Slovenská cesta do jadra EÚ

Slovensko vstúpilo do EÚ v roku 2004. Čo Slovensko za 11 rokov členstva dosiahlo? Existujú slovenské témy v EÚ? A ktoré otázky sú pre Slovensko stále citlivé?

Slovenska vlajka, DeviantArt: Miso H.
Foto: www.mmisso.com

V skratke

Po splnení politických a ekonomických kodanských kritérií a uzatvorení 31 negociačných kapitol vstúpilo Slovensko do Európskej únie 1. mája 2004. Išlo o vyvrcholenie desaťročného úsilia z prístupového procesu a o míľnik v transformácii na moderný, demokratický štát.

Ďalšiu fázu svojej integrácie do EÚ dosiahlo Slovensko 21. decembra 2007 začlenením sa do schengenského priestoru bez hraničných kontrol. O dva roky neskôr sa Slovensku podarilo splniť aj podmienky na vstup do eurozóny a od 1. januára 2009 začalo používať spoločnú menu euro. Slovensko je teda súčasťou všetkých kľúčových foriem spolupráce v EÚ a najmä členstvo v eurozóne ho počas krízových rokov dostalo do jadra postupujúcich integračných snáh v Hospodárskej a menovej únii.

>> Čítajte aj: Slovensko a Európska únia: Chronologický prehľad vzťahov SR a EÚ do roku 2004

Prechodné obdobia po vstupe

Po rozšírení EÚ o 10 štátov v máji 2004 sa na osem z nich (okrem Malty a Cypru) vzťahovalo prechodné obdobie pre otvorenie pracovného trhu pôvodných 15 členských štátov EÚ. V rámci tohto obdobia nemalo Slovensko možnosť plne uplatňovať slobodu pohybu pracovnej sily v rámci EÚ. Veľká Británia, Švédsko a Írsko prechodné obdobie neuplatnili a svoje pracovné trhy sprístupnili hneď po rozšírení. Ostatné krajiny sa obávali prílevu lacnej pracovnej sily zo strednej a východnej Európy. Európska komisia a Európsky parlament opakovane apelovali na pôvodných členov EÚ, aby svoje pracovné trhy otvorili. Poukazovali pri tom na to, že v Británii, Švédsku a ani Írsku sa obavy nenaplnili, skôr došlo k hospodárskemu rastu. Dva roky po vstupe, od konca apríla 2006, upustilo od prechodného obdobia Španielsko, Fínsko, Portugalsko a Grécko. V júli 2006 otvorilo svoj pracovný trh bez obmedzení aj Taliansko.

Belgicko čiastočne obmedzovalo prístup na svoj pracovný trh do roku 2009. Postupne rozširovalo zoznam sektorov, v ktorých zjednodušovalo zamestnávania občanov nových členských štátov. Išlo o sektory s nedostatkom pracovnej sily. Holandsko, Luxembursko, Francúzsko a Dánsko postupovali podobne. Svoj trh otvorili najskôr čiastočne a až od mája 2009 úplne ukončili uplatňovanie prechodného obdobia.

Prechodné obdobie sa môže podľa Zmluvy o EÚ uplatňovať najviac sedem rokov. Preto posledná fáza prechodného obdobia skončila v máji 2011. Vtedy svoje trhy otvorili aj Nemecko a Rakúsko, ktoré dovtedy argumentovali najmä geografickou blízkosťou nových členských štátov.

Od 1. mája 2011 môžu slovenskí občania voľne pracovať v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ bez potreby pracovného povolenia. Stačí, ak uzavrú pracovnú zmluvu.

Únia tiež Slovensku pred vstupom určila sedem prechodných období pre zavedenia finančne najnáročnejších smerníc v oblasti životného prostredia. Najdlhšie prechodné obdobie bolo stanovené do roku 2015 na čistenie komunálnych odpadových vôd.

Slovensko v Schengene

Slovensko sa stalo súčasťou schengenského priestoru 21. decembra 2007. K Schengenskému dohovoru Slovensko pristúpilo podpísaním zmluvy v Aténach, v apríli 2003. Začlenením sa do Schengenu na seba Slovensko prebralo záväzok zaistiť bezpečnosť ostatných členských štátov v tomto priestore tým, že bude dôsledne chrániť 90 kilometrový úsek svojej vonkajšej hranice s Ukrajinou.

Od decembra 2007 sa skončili hraničné kontroly na hraniciach s Poľskom, Českom, Rakúskom a Maďarskom, keďže k rovnakému dátumu sa Schengen rozšíril o celú Vyšehradskú štvorku.

Od 28. marca 2008 sa skončili kontroly pre lety v rámci schengenského priestoru aj na troch medzinárodných letiskách – Bratislava, Košice a Poprad. Okrem ukončenia hraničných kontrol na vnútorných hraniciach a posilnenia kontroly vonkajšej hranice Schengenu s Ukrajinou, sa Slovensko stalo súčasťou aj Schengenského informačného systému. Ide o policajnú spoluprácu a výmenu informácií o hľadaných zločincoch na základe európskeho zatýkacieho rozkazu.

Slovensko a euro

Začlenením sa do EÚ sa Slovensko zaviazalo, že v budúcnosti prijme aj spoločnú menu euro. Splnením Maastrichtských kritérií sa Slovensko stalo členom menovej únie k 1. januáru 2009. Národná banka Slovenska sa stala súčasťou Eurosystému, ktorý rozhoduje o spoločnej menovej politike eurozóny.

Slovensko tiež pristúpilo k spoločným pravidlám fiškálnej koordinácie v podobe Paktu stability a rastu a neskôr takzvaného Fiškálneho kompaktu (Zmluva o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii).

V rámci Paktu stability a rastu má Slovensko povinnosť udržať deficit verejných financií pod úrovňou 3 % HDP a verejný dlh pod úrovňou 60 % HDP. Fiškálny kompakt zas zaväzuje štáty k vyrovnanému hospodáreniu, pričom zahŕňa aj automatický korekčný mechanizmus na dodržiavanie tohto cieľa. Zároveň na základe Fiškálneho kompaktu vznikla Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá dohliada na uplatňovanie pravidiel.

Slovensko sa v tzv. procedúre nadmerného deficitu ocitlo dvakrát. Prvýkrát, po vstupe do únie v roku 2004, pričom v nej zotrvalo do roku 2008. Druhýkrát sa do nej dostalo koncom roka 2009. V roku 2013 Slovensko splnilo stanovený termín a jeho deficit opäť klesol pod 3 % HDP.

Slovensko a inštitúcie EÚ

Slovensko má svoje zastúpenie vo všetkých hlavných inštitúciách EÚ. Najvyššou politickou inštitúciou EÚ je Európska rada, často nazývaná aj summit EÚ. Ide o vrcholnú schôdzku hláv štátov a vlád členských krajín. Slovensko spravidla zastupuje predseda vlády. Európska rada schvaľuje konsenzom základné smerovanie a kroky EÚ. Schádza sa na pravidelnej báze minimálne 4 krát do roka v Bruseli, v posledných rokoch sa ale často využívajú mimoriadne stretnutia. Práve krízové roky priniesli prax širšieho angažovania Európskej rady do mnohých výkonných rozhodnutí, ktoré by v pokojných časoch ostali na Európskej komisii alebo Rade EÚ.

V rámci Európskej komisie, ktorá má takmer monopol na predkladanie návrhov legislatívnych aktov EÚ, je slovenským nominantom kariérny diplomat Maroš Šefčovič. Ide už o jeho druhý mandát v Európskej komisii (ak nerátame aj krátke pôsobenie v prvej Barrosovej Komisii (2004-2009), kde nakrátko ku koncu mandátu nahradil eurokomisára pre vzdelávanie, kultúru a viacjazyčnosť Jána Figeľa). V druhej Komisii José Manuela Barrosa (2009-2014) pôsobil Maroš Šefčovič na pozícii podpredsedu pre medziinštitucionálne vzťahy a administratívu. V Európskej komisii pod vedením Jeana-Clauda Junckera dostal najprv na starosti portfólio pre dopravu a vesmír. Neskôr sa kvôli výmene slovinskej nominantky stal podpredsedom EK pre energetickú úniu. Národný zástupca v Európskej komisii nezastupuje v rámci jej konania a rozhodovania národné záujmy. Pri svojich krokoch musí podľa zmlúv EÚ dbať v prvom rade na spoločný európsky záujem. Odborníci sa však zhodujú, že členský štát môže vyťažiť z obsadenia jednotlivých portfólií neformálne, napríklad prostredníctvom lepšieho informačného kanála smerom z Komisie a tým, že národný nominant pozná domáce špecifiká vo svojom portfóliu.

Rada EÚ

V rámci pravidelných rokovaní Rady EÚ (ktorá spolu s Európskym parlamentom rozhoduje o väčšine európskej legislatívy) Slovensko zastupujú jednotliví členovia slovenskej vlády. Ministri sa zúčastňujú rokovaní Rady EÚ podľa oblasti politiky, ktorej sa stretnutie týka.

Podľa štúdie českého think-tanku Evropské hodnoty bola časť slovenských ministrov na sektorových rokovaniach Rady EÚ za prvých 10 rokov členstva v EÚ, najhoršia v rámci krajín V4. Slovenskí ministri sa zúčastnili 56 % rokovaní. V praxi  často dochádza k tomu, že členské štáty sú zastúpené napríklad štátnym tajomníkom ministerstva alebo Stálym zástupcom krajiny v Bruseli. Prítomnosť ministra na zasadnutí Rady má však pre štát nespochybniteľné výhody, keďže hlas ministra má spravidla väčšiu politickú váhu.

Rada EÚ nemá stále predsedníctvo. Jej činnosť riadi každý pol rok jeden z členských štátov EÚ. Počas týchto šiestich mesiacov jeho ministri predsedajú rokovaniam Rady EÚ a určujú ich program. Slovensko sa predsedníctva v Rade EÚ prvýkrát ujme od júla do decembra 2016.

Európsky parlament

V Európskom parlamente pôsobí vo volebnom období 2014 – 2019 13 slovenských poslancov. Sú členmi troch politických skupín – Európskej ľudovej strany (EPP – 6 poslancov), Progresívnej aliancie socialistov a demokratov (SD – 4 poslanci ) a skupiny Európski konzervatívci a reformisti (ECR – 3 poslanci). Europoslanci častejšie ako podľa národnej príslušnosti hlasujú práve podľa postoja svojich politických rodín.

Dvaja slovenskí europoslanci obsadili v tomto volebnom období post podpredsedov parlamentných výborov, kde sa odvádza najväčšia časť legislatívnej práce v EP. Pál Csáky (SMK, EPP) pôsobí ako podpredseda vo výbore pre petície. Jana Žitňanská (NOVA, ECR) je podpredsedníčkou výboru pre práva žien a rodovú rovnosť. Eduard Kukan (SDKÚ-DS) zase vedie Delegáciu EP pri Parlamentnom výbore pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Srbsko. V minulosti bola predsedníčkou výboru pre práva žien a rodovú rovnosť Anna Záborská (EPP-KDH). Eduard Kukan zase viedol delegáciu EP pre vzťahy s juhovýchodnou Európou.

Analýza VoteWatch, ktorá sa venovala legislatívnemu vplyvu europoslancov v období od roku 2009 do januára 2014 zistila, že legislatívnej činnosti EP stále dominujú „staré členské štáty“, predovšetkým Nemecko, Írsko, Luxembursko, Veľká Británia a Fínsko. Sledovala okrem iného počet legislatívnych správ na jedného poslanca z národnej delegácie. Slovensko malo v sledovanom období v priemere 0,3 legislatívnej správy na jedného poslanca. Ak sa berú do úvahy všetky typy správ, na slovenského europoslanca vychádza 1,69, na fínskeho až 4,69. “Spravodajcovstvo” ku konkrétnym témam prerozdeľuje medzi jednotlivé frakcie politické predsedníctvo Európskeho parlamentu. V rámci skupín o pridelení konkrétnemu poslancovi rozhoduje zase ich vedenie. Analýza VoteWatch ďalej sleduje napríklad úspešnosť pri ovplyvňovaní správ prostredníctvom pozmeňovacích návrhov vo výboroch. V tomto ukazovateli kraľovali Fíni s priemerne 145 pozmenenými správami na jedného poslanca. Slovensko má výsledok priemerne 32 úspešne pozmenených legislatívnych správ na jedného poslanca. Slovenskí europoslanci ale v sledovanom období, spolu s Rakúšanmi, kraľujú rebríčku v účasti na hlasovaniach v pléne Európskeho parlament s 90 % účasťou.

Európsky parlament je jednou priamo volenou inštitúciou. Krátko po vstupe, v júni 2004, sa konali prvé eurovoľby. Slovensko si v nich zvolilo 14 poslancov. Volebná účasť na úrovni 16,96 % bola najnižšou v celej EÚ. Druhé voľby do EP sa uskutočnili v júni 2009. Účasť sa síce zvýšila na 19,64 %, avšak naďalej ostala najnižšou v celej únii. Posledné eurovoľby sa následne konali v máji 2014, účasť dosiahla rekordne nízku úroveň 13,05 % (priemer EÚ 42,67 %). Boli to prvé voľby od vstupu Lisabonskej zmluvy do platnosti. Tá posilnila postavenie Európskeho parlamentu. Rozšírila jeho kompetencie v zákonodarstve, pri rozhodovaní o rozpočte EÚ a schvaľovaní medzinárodných zmlúv.

Euroúradníci

Z hľadiska personálneho zastúpenia v európskych inštitúciách, na pozíciách tzv. euroúradníkov, má Slovensko dlhodobo problém obsadiť pozície v strednom a vyššom manažmente. Ide o posty, na ktoré je potrebné prejsť výberovým konaním a nie sú politickými nomináciami členských štátov.  V porovnaní s krajinami ako Dánsko, či Fínsko s podobným počtom obyvateľov, je zastúpenie Slovenska omnoho menšie.

Viaceré európske inštitúcie nevydávajú štatistiky o svojich zamestnancoch. Preto je ťažké presne vyčísliť, koľko slovenských občanov v nich pracuje. Za rok 2013 sa odhaduje, že v orgánoch a inštitúciách EÚ pracovalo 650 Slovákov. Predstavuje to približne 1,4 % všetkých zamestnancov európskej verejnej služby. Najviac Slovákov pracuje v Európskej komisii, až 330. Iba 24 z nich však zastáva manažérsku pozíciu.

Členské štáty môžu potenciálne cez svojich občanov, zamestnaných na vyšších pozíciách, získavať alebo posúvať dôležité informácie. Tým si štát zvyšuje svoj vplyv na tvorbu európskych politík. Think-tank Bruegel však poukazuje na to, že nie všetky vyššie pozície sú vplyvné. V niektorých oblastiach je výhodnejšie obsadiť tie nižšie.

Na Generálnom sekretariáte Rady pôsobilo k minulému roku 75 Slovákov a v rámci administratívy Európskeho parlamentu ďalších 156.

V roku 2010 vznikla Európska služba pre vonkajšiu činnosť, ktorej tretinu personálu tvoria diplomati vyslaní členskými štátmi. Slovensko má v rámci nej 14 zástupcov, hoci nateraz neobsadilo pozíciu veľvyslanca EÚ. Istý čas pôsobil ako vedúci delegácie EÚ v Líbyi diplomat Peter Zsoldos.

V súčasnosti je najvyššie postaveným slovenským pracovníkom európskych inštitúcií Vladimír Šucha, ktorý je generálnym riaditeľom Spoločného výskumného centra Európskej komisie. Centrum zodpovedá za dodávanie vedeckých podkladov pre tvorbu návrhov európskych politík. Druhou najvyššie postavenou Slovenkou v inštitúciách EÚ je Katarína Mathernová. V septembri 2015 sa stala zástupkyňou generálneho riaditeľa pre susedskú politiku a rozširovanie únie v Európskej komisii.

V Európskom hospodárskom a sociálnom výbore Slovensko reprezentujú 9 nominovaní zástupcovia. Tento výbor je poradným orgánom Európskej komisie, Európskeho parlamentu a Rady EÚ. Zastupuje zamestnávateľov, zamestnancov a iné záujmové skupiny. Poskytuje stanoviská k právnym predpisom týkajúcim sa pracovnej a sociálnej legislatívy v členských štátoch.

V inom poradnom orgáne, Výbore regiónov, je Slovensko zastúpené rovnako 9 reprezentantmi. Tí sú volení na regionálnej a miestnej úrovni. Ich úlohou ja dohliadať na to, aby právne predpisy reflektovali možnosti a potreby jednotlivých regiónov v rámci členských štátov únie.

Slovenské záujmy a politiku presadzuje v rámci európskych inštitúcií najmä Stále zastúpenie Slovenskej republiky pri EÚ v Bruseli. Ide o špecifické slovenské „veľvyslanectvo“, ktoré sa zameriava na zastupovanie slovenských postojov v rámci EÚ. Stálym predstaviteľom SR pri EÚ je momentálne Peter Javorčík, ktorý na túto pozíciu prešiel z funkcie štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí a medzinárodných vzťahov.

Slovensko: čistý prijímateľ z rozpočet EÚ

Od svojho vstupu do EÚ je Slovensko vo vzťahu k rozpočtu Únie zatiaľ tzv. čistým prijímateľom. Znamená to, že EÚ na Slovensko posiela viac peňazí ako Slovensko prispieva do jej rozpočtu. Závisí to však aj od konkrétnej oblasti politiky. Niektoré politiky, napríklad v oblasti vedy a výskumu, Slovensko využíva málo. Preto v niektorých rokoch bolo v týchto oblastiach dokonca čistým prispievateľom.

Krátko po vstupe do únie najväčšie finančné prostriedky Slovensko získavalo v rámci dobiehajúcej predvstupovej pomoci. Neskôr ich nahradila kohézna politika, ktorej je Slovensko naďalej adresátom. Až 86 % verejných financií na Slovensku dnes spolufinancuje práve EÚ. V rámci rozpočtu na obdobie rokov 2014 až 2020 má Slovensko k dispozícii 20,3 miliárd eur, ktoré bude čerpať prostredníctvom ôsmych operačných programov. Slovenský príspevok do rozpočtu EÚ bude v rovnakom období približne 6,8 miliárd eur. Slovensko teda získa asi 13,5 miliardy eur, čo je viac ako v prechádzajúcom rozpočtovom období.

Slovenské témy v rámci EÚ

Jednou z najvýraznejších čŕt slovenskej európskej politiky bola podpora politiky rozširovania o krajiny Západného Balkánu. Slovensko vníma asociačný a prístupový proces ako spôsob stabilizácie okolia EÚ. Zachovanie dynamických rokovaní o rozšírení únie, však podľa Slovenska nemôže ísť na úkor dôkladného splnenia všetkých kritérií členstva.

V tomto zmysle prispievalo najmä prenosom svojich skúsenosti z politickej a ekonomickej transformácie. Z krajín západného Balkánu najsilnejšia spolupráca prebieha so Srbskom a Čiernou horou.

Slovensko ako jednu zo svojich priorít dlhodobo deklaruje aj v pokrok v susedskej politike EÚ s dôrazom najmä na Východné partnerstvo. Podporuje európske smerovanie Ukrajiny a to, aby únia ponúkla Ukrajine perspektívu budúceho členstva, čo sa zatiaľ nestalo. Vojenský konflikt na Ukrajine a angažovanie sa Ruskej federácie situáciu pochopiteľne ešte viac skomplikovali.

Ďalšou kľúčovou témou v EÚ pre Slovensko je energetická bezpečnosť. Tento aspekt energetickej politiky súvisí najmä s polohou Slovenska a potrebou diverzifikovať zdroje a prepravné trasy surovín. V tomto kontexte Slovensku záleží na tom, aby projekt energetickej únie zahŕňal aj tento rozmer pri zrešpektovaní možnosti samostatne rozhodovať o zložení svojho energetického mixu, kde vidí významné miesto pre jadrovú energiu.

Slovensko konzistentne obhajuje aj zachovanie a dobré fungovanie kohéznej politiky. Čerpanie európskych fondov je pre Slovensko jedným z hlavných zdrojov verejných investícií. Pokračovanie v politike vyrovnávania rozdielov medzi členskými štátmi únie považuje Slovensko za nevyhnutné. Z tohto hľadiska sa zasadzuje aj za spravodlivé rozloženie investícií v jednotlivých regiónoch EÚ.

V ekonomických otázkach Slovensko ako člen eurozóny presadzuje dôsledné dodržiavanie revidovaného Paktu stability a rastu a uplatňovanie jeho mechanizmov proti krajinám, ktoré ho porušujú. Zároveň ale podporuje aj v ňom obsiahnuté flexibility s cieľom umožniť hospodársky rast prostredníctvom investícií.

Ako proexportne orientovaná otvorená ekonomika je Slovensko zástancom dobudovania jednotného trhu EÚ, pričom v poslednom období ide najmä o dokončenie trhu so službami a postupne aj s digitálnymi produktmi. Podporuje aj rokovania o obchodnej a investičnej dohode medzi USA a EÚ (TTIP).

Slovensko v opozícii

Za uplynulých viac ako 11 rokov členstva sa dajú identifikovať niektoré témy, v ktorých Slovensko jasne komunikovalo svoju pozíciu idúc proti návrhom Európskej komisie a väčšinovým náladám v EÚ.

Klimaticko-energetický balík

V rámci cieľov v oblasti ochrany klímy do roku 2030 Slovenská republika, v spolupráci s ostatnými krajinami Vyšehradskej štvorky, Rumunskom a Bulharskom, presadzovali prijatie jediného záväzného cieľa, a to zníženie emisií skleníkových plynov. Odmietalo navrhované záväzné ciele v oblasti obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti. Jeden z hlavných dôvodov bolo, že OZE potenciál Slovenska je už viac menej vyčerpaný a ďalšie zvyšovanie by si vyžadovalo neúmerne vysoké finančné náklady. Dôraz Slovensko (a V4) kládlo na technologickú neutralitu, zachovanie princípu solidarity a vytvorenie kompenzačných mechanizmov, ktoré by pomohli nízkopríjmovým krajinám plniť stanovené ciele.

Euroval

Slovensko upútalo pozornosť celej eurozóny v čase schvaľovania posilňovania kapacity Európskeho fondu finančnej stability (EFSF – dočasný euroval) na pomoc krachujúcemu Grécku na jeseň 2011. Išlo o jeho navýšenie a posilnenie jeho právomocí.

Tento krok odmietala koaličná SaS na čele s Richardom Sulíkom. SaS odmietala mechanizmus eurovalu ako taký, tvrdila, že je potrebné, aby Grécko išlo do defaultu. V diskusii o posilňovaní kapacity eurovalu argumentovala, že sa ani nesplnili podmienky, ktoré mali byť na použitie eurovalu naviazané.

Vzhľadom na rozpory v rámci vládnucej koalície, vtedajšia premiérka Iveta Radičová, spojila hlasovanie o eurovale s hlasovaní o dôvere vláde. Opozičná strana SMER-SD podmienila svoju podporu tým, že koalícia zahlasuje jednohlasne v prospech eurovalu. Keďže poslanci za stranu SaS hlasovali proti, tak ako avizovali, posilnenie eurovalu sa na prvýkrát schváliť neporadilo a vláde bola vyslovená nedôvera.

Po dohode na vypísaní predčasných parlamentných volieb sa o eurovale hlasovalo o dva dni opäť. SMER-SD ho vtedy podporil a Slovensko prijalo toto rozhodnutie ako posledná krajina eurozóny.

Utečenecká kríza

Slovensko zaujalo kontroverzný postoj aj pri hľadaní odpovede EÚ na to, ako čeliť náporu utečencov pochádzajúcich najmä z krajín Blízkeho východu. Postavilo sa na čelo krajín, ktoré odmietajú zdieľanie bremena prijímania utečencov medzi všetkými členskými štátmi.

Na summite EÚ v júni 2015 navrhla Európska komisia dočasný mechanizmus prerozdelenia 40 000 utečencov z Talianska a Grécka, ktoré sú pod najväčším migračným tlakom. Toto množstvo ľudí sa malo na princípe kvót rozdeliť medzi všetky členské štáty. Tie by následne prebrali zodpovednosť za spracovanie ich žiadostí o azyl. Kvóty mali brať do úvahy HDP daného štátu, veľkosť jeho populácie, mieru nezamestnanosti a počet žiadostí o azyl a udelených azylov v minulosti. Slovensko malo prichýliť 785 žiadateľov o azyl.

Slovenská vláda, spolu s ostatnými krajinami V4, povinné kvóty odmietala. Odvolávala sa na aprílovú dohodu o dobrovoľnom prijímaní utečencov. Slovensko prisľúbilo prijať 200 utečencov spomedzi sýrskych kresťanov.

Kritérium náboženského vyznania pri výbere utečencov však nie je v súlade s medzinárodným azylovým právom a stalo sa predmetom pozornosti svetových médií. Európska komisia upozornila, že takýto prístup sa nezhoduje ani s obsahom európskych zmlúv. Ministerstvo vnútra tento postoj vysvetľovalo tým, že kresťanskí utečenci majú väčšiu šancu sa začleniť do slovenskej spoločnosti. Integračné hľadisko odporúčala zohľadniť pri výbere žiadateľov o azyl vhodných na relokáciu aj Európska komisia.

Ďalším argumentom vlády bola aj takzvaná sekundárna migrácia. Poukazovali na to, že Slovensko je iba tranzitnou krajinou a utečenci tu nemajú záujem zotrvať. Dá sa preto predpokladať, že po premiestnení na Slovensko sa budú snažiť tak či tak dostať do západnej a severnej Európy.

V rámci svojho príspevku k riešeniu utečeneckej krízy sa Slovensko v júli 2015 dohodlo s Rakúskom na ubytovaní 500 žiadateľov o azyl v Rakúsku. Vďaka medzivládnemu memorandu Slovensko takto pomôže Rakúsku odľahčiť preťažený utečenecký tábor Traiskirchen. Utečenci ubytovaní v slovenských zariadeniach zostanú žiadateľmi o azyl v Rakúsku a za spracovanie ich žiadosti naďalej zodpovedajú rakúske úrady.

Keď bolo jasné, že sa v otázke dočasných povinných kvót nepodarí medzi členskými štátmi dosiahnuť kompromis, nechalo luxemburské predsedníctvo Rady a návrhu hlasovať kvalifikovanou väčšinou. Proti hlasovali okrem Slovenska aj Maďarsko, Česká republika a Rumunsko. Fínsko sa zdržalo. Poľsko, ktoré deklarovalo spoločnú pozíciu v rámci V4 napokon hlasovalo za.

Slovensko má ambíciu spochybniť toto rozhodnutie na Súdnom dvore EÚ. Žalobu chce pripraviť do decembra. Napadne v nej pravdepodobne spôsob ako sa o povinných kvótach rozhodlo. Premiér viackrát zopakoval, že okrem podania žaloby nemá Slovensko v úmysle začať s implantáciou rozhodnutia o povinnej relokácii.

Európska komisia nateraz upustila od návrhu tzv. trvalého relokačného mechanizmu prerozdelenia utečencov. Tento signál označil slovenský minister vnútra, Róbert Kaliňák, spolu so svojím českým kolegom Milanom Chovancom, za víťazstvo krajín V4.

Slovenské predsedníctvo v Rade EÚ

Slovensko sa prvýkrát od svojho vstupu do Únie ujme predsedníctva v Rade EÚ. Od júla do decembra 2016 sa stane hlasom európskej inštitúcie, ktorá zastupuje členské štáty.

>> Čítajte sekciu venovanú slovenskému predsedníctvu.

Slovenskí ministri budú predsedať niektorej z desiatich formácií Rady. Slovenskí experti povedú približne 200 pracovných skupín. Úlohou slovenských zástupcov bude hľadať kompromisy medzi členskými štátmi Únie pri rokovaniach o nových legislatívnych opatreniach na európskej úrovni. Zároveň budú rokovať aj s ostatnými európskymi inštitúciami, najmä Európskou komisiou a Európskym parlamentom.

>> Čítajte o prioritách slovenských ministrov počas slovenského predsedníctva.

Pre Slovensko je predsedníctvo príležitosťou vo väčšej miere zviditeľniť svoje priority v rámci európskej politiky. Na druhej strane predsednícka krajina je limitovaná tým, že priority jej práce musia byť v súlade s celkovým smerovaním únie ako celku a pracovným programom Európskej komisie.

Navyše sa prioritné oblasti, ktoré by krajina chcela počas predsedníctva riešiť, koordinujú v rámci predsedníckeho tria. Ide o tri po sebe nasledujúce krajiny. Pre Slovensko sú takýmito partnermi Holandsko, ktoré bude presedať Rade pred Slovenskom, a Malta, ktorá bude Slovensko nasledovať.

Definitívny obsah programu slovenského predsedníctva bude vláda schvaľovať v decembri 2015. Následne program tria musia odobriť všetky členské štáty. Už dnes je však jasné, že jednou z hlavných tém bude energetika. Očakáva sa, že práve v čase slovenského predsedníctva sa budú prerokúvať legislatívne opatrenia v rámci projektu energetickej únie.

Okrem energetiky sa na agende zrejme objaví aj problematika jednotného digitálneho trhu. Bude súvisieť so širšou témou zabezpečenia ekonomického rastu a zamestnanosti v Európe.

>> Čítajte o postojích Slovenska v energetických a klimatických politikách počas slovenského predsedníctva.

REKLAMA

REKLAMA