Európske politické strany: Aktéri či diskusné kluby?

S postupným rastom právomocí Európskeho parlamentu, hlavnej platformy pôsobenia európskych politických strán, narastá aj ich význam. Príslušnosť k nim zaváži aj pri koordinácii pozícií lídrov členských štátov.

Diskusia EP (TASR)
Diskusia v EP, Zdroj: TASR/AP Photo/Christian Lutz

Pozadie

Politickým základom Európskeho parlamentu sú európske politické skupiny, v ktorých sa poslanci za jednotlivé národné strany organizujú podľa svojich ideových preferencií. Skupiny vznikajú spravidla po európskych voľbách . Pomerne stabilné jadro tvoria kresťanskí demokrati/konzervatívci, socialisti a liberáli. V poslednej dobe vznikajú aj euroskeptické, či nacionalistické skupiny. Ich existencia však väčšinou nepresiahne jedno volebné obdobie. Potom buď zanikajú alebo sa rekonfigurjú.

Je už bežné, že národné politické strany, vrátane tých slovenských deklarujú aj svoju „druhú“, európsku identitu a čoraz častejšie sa zmienka o nej dostáva aj do ich národných volebných či iných programov.

Organizácia a financovanie politických strán na európskej úrovni

Európske politické strany sú typom organizácie politických strán, ktoré fungujú nadnárodne, najmä, ale nie výlučne, na úrovni inštitúcií Európskej únie. Sú to „paneurópske stranícke siete“, veľmi často označované aj ako „eurostrany“, ktoré zastrešujú národné politické strany s podobnou politickou orientáciou z Európy, ale aj mimo nej.

EÚ takéto organizácie, ak ich formálne uzná, finančne podporuje. Tento koncept sa datuje k vstupu Maastrichtskej zmluvy do platnosti (1993). Jej článok 4 hovorí, že politické strany na európskej úrovni sú dôležitým faktorom pre integráciu v rámci Únie. Prispievajú k formovaniu európskeho povedomia a k artikulácii politickej vôle občanov Únie.

Právomoc nad financovaním politických strán na európskej úrovni bola zverená Rade a Európskemu parlamentu v procese spolurozhodovania. Podľa nariadenia z roku 2003  nesmú byť tieto zdroje žiadnym spôsobom použité na financovanie členských národných strán, volebných kandidátov, kampane na referendá a na akékoľvek voľby, iné ako tie do EP, čo sa pred tým v niektorých prípadoch dialo. Takto poskytnutý grant sa smie použiť výhradne na tzv. oprávnené výdavky – výdavky spojené s cieľmi stanovenými v programe politickej strany – podujatia a konferencie, publikácie, reklamy a štúdie, administratívne, cestovné výdavky a výdavky na personál, výdavky spojené na kampaň do volieb do EP. 

Nové pravidlá

V marci 2014 Výbor Stálych zástupcov členských štátov pri EÚ (COREPER) schválil dohodu dosiahnutú v EP o novom štatúte a financovaní európskych politických strán a hnutí ( z 25.2.2014). Toto opatrenie predstavuje prielom v inštitucionálnych otázkach. Diskusie prebiehali takmer 4 roky a zasiahli 4 predsedníctva v Rade. Ukončenie tejto otázky ešte pred európskymi voľbami si stanovilo grécke predsedníctvo za svoju prioritu.

Pre grécke predsedníctvo predstavovala nová smernica kvalitatívny krok v európskej zastupiteľskej demokracii, keďže umožňuje skutočným európskym nadnárodným stranám vytvárať most medzi národnou a európskou politikou.

Hlavné zmeny v postavení európskych politických strán, ktoré prináša nová smernica sú:

  • Zavedenie právnej subjektivity pre európske politické strany a európske politické hnutia (doteraz bolo 8 z 13 politických skupín registrovaných v Belgicku ako mimovládna organizácia, čo im sťažovalo vykonávať aktivity v členských štátoch)
  • Prísnejšia kontrola odkazu k hodnotám EÚ, tak, ako je to stanovené v Zmluvách o EÚ
  • Overovanie splnenia požiadaviek na udelenie európskeho právneho štatútu.Zaregistrovanie, prípadné odregistrovanie európskej politickej strany má spravovať nezávislý orgán , po konzultácii s výborom  nezávislých osôb. 
  • Väčšia flexibilita pri financovaní európskych politických strán a hnutí:
  • Európske politické strany budú dostávať priame finančné príspevky, a nie granty, ktoré dostávali z titulu mimovládnych organizácií
  • Strop na dary od fyzických a právnických osôb sa zvyšuje z 12,000 na 18,000 €
  • Mená darcov, ktorí za rok prispeli nad 3000 €, budú musieť byť zverejnené.
  • Európske politické strany si budú môcť preniesť nevyužité finančné prostriedky do ďalšieho roka, čo je veľmi užitočné hlavne v prípade volebného roka.
  • Zdroje vyhradené pre Európske politické strany v rozpočte EÚ však zostávajú rovnaké (2013 33,9 miliónov €)15% z rozpočtu EÚ sa distribuuje rovnakým podielom  Európskym politickým stranám a hnutiam, zvyšných 85% medzi Európske politické strany proporčne podľa počtu zvolených europoslancov. 
  • Súčasťou smernice je aj transparentnosť v ochrane osobných údajov.

Ďalšie kroky

Nová smernica teraz musí byť formálne schválená Európskym parlamentom a následne Radou. V prípade schválenia by mala začať platiť od 1.januára 2017.

Politické strany na európskej úrovni sú:

74 strán z 39 krajín (EU a nečlenské krajiny)

15 hláv štátov/vlád (210 z 345 hlasov v Rade) – (Francúzsko, Nemecko, Belgicko, Holandsko, Luxembursko, Taliansko, Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Lotyšsko, Litva, Švédsko, Malta)

53 sociálnych, sociálno-demokratických a labouristických strán EU a susedných krajín.

10 hláv štátov/vlád (65 hlasov v Rade) –  (Rakúsko, Belgicko, Bulharsko, Chorvátsko, Česká republika, Dánsko, Francúzsko, Taliansko, Malta, Slovensko)

55 členských strán z 20 krajín EU

4 hlavy štátov/vlád a 25 hlasov v Rade (Írsko, Dánsko, Fínsko, Estónsko)

38 členských strán z EU aj nečlenských krajín

2 šéfovia vlád (41 hlasov v Rade) –  (Veľká Británia)

1 hlava štátu (4 hlasy v Rade) –  (Cyprus)

Európske politické hnutia:

Vznik a organizácia politických skupín v EP

V Európskom parlamente pôsobia politické skupiny (označované aj ako frakcie), ktoré môžu, ale nemusia kopírovať politické strany na európskej úrovni („eurostrany“).

V súčasnosti pre vznik politickej skupiny v EP platí, že ju môže vytvoriť minimálne 19 poslancov EP z minimálne 1/5 členských štátov EÚ. Podľa článku 29 Rokovacieho poriadku EP zároveň platí, že poslanci v jednej politickej skupine majú mať podobnú politickú orientáciu.

Politické skupiny sú pre bežný chod EP veľmi dôležité. Rozhodujú, ktoré body sa dostanú na rokovanie plenárneho zasadnutia, predkladajú pozmeňovacie návrhy k správam, o ktorých sa tam bude hlasovať, a taktiež rozhodujú o tom, aký postoj zaujme politická skupina ku konkrétnemu problému. Za týmto účelom existujú tzv. „koordinátori skupín“. Zabezpečujú kontakt so svojimi politickými skupinami a hľadajú podporu pri hlasovaní o správach  v jednotlivých výboroch.

Každá politická skupina si volí jedného, ale v niektorých prípadoch aj dvoch predsedov. Vplyv politických skupín odráža aj skutočnosť, že nominujú kandidátov na všetky dôležité funkcie vrátane predsedu a podpredsedov EP, predsedov  výborov a kvestorov.

Aktuálne rozloženie síl v EP

V súčasnom Európskom parlamente je zastúpených 7 politických skupín a nezaradení poslanci.

Skupina európskej ľudovej strany (European Peoples´ Party Group)

EPP je najsilnejšou politickou skupinou v EP. Vychádza z Kresťanskodemokratickej strany z roku 1953. Patria sem strany ako Kresťansko-demokratická únia/Kresťansko-sociálna únia CDU/CSU, česká KDU/ČSL. V minulom volebnom období Parlamentu, skupina niesla názov EPP-ED, Skupina Európskej ľudovej strany – Európskych demokratov. Po odchode britských konzervatívcov a českej ODS v roku 2009, zostalo už len EPP.

Usiluje o Európu založenú na hodnotách, demokracii, transparentnosti , zodpovednosti a prosperity prostredníctvom sociálne trhovej ekonomiky. Hlavnými piliermi tejto politiky sú dobrá hospodárska správa, konkurencieschopnosť, ochrana spotrebiteľa, solidarita, podpora rastu a zamestnanosti. Kladie tiež dôraz na vývoj „politík s pridanou hodnotou“ pre EU, ako je výskum a vývoj, transnacionálne siete, regionálna politika, spoločná poľnohospodárska politika, a to na základe solidarity a udržateľnosti. V zahraničnej politike podporuje vonkajšiu činnosť založenú na demokracii a právnom štáte, prehlbovanie politických vzťahov s tretími krajinami, zaistenie efektivity procesu rozširovania, podporovanie šíreniu základných princípov a ľudských práv, presadzovanie voľného obchodu a podieľanie sa na odstraňovaní chudoby vo svete.

Kresiel v EP: 221

Slovenskí zástupcovia: SMK (Pál Csáky), KDH (Anna Záborská, Miroslav Mikolášik) a SDKÚ-DS (Eduard Kukan, Ivan Štefanec), Most-Híd (József Nagy)

Predseda: Manfred Weber

Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov (Group of the Progressive Alliance of Socialists and Democrats)

Druhou najpočetnejšou skupinou v EP je Skupina S&D.  Oficiálne vznikla v roku 1992, ale existovala už od roku 1973 ako konfederácia socialistických, sociálno-demokratických strán. Patria sem europoslanci zvolení buď za členskú stranu Strany Európskych socialistov alebo za Taliansku Partido Democratico, ktorá odišla od európskych liberálov (ALDE). Preto sa od roku 2009 Skupina Strany Európskych socialistov premenovala na Skupina Progresívnej aliancie Socialistov a Demokratov (S&D). Patrí sem napríklad britská Labouristická strana, nemecká SPD, česká ČSSD.

Prioritou S&D je transformácia eurozóny do hospodárskej, menovej a sociálnej únie. To si podľa S&D vyžaduje efektívnejšie a demokraticky legitímnejšie inštitúcie a radikálny politický posun smerom k udržateľnému rastu a plnej zamestnanosti. Presadzujú zavedenie dane z finančných transakcií, ktoré by, podľa nich, mali presunúť časť nákladov globálnej recesie od občanov k finančným inštitúciám, ktoré ich spôsobili. Chcú tiež tvrdšie bojovať proti daňovým únikom. Okrem ekonomických otázok zdôrazňujú tiež nutnosť garancie základných práv pracovníkov a zaistenie kvalitnej sociálnej starostlivosti, reformu Spoločnej poľnohospodárskej a rybárskej politiky k väčšej udržateľnosti, dôraz na výskum a inovácie. V zahraničnej politike podporujú urýchlenie rozširovania EU o nové štáty.

Kresiel v EP: 191

Slovenskí zástupcovia: 4 poslanci z Smer-SD (Monika Flašíková-Beňová, Boris Zala, Vladimír Maňka, Monika Smolková)

Predseda: Gianni Pittella

Skupina Aliancie Liberálov a demokratov pre Európu  (Alliance of Liberals and Democrats for Europe Party)

Skupina ALDE je treťou najväčšou skupinou v EP v počte kresiel. Je tak jazýčkom na váhach v sporoch medzi dvoma najväčšími politickými skupinami EPP a S&D. Zlučuje poslancov z dvoch európskych politických strán –  ELDR (Európskej liberálno-demorkatickej a reformnej strany) a Európskej demokratickej strany (European Democratic Party, EDP). Patria sem napríklad britskí liberálny demokrati, nemecká Slobodná demokratická strana (FDP), francúzsky Zväz pre národnú demokraciu.

ALDE kladie dôraz na individuálnu slobodu, podporuje kultúru podnikania, hospodársku a sociálnu solidaritu. Zasadzuje sa o ochranu životného prostredia a práva menšín. Vystupuje proti diskriminácii a presadzuje jazykovú rozmanitosť EÚ. Presadzuje posilnenie zodpovednosti jednotlivých európskych inštitúcií voči občanom únie a chce, aby EÚ hovorila „jedným hlasom“.

Kresiel v EP: 69

Slovenský zástupca: Richard Sulík (SaS)

Predseda: Guy Verhofstadt

Skupina Zelení-Európska slobodná aliancia (Greens/European Free Alliance).

Na štvrtom mieste je skupina Zelení/EFA. Vznikla v roku 1999. Tvoria ju strany, ktoré sa zameriavajú na ochranu životného prostredia v politickej oblasti (zelení) a zástupcova strán „národov bez štátov“, tzv. regionalisti (poslanci zo Škótska, Walesu, Katalánska a jedna predstaviteľka ruskej menšiny z Lotyšska.

Skupina je vo všeobecnosti naklonená integrácii, kritizuje však, že na európskej úrovni nie je venovaný dostatočný priestor otázkam ochrany životného prostredia. Venuje sa tiež otázkam udržateľného rozvoja, kvality života, ochrany rovnakých práv a príležitostí a posilnenie občianskeho prvku v politickom rozhodovaní.

Na rozdiel od ostatných politických skupín EP, bola skupina Zelení/EFA schopná viesť pred voľbami do EP v roku 2004 aj 2009 jednotnú kampaň vo všetkých krajinách EÚ.

Kresiel v EP: 50

Slovenský zástupca: 0

Predsedovia: Rebecca Harms, Philippe Lamberts

Aliancia Európskych konzervatívcov a reformistov (Alliance of European Conservatives and Reformists Party) 

Skupina ECR vznikla odtrhnutím niektorých strán od EPP-ED po voľbách v roku 2009. Dôvodom bola nespokojnosť predovšetkým britských konzervatívcov a českých občianskych demokratov s politikou EPP-ED. Nezhody vládli hlavne v otázke budúceho smerovania politickej integrácie EÚ. K nim sa pripojila tiež poľská strana Právo a spravodlivosť a ďalších 5 malých strán.

ECR vyznáva anti-federalistické, euroskeptické a konzervatívne názory. Presadzuje slobodné podnikanie, voľný obchod a hospodársku súťaž, minimálnu reguláciu, nízke dane a malé zásahy vlády. Zdôrazňuje nutnosť zachovania suverénnej integrity národných štátov, väčšiu osobnú zodpovednosť a koniec „nadmernej byrokracie v inštitúciách EÚ.“

Kresiel v EP: 70

Slovenský zástupca: Jana Žitňanská (NOVA). Branislav Šripek (OĽaNO)

Predseda: Syed Kamall

Skupina európskej zjednotenej ľavice / Nordická zelená ľavica (Confederal Group of the European United Left/Nordic Green Left)

Skupina GUE/NGL je tvorená prevažne komunistickými alebo postkomunistickými stranami. Je teda výrazne ľavicovo orientovaná, čo sa odráža aj v jej vnímaní súčasnej podoby európskej integrácie. Podľa nej je to „kapitalistický projekt“, ktorého dôsledkom je zvyšovanie rozdielov medzi bohatými a chudobnými a posilňovaniu moci firiem.

Presadzuje podporu udržateľného rozvoja a ochranu životného prostredia, sociálne práva a kultúrnu rozmanitosť. Dôraz kladie na kvalitu pracovných miest, vzdelávanie, boj proti akýmkoľvek formám diskriminácie, kritiku neoliberálneho prístupu a rovnaké postavenie žien v spoločnosti.

Kresiel v EP: 52

Slovenský zástupca: 0 ;  česká KSČM: 4

Predseda: Gabi Zimmer

Skupina Európa slobody a demokracie (Europe of Freedom and Democracy)

EFD je pravicová euroskeptická frakcia, ktorá vznikla z poslancov skupín Nezávislosť a demokracia (IND/DEM) a Skupiny pre Európu národov (UEN). Z prevažnej väčšiny je tvorená poslancami britskej UKIP Nigela Faraga a talianskej Ligy Severu Francesca Enrica Speroniho.

EFD nesúhlasí s procesom európskej integrácie. Kladie dôraz na transparentnosť a podporu demokracie. Presadzuje rešpekt k tradičným a kultúrnym hodnotám, spoluprácu medzi suverénnymi štátmi, odmieta centralizmus Bruselu a akékoľvek návrhy na vytvorenie európskeho superštátu.

Kresiel v EP: 31

Slovenský zástupca: 0

Predsedovia: Nigel Farage, David Borelli

Nezaradení poslanci (NI)

Patria sem poslanci, ktorí sa rozhodli, že nebudú členmi žiadnej politickej skupiny v Európskom parlamente. Z tohto dôvodu nie je ich postavenie v EP príliš silné. Na základe čl. 31 Rokovacieho poriadku EP majú nárok na určité materiálne zázemie.

Patrí sem 28 poslancov EP, predovšetkým krajne pravicových strán (belgický Flámsky záujem, maďarský Jobbik, holandská Strana pre slobodu, francúzsky Národný front).

„Mocenské hry“

Špeciálny význam naberajú európskej politické strany pri fungovaní Európskej rady ako najvyššej medzivládnej inštitúcie EÚ (summity hláv štátov a vlád). Často sa pred dôležitými summitmi stretávajú hlavy štátov a vlád z rovnakej politickej rodiny, aby najprv medzi sebou dohodli  spoločnú vyjednávaciu pozíciu. V prípade, že majú v danom období v Európe dominanciu, predstavuje to znásobenie rokovacej pozície.

Naposledy boli aj na báze dohôd lídrov pochádzajúcich z rovnakej strany obsadzované nové vrcholové posty, ktoré vytvorila Lisabonská zmluva: Stály predseda Európskej rady a Vysoký predstaviteľ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Premiéri pochádzajúci zo Strany európskych socialistov, ktorých bolo v tom čase deväť, vrátane slovenského premiéra Róberta Fica, sa pred summitom na pôde rakúskeho veľvyslanectva pri EÚ dohodli, že za to, že sa Gordon Brown (vtedajší britský premiér) vzdá myšlienky presadiť na post predsedu Rady Tonyho Blaira, ostatní podporia britskú kandidátku na post šéfky európskej diplomacie Catherine Ashtonovú. Súčasťou širšej dohody vtedy bolo, že pravicová EPP dostane post predsedu Rady, ktorým sa stal belgický kresťansko-demokratický politik Herman Van Rompuy.

Zdroj legitimity EÚ? 

Niektorí kritici demokratického deficitu Európskej únie tvrdia, že by jedným z jeho riešení mohlo byť posilnenie európskeho straníckeho systému založeného na skutočných nadnárodných politických subjektoch.

Vo voľbách do EP by nemalo ísť o individuálne kandidátky členských strán ale o jednu spoločnú európsku kandidátku, z ktorej by vyberali voliči v celej Európe. Zatiaľ sa v rovine návrhu, v tých najodvážnejších verziách, ako reformovať európske voľby hovorí, že by to mala byť aspoň časť volených poslancov, ktorí budú vyberaní týmto spôsobom. To by samozrejme vyžadovalo, aby sa voľby rozhodovali na európskych témach, čo sa zatiaľ veľmi nedialo.

Jednou z lastovičiek, pri budovaní skutočnej európske strany, ktorá ale veľmi rýchlo dolietala, bola aj Libertas, ktorú založil írsky podnikateľ Declan Ganley. Ten sa stal známym hlavne tým, že pred voľbami do EP v roku 2009, zaplatil kampaň pred prvým írskym referendom o Lisabonskej zmluve, v ktorom ju Íri odmietli.

Nemecká europoslankyňa Rebecca Harms si myslí, že európska kandidátka popri národných kandidátkach bude pre ľudí signál, že voľby do EP sú o európskych témach, nie národných.

Bývalý britský liberálnodemokratický europoslanec Andrew Duff (ALDE) dlhodobo volal po vytvorení nadnárodnej kandidátky a skutočných federálnych európskych politických stranách. Tvrdí, že práve ich absencia prispieva ku kríze legitimity EÚ. Skutočné európske politické strany by prepojili občanov s Európskym parlamentom a debatami, ktoré sa v ňom vedú s vonkajším svetom. Tvrdí, že práve európske politické strany môžu byť prostriedkom, ako „my môžeme hovoriť k ľudom, a oni zase k nám.“

Viac právomocí – viac kohézie politických skupín

Silnejšie nadnárodné strany by znamenali oveľa vyššiu kohéziu v Európskom parlamente, a ich hlasovanie by malo byť oveľa viac motivované príslušnosťou k nim, než príslušnosťou národnou. Trendy, ktoré popisuje štúdia Votewatch, však ukazujú, že čím viac rastú kompetencie EP, tým viac sa rozhoduje podľa príslušnosti k politickej skupine. To je podľa eurooptimistov pozitívny trend, pretože sa diskusia politizuje, a tak sa stáva porovnateľnou s národnou úrovňou.

Hlasovanie v EP

Analýzu hlasovaní Európskeho parlamentu na základe údajov, ktoré agreguje stránka VoteWatch.eu vypracoval profesor London School of Economics (LSE) Simon Hix. Ide už o tretiu výročnú správu v tomto legislatívnom období.

Euroľudovci (EPP) najpočetnejšou frakciou v EP a dokonca s väčším relatívnym podielom poslancov ako v minulom legislatívnom období. Podľa tejto štúdie sa za tri roky pôsobenia nového Parlamentu (legislatúra 2009-2014) ocitli na strane „víťazov“ hlasovaní menej často ako v minulosti.

Analyzovalo sa 1351 hlasovaní podľa mena (tzv. roll-call votes), keď je možné dohľadať, ako ktorý poslanec hlasoval. Koľkokrát je politická skupina EP na „víťaznej strane“ je percentuálne vyjadrenie počtu prípadov hlasovaní, kedy hlasuje rovnako ako je konečný výsledok hlasovania.

V tomto ukazovateli porazila ľudovcov liberálna frakcia ALDE.  Napriek tomu majú ale ľudovci stopercentnú úspešnosť pokiaľ ide o hlasovanie o ekonomických a menových otázkach. Socialisti vyhrávajú hlasovania v tejto oblasti len približne každý druhýkrát. Ľudovcom sa zase až tak nedarí s hlasovaním v oblasti rozpočtu (doméne socialistov) a hlavne pri témach občianskych slobôd, ktorá je zase bojiskom liberálov.

Aj podľa tejto analýzy platí, že podobne ako v minulom volebnom období europoslanci volia v drvivej väčšine prípadov po straníckej línii, teda nie podľa národnej príslušnosti. Politické skupiny v Európskom parlamente vykazujú zároveň celkovo vyšší podiel súdržnosti v porovnaní predchádzajúcemu obdobiu. Pričom platí, že ALDE je menej súdržná ako EPP a S&D.

Oproti minulosti sa príliš nezmenila frekvencia hlasovaní, v ktorých dve najväčšie skupiny EPP a socialisti (S&D) hlasujú spolu – až 70 % prípadov. Zmenou naopak je, že ALDE hlasuje častejšie spolu so socialistami ako s EPP v porovnaní s tým ako to bolo v minulom legislatívnom období parlamentu.

„Veľká koalícia“ S&D, ALDE, EPP tvorí gro v ústavných záležitostiach, zahraničnej politike, poľnohospodárstve a rybolove. Stredo-pravá koalícia EPP a ALDE dominuje témam ekonomiky, priemyslu, výskumu a energetiky, rozvoja a medzinárodného obchodu. Stredo-ľavá koalícia SD a ALDE hrá prím v hlasovaní o rozpočte, občianskych slobodách, o životnom prostredí a rodovej rovnosti.

Výnimkou vo zvyšujúcej sa kohézii politických skupín v EP je oblasť poľnohospodárskej politiky, kde hlavne Francúzi a Škandinávci volia národne bez ohľadu na postoje svojich frakcií.

U EPP sa zvýšila kohézia citeľne, čo autori správy vysvetľujú odchodom britských konzervatívcov a českej ODS ako aj zvyšujúcou sa konkurenciou zo strany ostatných skupín. V rámci frakcie S&D je slovenská delegácia piatich poslancov za stranu SMER-SD spolu s delegáciami z Českej republiky, Rumunska a Nemecka jednou z najlojálnejších s 99 % hlasovaní, ktoré zodpovedali postoju skupiny.

Aj otázka dochádzky sa oproti minulému legislatívnemu obdobiu zlepšila. Medzi najpoctivejších v dochádzke patrili v tomto volebnom období rakúsky europoslanci spolu s fínskymi, estónskymi a poslancami z Malty. Najhoršiu dochádzku majú poslanci z Veľkej Británie, Rumunska, Talianska a Litvy. Slovenskí europslanci sa v dochádzke nachádzajú na 17. mieste z 27 členských krajín EÚ.

Analýza ukazuje, že čím je krajina väčšia, tým menej vystupuje jej europoslanec v pléne EP so svojimi prejavmi. Slovensko sa tak v tomto rebríčku umiestňuje na 8.mieste za štátmi ako Grécko, Rumunsko, Írsko, Poľsko alebo Portugalsko.

Pri pozmeňovacích návrhoch sa Slovensko a Česká republika umiestnili na posledných dvoch priečkach z 27 členských krajín. Indikuje to, že zatiaľ svojimi návrhmi nedosiahli zmenu predloženej správy v EP. Najúspešnejšie v tomto ohľade je Fínsko, Grécko a Švédsko.

Euroskepticizmus

Hospodárska kríza v Európe so sebou priniesla aj posilnenie skeptických hlasov v EÚ. Mnohí obviňujú EÚ, že je to práve ona, čo môže za krízu aj za problémy s eurom. Nesúhlasia so zavedením úsporných opatrení alebo s nedostatkom demokratickej legitimity EÚ.

„Tvrdý“ euroskepticizmus je úplná opozícia k členstvu alebo existencii EÚ. V Európskom parlamente patrí medzi takto euroskeptické skupiny Európa slobody a demokracie, do ktorej patrí napríklad britská UKIP Nigela Faragea.

„Mäkký“, alebo „reformný“ euroskepticizmus súhlasí s existenciou EÚ aj členstvom v nej, ale je proti prehlbovaniu integrácie smerom k federálnej Európe. Medzi takéto strany patrí ECR a GUE/NGL.

Simon Hix, zakladateľ VoteWatch.eu, vo svojej štúdii hovorí, že nárast euroskeptických hlasov môže spôsobiť problémy v dvoch hlavných inštitúciách EÚ, Komisii a Rade a podkopať legislatívne návrhy, ktoré sa týkajú napríklad voľného pohybu osôb a životného prostredia.

Euroskeptické strany naprieč Európou majú do určitej miery záujem o spoluprácu. O tom svedči napríklad aj snaha kontroverzného holandského krajne pravicového lídra Geerta Wildersa. Ten sa pred voľbami do EP v roku 2009 snažil vytvoriť hnutie krajne pravicových strán. Nie všetky podobne orientované strany však boli pripravené pripojiť sa k iniciatíve. UKIP, najeuroskeptickejšia strana v EP, dokonca tento návrh ihneď odmietla.

Geert Wilders sa však znovu aktivizuje v súvislosti s nadchádzajúcimi voľbami do EP v máji 2014. Spolu s líderkou francúzskeho Národnehé Frontu Marie Le Penovou a ďalšími podobne naladenými stranami chcú po ich zvolení vytvoriť novú skupinu v Európskom Parlamente.

Euroskeptické strany prekvitajú v mnohých krajinách Európy, ich dôvody a pozadie sa však líšia.

Už zmienené krajne pravicové strany vo Francúzsku a Holandsku – Národný front a Strana slobody, ktoré sú naladené proti imigrantom a členstvu v EÚ a presadzujú vystúpenie z eurozóny. V súčasnosti dokonca Národný front vedie v prieskumoch pred voľbami do Európskeho parlamentu.

V Grécku sa po vypuknutí krízy objavili anti-EÚ strany na oboch stranách politického spektra. Krajne ľavicová Syrizia, ktorá je zástankyňou hospodárskeho nacionalizmu a Zlatý úsvit s nacistickou symbolikou, na krajnej pravici, ktorý je proti imigrantom a proti EÚ.

 „Eurofóbia“ je reprezentovná vo Veľkej Británii lídrom UKIP Nigelom Faragom, ktorý vytvára na tradičné strany anti-EÚ tlak.

Medzi novými členskými štátmi sa euroskeptické tendencie neprejavujú ešte v takej miere. Poľský premiér Donald Tusk upozornil na „nový typ euroskepticizmu“, ktorý sa od toho v  starých členských štátoch líši v tom, že vytvára kroky, ktoré oslabujú EÚ.

Podľa niektorých poslancov EP takáto polarizácia nemusí byť nevyhnutne zlá. Môže totiž oživiť záujem o európske otázky.

Pozície

Bývalý poslanec EP Alajos Mészáros (EĽS, SMK):

„Európske politické strany združujú také politické strany členských štátov, ktoré vyznávajú rovnaké hodnoty. Bez takýchto zoskupení by bolo nepredstaviteľné presadzovať rozdielne názory jednotlivých skupín obyvateľstva – našich voličov v Európskej únii na pôde Európskeho parlamentu. Tieto politické frakcie majú veľký význam aj preto, lebo prispievajú k napĺňaniu európskeho motta : "Zjednotení v rozmanitosti." Napomáha to k integrovaniu plurality názorov v rôznych oblastiach zákonodarného procesu a tvorbe zákonov a pravidiel v zmysle širokého európskeho konsenzu. Je to nesmierne dôležité aj pre Slovensko, pretože naša politická scéna sa vyznačuje neustálou konfrontáciou názorových platforiem. Ich pretavenie do konečnej podoby výsledkov zákonodarného procesu vyžaduje spoluprácu na úrovni tak národných ako aj európskych politických zoskupení.“

Poslankyňa EP Anna Záborská (EĽS, KDH):

„Európske politické strany nie sú stranami v obvyklom zmysle tohto slova, pretože nemajú individuálnych členov. Ide o združenia politických strán z jednotlivých členských štátov na základe rovnakej hodnotovej orientácie. Výraznou mierou sa podieľajú na práci Európskeho parlamentu, pretože poslanci združení na platforme európskych politických strán vytvárajú prirodzené frakcie. Vyvažuje sa tým princíp geografickej a národnej reprezentácie a zároveň nedochádza k roztriešteniu, ktoré by parlament znefunkčnilo. Všetky slovenské politické strany, ktoré majú svojich zástupcov v Európskom parlamente, sú členmi niektorej z európskych strán. Napríklad vo frakcii EPP (Európska ľudová strana – kresťanskí demokrati) sme sa stretli šiesti slovenskí poslanci z troch politických strán. Veľmi to oceňujem, lebo výsledkom je lepšia spolupráca a skutočne priama a otvorená komunikácia, takže zastupujeme našich slovenských voličov efektívnejšie.“

„Som presvedčená, že európske politické strany by nemali ani v budúcnosti priamo vstupovať do volieb v členských štátoch, ponúkať vlastných kandidátov či otvoriť možnosť individuálneho členstva. Takýmto krokom by popreli zmysel svojej existencie a dostali by sa do konfliktu s jednotlivými politickými stranami, ktoré sú dnes ich členmi.“

Poslanec EP Eduar Kukan (EĽS, SDKÚ-DS):

"Význam európskych politických strán vidím v  reprezentovaní spoločných politických hodnôt v širšom európskom kontexte. Tento aspekt je dôležitý predovšetkým vzhľadom na využitie politického potenciálu, ktorý v Európe existuje. Európske politické strany sa totiž stávajú účinnou platformou pre výmenu názorov, skúseností a ideí, ktoré majú celoeurópsky rozmer.  Sú tiež nespochybniteľne významným prvkom demokratizácie Európy, keďže reprezentujú záujmy občanov objavujúce sa naprieč Európskym spoločenstvom.

Reálny potenciál týchto strán je v možnostiach ovplyvniť politické dianie  na Európskej úrovni. Lisabonská zmluva v súčasnosti posunula hranicu vplyvu európskych politických strán o krok ďalej. Už to nie je len Európsky parlament, v ktorom sú tieto strany reprezentovane v rámci frakcií, ale  taktiež  Rada,  ktorej predseda je navrhovaný najsilnejšou Európskou politickou stranou.

Slovensko neexistuje v izolácii, preto pokiaľ chceme byt súčasťou európskeho diania,  mali by mat naše politické subjekty možnosť reprezentovať záujmy svojich voličov  na Európskej aréne. Znamená to mat  vplyv a môcť ovplyvňovať to, čo sa deje okolo nás."

Bývalá poslankyňa EP Edit Bauer (EĽS, SMK):

„Európska politická strana je vlastne združením národných strán z jednotlivých členských štátov. Už aj maastrichtská zmluva uznala ich dôležitosť, keďže v jednom článku hovorí: „Politické strany na európskej úrovni sú dôležité ako faktor integrácie v Únii. Prispievajú k tomu, aby bolo vytvárané európske vedomie, a aby bol daný výraz politickej vôli občanov Únie“. 

Ich úloha je najzreteľnejšia práve v Európskom parlamente, kde my europoslanci nesedíme podľa členských štátov, ale podľa príslušnosti k frakciám európskych strán. To má samozrejme aj zmysel, keďže v jednotlivých frakciách sa združujú národné strany s podobným politickým programom. Ako poslankyňa za SMK spolu s kolegami z SDKÚ a KDH sme členmi Frakcie Európskej ľudovej strany a spolu tvoríme slovenskú delegáciu Frakcie EĽS. Keďže EĽS je najsilnejšou frakciou v EP, prípravné rokovania jednotlivých tém sú v rámci frakcie často rozhodujúce, tu je hlavný zmysel existencie európskej strany v EP. Samozrejme je potrebné rokovať aj s ostatnými frakciami, keďže žiadna strana v parlamente nemá väčšinu.

To že sme členmi najväčšej frakcie, je samozrejme veľmi výhodné, keďže napr. aj časy na vystúpenia sa prideľujú podľa veľkosti frakcií. Hlavná výhoda je však v tom, že pri dôležitých rozhodnutiach môžeme na svoju stranu získať celú našu frakciu. Nefunguje to vždy, samozrejme často rozdielne záujmy jednotlivých členských štátov dostanú do hry a vtedy je ťažké zjednotiť aj vlastnú frakciu.“

REKLAMA

REKLAMA