoju žiadosť o členstvo do EÚ 16. júla 2009 po tom, čo krajinu nepríjemne zasiahla hospodárska kríza.

Island leží medzi kontinentálnou Európou a severným polárnym kruhom. Severný Atlantik súčasne vplýva na teploty, ktoré sú vyššie ako v iných regiónoch v rovnakej zemepisnej šírke a jeho prístavy tak môžu byť využívané v priebehu celého roka. Island sa nachádza na Stredoatlantickej vyvýšenine a Islandskej teplej ploche, čo znamená, že geotermálna energia je ľahko dostupná a zabezpečuje Islandu možnosť využívať všetku svoju elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov.

Island má 320 000 obyvateľov. Ak by vstúpil do EÚ, stala by sa z neho najmenej ľudnatá krajina v Únii. Počet poslancov v Európskom parlamente by bol rovnaký, aký má Malta, s 400 000 obyvateľmi. K existujúcim 23 úradným jazykom EÚ by sa pridal ďalší.

Vzťah Islandu a EÚ je stabilný. Bilaterálne dohody o voľnom obchode boli medzi Islandom a Európskym hospodárskym spoločenstvom (EEA) podpísané v roku 1972. Následne začal participovať na jednotnom trhu vďaka Dohode z roku 1994 o vytvorení Európskeho hospodárskeho priestoru medzi krajinami  EÚ a Európskym združením voľného obchodu.

Island je tiež od roku 1996 pridruženým členom Schengenskej dohody (1985), ktorá umožňuje občanom voľný pohyb v rámci EÚ. Hlavným dôvodom tohto rozhodnutia pre Island a Nórsko bolo zachovanie výhod Severskej pasovej únie, ktorá umožňovala občanom z Dánska, Švédska, Nórska, Fínska a Islandu cestovať a zdržiavať sa vo všetkých týchto krajinách bez pasov alebo pracovného povolenia.

Pri vstupe do schengenského priestoru a EHP musel Island prijať podstatnú časť právnych predpisov EÚ. Podľa komisára pre rozšírenie Olliho Rehna išlo o dve tretiny acquis communautaire, čo by postavilo Island do dobrej pozície pre otvorenie a rýchle uzavretie niekoľkých kapitol rokovaní ihneď po získaní štatútu kandidátskej krajiny.

Islandská ekonomika sa do značnej miery spolieha na rybársky priemysel, ktorý poskytuje 40 % príjmov z vývozu a zamestnáva 8 % pracovnej sily krajiny. Posledných desať rokov sa odvetvia služieb a výroby rozvíjajú najmä v oblasti finančníctva, softvérov a biotechnológie.

Island bol ťažko zasiahnutý hospodárskou a finančnou krízou. Problémy sa vynorili v septembri 2008, kedy sa všetky tri veľké islandskej banky – Glitnir, Kaupthing a Landsbanki – dostali pod kontrolou islandského finančného dohľadu.

Od januára do septembra 2008, islandská koruna oslabila voči euru o viac ako 35 %. Náklady na splácanie vysokého zahraničného dlhu krajiny sa zvýšili v dôsledku poklesu dôvery zo strany medzinárodných trhov a zníženia hodnoty koruny.

Členstvo v EÚ je vnímané ako spôsob obnovenia dôveryhodnosti krajiny medzi veriteľmi a ako faktor pri stabilizácii meny po prijatí eura. Práve ekonomické záležitosti budú centrom pozornosti v budúcich prístupových rokovaniach Islandu.

Strana nezávislosti a Pokroková strana boia pri moci 12 rokov, až do volieb v apríli 2009. Ich postoj k členstvu Islandu v EÚ bol negatívny. Z väčších strán sa  za členstvo presadzovala iba Sociálno-demokratická aliancia (SDA). SDA zvíťazila vo voľbách 25. apríla 2009 a 16. júla predložil Island svoju žiadosť o členstvo do EÚ.

Otázky

Hoci Island prijal významnú časť právnych predpisov EÚ vďaka členstvu v EHS, zdá sa, že jeho cesta k členstvu v Únii nebude taká jednoduchá, ako pôvodne uvádzali islandské orgány.

Jednou z počiatočných obáv je množstvo právnych predpisov Únie, ktoré boli oficiálne zapracované do islandského práva. Zatiaľ čo islandská vláda aj bývalý komisár pre rozšírenie Olli Rehn uviedli, že ich množstvo predstavuje približne dve tretiny všetkých právnych predpisov EÚ, štúdie uskutočnené Európskym združením voľného obchodu (EFTA) uvádzajú podiel prebratej legislatívy iba na 6, 5 % zákonov. Ak je to skutočne tak, množstvo „acquis communautaire“, ktoré je ešte potrebné implementovať by mohlo byť oveľa väčšie, ako sa pôvodne predpokladalo, čo by oddialilo skorý prístup Islandu.

Ďalšou významnou otázkou je oblasť politiky rybolovu na Islande. Tá, ako zdroje pre EurActiv potvrdili, môže ovplyvniť pozíciu Islandu pri rokovaniach o vstupe do EÚ. Potraviny z rýb predstavujú takmer polovicu celkového vývozu Islandu a 10 % jeho hrubého domáceho produktu.

Islandský minister zahraničia Össur Skarphéðinsson vyhlásil, že Reykjavík nebude akceptovať zlú dohodu s EÚ na úkor svojho silného priemyslu lovu rýb. Bez naznačenia konkrétnej politickej oblasti, komisár Rehn vyhlásil, že “vo výnimočných a náležite odôvodnených prípadoch môže EÚ akceptovať prechodné opatrenia, ktoré by umožnili niektorým predpisom Únie nadobudnúť účinnosť až istú dobu po pristúpení. Samozrejme, každé takéto opatrenie bude obmedzené časovo a priestorovo. Usilujeme sa o riešenie, nie o výnimky”.

Zdalo sa, že hlavná prekážka snahy Islandu o členstvo v EÚ bola zažehnaná s dohodou z 18.októbra 2009 medzi Islandom, Holandskom a Spojeným kráľovstvom o vrátení finančných prostriedkov holandským a britským občanom, ktoré sa stratili počas finančnej krízy 2008/2009.

Približne 300 000 ľudí v Británii a celkovo 128 000 ľudí v Holandsku stratili značnú časť svojich úspor v dôsledku kolapsu Landsbanki v septembri 2008. Holandský minister zahraničných vecí Maxime Verhagen povedal, že jeho krajina bude blokovať prístup Islandu do EÚ v prípade, že by krajina nenahradila straty holandským obetiam kolapsu Landsbanki.

Situácia sa opäť skomplikovala, keď začiatkom januára odmietol islandský prezident Olafur Grimsson nepopulárny zákon podpísať. To uvrhlo krajinu do politickej krízy a ohrozilo nádeje Islandu na členstvo v EÚ. Podľa ústavy musí byť o vetovanom zákone vyhlásené referendum. To by sa malo konať už vo februári. Výsledok je nanajvýš neistý, pričom prieskumy verejnej mienky naznačujú, že až 70 percent voličov je proti zákonu.

Islandská verejná mienka predstavuje problém aj pre samotný vstup do EÚ. Séria prieskumov vykonaných medzi augustom 2005 a septembrom 2009 medzi rôznymi skupinami obyvateľov ukazuje, že aj keď bola podpora pre začatie prístupových rokovaní značná, väčšina Islanďanov sa zasadzuje proti plnému členstvu. To by sa mohlo stať neprekonateľnou prekážkou v prípade, ak by Strana nezávislosti presadila v krajine referendum o vstupe do EÚ.

Pozície

Islandská premiérka Johanna Sigurdardottir na zasadaní Parlamentu povedala, že islandská žiadosť o členstvo v EÚ „predstavuje jasnú stratégiu pre smerovanie krajiny a vízie v dlhodobejšom horizonte. Uplatňovanie a prijímanie zákonov vysiela jasné a upokojujúce správy vonkajšiemu svetu“.

Podľa premiérky stále neexistujú dostatočne dobré vzťahy medzi Islandom a britskou a holandskou vládou. Tvrdí, že je od oboch vlád nespravodlivé ,,umyť si ruky od zlyhania vlastných finančných kontrolných orgánov a zvaľovať vinu len na Island“.

„Nie je spravodlivé vytvárať pre Island prekážky na ceste spolupráce s Medzinárodným menovým fondom. Stali sme sa obeťou tichej dohody všetkých krajín, s ktorými sme obchodovali na oboch stranách Atlantiku. Preto je potrebné brániť funkčnú reguláciu finančných trhov, aby sa ochránili banky na celom svete,“ povedala Sigurdardottir.

Stefan Haukur Johannesson, hlavný vyjednávač Islandu o pristúpení k EÚ oznámil, že jeho vláda chystá doma dôkladnú informačnú kampaň o EÚ. Taktiež uviedol, že rokovania by mohli byť uzatvorené do dvanástich až osemnástich mesiacov.

Aj po národnom kongrese v marci 2009 ostal postoj Strany nezávislosti nezmenený. „Strana nezávislosti predpokladá, že záujmy Islandu sú zabezpečené, ak ostanú mimo EÚ. Pri úplnom členstve by hrozilo, že by Únia prevzala kontrolu nad najväčším islandským zdrojom, čo je rybolov. Strana nezávislosti tiež zdôrazňuje, že nakoniec to bude jedine islandský národ a jeho obyvatelia, kto rozhodne o začiatku rokovaní o členstve v EÚ, a v druhom kole o samotnom členstve.“

Komisár EÚ pre rozšírenie Olli Rehn uviedol vo svojom prejave na univerzite na Islande, že Island je „hlboko integrovaný v EÚ prostredníctvom EHS a Schengenu. Island už vykonáva hlavnú časť „acquis communautaire“. Preto bude dĺžka vyjednávaní kratšia ako u iných krajín, ktoré nemajú tak silné väzby s EÚ,“ dodal Rehn, ktorý predtým varoval, že „rýchlejšia cesta ale nemusí byť jednoduchšia“.

Komisár EÚ pre rybné hospodárstvo a námorné záležitosti Joe Borg odsúdil rozhodnutie Islandu stanoviť si vlastné jednostranné ciele pre lov makrely v roku 2009. “Pri stanovovaní týchto prehnaných úrovní kvót koná Island v rozpore so svojimi medzinárodnými záväzkami o  spolupráci pri zachovaní tohto kľúčového zdroja v severovýchodnom Atlantiku.“ Borg dodal, že kvóta „zásadne porušuje úspešnú multilaterálnu spoluprácu pri tvorbe zásob medzi Európskym spoločenstvom, Nórskom a Faerskými ostrovmi z roku 1999“.

Holandský minister zahraničných vecí Maxime Verhagen 21. júla 2009, teda niekoľko dní po podaní žiadosti o členstvo Islandu, povedal, že riešenie problému „by malo byť podporené rýchlym  prerokovaním ponuky Islandu na vstup do Európskej únie. Bolo by to dôkaz, že na Islande sa európske smernice berú vážne”.

Mark Flanagan z Medzinárodného menového fondu (MMF), vedúci misie na Islande tvrdí, že – hoci sa oddialili spory s niektorými veriteľmi – program, ktorý je v súčasnosti stanovený, pomôže obnove ekonomiky už v polovici roka 2010 a že priemerne vzdialený termín pre Island je „úplne jasný“.

REKLAMA

REKLAMA