Postoje slovenských europoslancov k ratifikácii Lisabonskej zmluvy

Ratifikácia Lisabonskej zmluvy v NR SR bola odložená z dôvodu koalično-opozičného sporu ohľadne podoby tlačového zákona. Ako sa na túto situáciu dívali slovenskí europoslanci?

Lisabonská zmluva
Lisabonská zmluva

Pozadie

Vláda predložila Lisabonskú zmluvu do parlamentu začiatkom januára 2008. Gestorský Ústavnoprávny výbor NR SR ju jednomyseľne, teda aj hlasmi opozičných poslancov za SDKÚ, odporučil prijať.

Tri opozičné strany (SDKÚ, KDH a SMK) sa pred rokovaním v Národnej rade na januárovej schôdzi dohodli, že zablokujú hlasovanie o Lisabonskej zmluve a podmienili jej podporu zmenami v navrhovanom tlačovom zákone. Pre ratifikáciu zmluvu je potrebných 90 hlasov, koalícia disponuje len 85. Premiér Róbert Fico opozičnú požiadavku odmietol a označili ju za „vydieranie“.

SDKÚ a SMK deklarovali, že nemajú problém zmluvu podporiť len čo budú zohľadnené opozičné požiadavky. KDH malo výhrady aj k obsahu zmluvy.

Podľa plánu Bruselu by sa mal ratifikačný proces v členských štátoch ukončiť do konca roka 2008, pričom väčšina krajín zvolila ratifikáciu v národných zákonodarných zboroch. Výnimkou je len Írsko, ktorému ústava predpisuje vypísanie referenda.

Pozície

  • Ako vnímate súčasnú situáciu okolo ratifikácie Lisabonskej zmluvy v slovenskom parlamente?

Zita Pleštinská (EPP-ED, SDKÚ-DS): "Ratifikácia zmluvy vo všetkých členských štátoch je dôležitá najmä vzhľadom na nadchádzajúce voľby do Európskeho parlamentu, ktoré sa budú konať v roku 2009.

Na ratifikáciu Lisabonskej zmluvy však máme celý rok 2008. Za Lisabonskú zmluvu v NR SR bude hlasovať vládna trojka SMER-SD – SNS – HZDS-ĽS, ktorá má 85 hlasov a dve opozičné strany SDKÚ-DS a SMK, ktoré majú 51 hlasov. Slovensko s Lisabonskou zmluvou problém nemá a v NR SR za zmluvu bude  hlasovať minimálne 131 poslancov. Netlačí nás zatiaľ termín ratifikácie, preto nie je problém, či bude zmluva ratifikovaná vo februári alebo v marci, prípadne v neskorších mesiacoch roku 2008.  Som presvedčená, že Robert Fico si uvedomuje, že Lisabonská zmluva na Slovensku nie je ohrozená, preto by sa mal zachovať ako zodpovedný politik, ktorý  dokáže vytvoriť priestor na konštruktívny dialóg s opozíciou.

Rozumiem podmieneniu ratifikovania Lisabonskej zmluvy stiahnutím tlačového zákona z programu rokovania NR SR v dôsledku niektorých problematických článkov, ktorých nedemokratické znenie potvrdili viaceré medzinárodné inštitúcie. Politické strany SDKÚ-DS, SMK  a KDH využívajú legitímny parlamentný nástroj, aby bránili demokraciu na Slovensku, hlavne slobodu tlače, ktorá je základným princípom demokracie.

Anna Záborská (EPP-ED, KDH): V prvom rade chcem zdôrazniť, že dnešnú situáciu na Slovensku v žiadnom prípade nepovažujem za ohrozenie ratifikácie Lisabonskej zmluvy.

EU funguje dnes aj bez Lisabonskej zmluvy, dodnes platia ustanovenia Zmluvy z Nice z roku 2000. Pre prípadné prijatie ďalšieho člena, napr. Chorvátska, by sa urobili dodatky k existujúcim dohovorom. Hlavné výhrady KDH smerujú k tomu, že EÚ si pomaly prisvojuje právomoci, ktoré jej nepatria a ktoré jej neboli nikdy odsúhlasené členskými krajinami. EÚ začína čoraz viac, napríklad cez rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva, zasahovať do privátnej sféry občanov, čo považujeme za celkom neprípustné. Lisabonská zmluva umožňuje dvojitú jurisdikciu. V Európskej charte nie sú jasne definované pojmy, čo umožňuje viaceré výklady. KDH bolo vždy pri prijímaní európskej legislatívy za princíp konsenzu – ten sa v Lisabonskej zmluve ruší a poškodené budú hlavne menšie členské krajiny.

Reforma EÚ by sa mala sústrediť na ekonomickú spoluprácu, odstraňovanie bariér, ktoré bránia voľnému pohybu tovaru, služieb a osôb. Mala by pripravovať Európu na to, aby bola konkurencieschopná v hospodárskej súťaži s USA, Japonskom, Čínou. Za veľmi dôležitý považujem aj spoločný postup v boji proti terorizmu.

Osobne skôr uprednostňujem debatu bez časového stresu a nátlaku pred pretekmi, kto skôr ratifikuje zmluvu. Netreba podliehať určitej forme psychologického nátlaku, ktorú vytvára EÚ a vládna koalícia.

Termín ratifikácie Európskej zmluvy do konca roka je skôr želaním ako záväzným termínom. Politici v EÚ dúfajú, že zmluva bude ratifikovaná do volieb do Európskeho parlamentu v roku 2009.

Peter Štastný (EPP-ED, SDKÚ-DS): "Poznám situáciu veľmi dobre a viem, že na Slovensku ratifikácia Lisabonskej zmluvy nie je nijako ohrozená. Čo je ohrozené sú základné demokratické slobody. Kriminalizácia opozície, umlčovanie médií a zlý tlačový zákon sú len malými príkladmi. Pri troške dobrej vôle Lisabonská zmluva bude ratifikovaná až 90% vačšinou a to v priebehu pár týždňov, pritom vieme, ze je čas až do konca roka."

Vladimír Maňka (PES, SMER-ED): "Schválenie zmluvy je veľmi dôležité pre ďalšie fungovanie celej Európskej únie. Európski politici sa zhodujú, že zmluvu je potrebné ratifikovať čo najskôr, aby sme mohli včas čeliť prípadným problémom a vyhli sa rizikám. Akýkoľvek problém v niektorom členskom štáte môže negatívne ovplyvniť proces v iných štátoch."

Monika Beňová (PES, SMER-SD): "Pre mňa osobne je celá situácia okolo ratifikácie Lisabonskej zmluvy neakceptovareľná najmä z dôvodu, že zakladá politicky nekorektný precedens. Ten spočíva najmä v tom, že pri schvaľovaní európskej agendy dochádza k podmieňovaniu jej schválenia agendou vnútropolitickou. Môže to do budúcnosti znamenať, že opozičné strany budú pri predkladaní akéhokoľvek zákona v oblasti národnej legislatívy hroziť vláde neschválením európskej. Treba navyše zdôrazniť, že ani SDKÚ-DS ani SMK nikdy v minulosti a ani v súčastnosti žiadne obsahové pripomienky k návrhu nemali. Podporujem v tomto stanovisko premiéra Fica, že Europa je zdesená tým, čo sa momentálne deje na Slovensku ohľadne Lisabonskej zmluvy."

Milan Gaľa (EPP-ED, SDKÚ-DS): "Považujem za potrebné, aby koalícia komunikovala s opozíciou. O tak dôležitom dokumente ako je Lisabonská zmluva nie je možné hlasovať v NR SR bez rokovaní s opozíciou predovšetkým pri situácii, keď na schválenie je potrebná ústavná väčšina. Zmluva bude určite ratifikovaná v priebehu roka 2008. Myslím, že nie je najdôležitejšie, aby ratifikácia v NR SR prebehla v čo najskoršom termíne."

Irena Belohorská (NI, ĽS-HZDS): "Dnešnú situáciu vnímam ako hazard opozície voči nielen občanom Slovenska, ale voči občanom Európskej únie ako celku. Deštruktívne blokovanie prijatia Lisabonskej zmluvy opozíciou nie je spôsobené nedôverou Bruselu, alebo nesúhlasom s textom Lisabonskej zmluvy, nakoľko som si istá, že väčšina kolegov z opozície nemá najmenšiu vedomosť o obsahu a reformách tejto zmluvy, ale je len politickou hrou, a to veľmi nezodpovednou a vydieraním koalície opozíciou. Zdá sa mi, že opozícia použila presne tie isté tromfy akými bola zablokovaná ústavná zmluva vo Francúzsku a v Holandsku. Aj tam využili politici problémy domácej politickej scény na flagrantné zneváženie približne 450 miliónov občanov EU. Politici by mali vedieť, aký je rozdiel medzi politickým bojom doma a politickou reprezentáciou štátu. Skôr to poukázalo na nezrelosť slovenskej politickej scény."

Peter Baco (NI, ĽS-HZDS): "Podmieňovanie schválenia Lisabonskej zmluvy akýmkoľvek legislatívnym a nedemokratickým ústupkom v prospech opozície zo strany vládnej koalície je bezprecedentná a neprijateľná požiadavka. Osobne sa domnievam, že sporné otázky medzi opozíciou a koalíciou by sa mohli odložiť na doriešenie po schválení Lisabonskej zmluvy. Nikto nepochybuje o tom, že zmluva bude schválená o čom som aj ja presvedčený. Pokiaľ ide o termín, ten vôbec nie je dôležitý. Nejde predsa o preteky na čas."

Árpád Duka-Zólyomi (EPP-ED, SMK): "Spoločným rozhodnutím poslancov opozičných síl na Slovensku, na protest proti antidemokratickému návrhu tlačového zákona, nezúčastniť sa na hlasovaní Lisabonskej zmluvy, vznikla v NR SR napätá a nezvyčajná situácia. Napriek tomu som presvedčený, že do konca tohto roka k ratifikácií zmluvy dôjde. Na prvý moment bola to aj pre nás prekvapujúca správa, ale teraz už môžem konštatovať, že ak by som sedel doma v parlamente, aj ja by som jednoznačne podporoval tento postup opozície."

  • S akými ohlasmi sa stretávate od vašich kolegov v Európskom parlamente, prípadne iných európskych politikov?

Zita Pleštinská: "Po vstupe Slovenska do EÚ si hlavne reformy, ktoré uskutočnila vláda Mikuláša Dzurindu, vyslúžili veľký rešpekt zo strany mojich kolegov – poslancov EP. O Slovensku sa hovorilo v EP len v superlatívoch. Problém nastal až po parlamentných voľbách v júni 2006, keď sa do vlády dostala SNS. Veľakrát som musela kolegom v EP vysvetľovať výroky Jána Slotu, ktoré kolegov poburovali a boli aj príčinou pozastavenia členstva SMERU v strane Európskych socialistov. Problémom boli aj výroky premiéra napríklad o nudnosti samitov. Z tohto dôvodu  kolegovia v mojej politickej skupine EPP-ED rozumejú a podporujú konanie lídrov slovenských materských strán zoskupených v EPP-ED vyriešiť najprv problémy súvisiace so slobodou tlače na Slovensku a následne ratifikovať Lisabonskú zmluvu. Lisabonská zmluva nesmie byť len teóriou, ale praktickým naplním demokratických hodnôt, ktoré charakterizujú EÚ."

Anna Záborská: V reakciách mojich kolegov z Európskeho parlamentu cítim hlavne nedostatok informácií o situácii na Slovensku. Tí europoslanci, s ktorými som hovorila, si myslia že opozícia má ďalej držať líniu, ktorú začala, lebo demokratické princípy sú zásadné a podstatné.

Peter Štastný: "Pýtajú sa, sú zvedaví a po oboznámení so situáciou plne chápu stav veci."

Vladimír Maňka: "Najvyšší predstavitelia členských štátov EÚ pokladajú ratifikáciu Lisabonskej zmluvy za najvyššiu prioritu. Preto považujú za nekorektné a veľmi neférové, ak niekto spája proces ratifikácie s riešením akýchkoľvek vnútroštátnych problémov. Je to akoby sa ,,vzorný žiak ’’, ktorým Slovensko doteraz bolo, zrazu premenil na,,trucovité dieťa’’, ktoré si vôbec neuvedomuje dôsledky svojho správania."

Monika Beňová: "Je skutočne pravdou, že od momentu zverejnenia stanoviska predsedami SDKÚ-DS, SMK a KDH som mala niekoľko telefonátov a nielen z našej frakcie. Predseda M. Schulz hovoril s premiérom osobne a vyslovil mu svoju plnú podporu pri riešení sitácie. Viem tiež, že predseda parlamentu pán Pottering ako aj predseda frakcie EPP-ED, v ktorej sú opozičné strany členmi kontaktovali telefonicky p. Dzurindu a Csákyho a apelovali na nich.

Milan Gaľa: "Po vysvetlení politickej situácie na Slovensku kolegovia v Európskom parlamente chápu postoj opozičných strán a zároveň očakávajú schválenie Lisabonskej zmluvy."

Irena Belohorská: "V podmienkach európskej politiky je mimoriadne neštandardné "kupčiť" s podpisom Lisabonskej zmluvy a podmieňovať jej prijatie prijatím iných zákonov. Slovensko týmto nevytvára dobrý obraz v Európe, nakoľko opoziční poslanci sa vyhýbajú podpore dokumentu, ktorý už podporili. Lisabonská zmluva totižto obsahuje 90% obsahu ústavnej zmluvy, za ktorú opoziční poslanci okrem KDH hlasovali v máji minulého roku. Je neodôvodnené hlasovať opačne za takmer identický dokument.

Slovenská republika v období reflexie nevzniesla žiadnu námietku a znovu opakujem, Slovenská republika, a teda nielen koalícia, ale ani opozícia. Možno si kolegovia neuvedomili, že Lisabonská zmluva je mimoriadne citlivá a ťažko dosiahnutá dohoda medzi 27 suverénnymi štátmi, s rozdielnym vnímaním obyvateľstva, s rozdielnou politickou scénou, geografiou, ekonomickým zázemím a kultúrno- náboženskou históriou."

Peter Baco: "Zo strany predstaviteľov EPP som zachytil nechutné vyjadrenia smerom k vládnej koalícií SR. Išlo o úplné, úmyselné prekrútenie reálnej pozície opozície a koalície."

Árpád Duka-Zólyomi: "Podobne aj poslanci EP zaregistrovali vzniknutú situáciu na Slovensku s prekvapením a nechápavo. Reakcia väčšiny EP bola, že nie je rozumné spojiť dve odlišné témy. Vo všeobecnosti v EÚ a najmä medzi poslancami EP sú obavy, že nevydarené hlasovanie o Lisabonskej zmluve – napriek uisteniu, že neskoršie to bude úspešné – môže byť veľmi negatívny signál pre ostatné členské krajiny únie. SR v tomto smere vždy patrila medzi spoľahlivé krajiny.

Našou úlohou bolo trpezlivo vysvetliť vzniknutú situáciu. Preto som sa aj rozhodol vystúpiť na plenárnom zasadnutí EP 30. januára 2008 v Bruseli a vysvetliť, čo sa odohráva v pozadí. Najväčší problém Slovenska je, že napriek zdanlivému splneniu požiadaviek EU pred vstupom v roku 2004, v krajine systém demokratických hodnôt, resp. princípy právneho štátu nie sú stabilizované. Od nástupu novej vlády, premiér R. Fico rad radom robí také kroky, ktoré sú v rozpore so zásadami EÚ, čiže protirečia základným princípom demokracie a právneho štátu. Ignoruje opozíciu, a ako sa sám viackrát vyjadril, za hlavnú opozíciu považuje média.

Opozícia na Slovensku má veľmi odmedzené prostriedky a táto príležitosť bola jediným prostriedkom protestu proti takému hanebnému tlačovému zákonu. Súčasne môžem konštatovať, že domáci postup opozície má svoju kladnú stránku v tom, že týmto spôsobom sa dostal do centra pozornosti v EP, že na Slovensku sa pripravuje právna norma, ktorá je reštriktívna a neprijatelným spôsobom obmedzuje slobodu slova a tlače. Veľmi dôležitým faktom je principiálny postoj vysokopostaveného reprezentanta OBSE a taktiež širokej obce predstaviteľov médií na Slovensku. Môžem jednoznačne konštatovať, že predložený návrh tlačového zákona v princípe protirečí tomu, čo obsahuje Lisabonská zmluva – a koaličný poslanci by ju chceli bez mihnutia oka ratifikovať napriek tomu, že by pred tým prijali spomínanú antidemokratickú právnu normu. Zamotaná situácia okolo ratifikácie Lisabonskej zmluvy sa ešte nerozuzlila, ale podľa môjho názoru bol to odvážny pokus opozičných síl v slovenskom parlamente, ktorého výsledok ešte nepoznáme. Ale zdá sa, aj pod tlakom medzinárodnej mienky, zneistil sebavedomý postoj vládnucich politických síl – avšak doterajšie skúsenosti dokazujú, že ťažko sa dá veriť rôznym sľubom premiéra."

  • Vidíte riziko možných komplikácií v ratifikačnom procese v iných krajinách?

Zita Pleštinská: "Podľa môjho názoru bude ratifikácia v tých krajinách, v ktorých boli avizované problémy, problematická aj bez pričinenia Slovenska."

Anna Záborská: "Myslím, že v troch-štyroch členských krajinách bude veľká diskusia a výsledok bude veľmi tesný. Takisto je ťažké predpovedať výsledok referenda v Írsku."

Peter Štastný: "Riziko tu určite je. Veď krajiny ako Írsko a Veľká Británia sú dosť na vážkach a akékoľvek zneisťovanie dáva zbrane do rúk odporcom a skeptikom. To by si mal uvedomiť premiér Fico a nezneisťovat Európu nanucovaním hlasovania, keď opozícia jasne dala najavo, že súhlas dajú až po zárukách demokratických slobôd, ktoré sú u nás vážne ohrozené."

Vladimír Maňka: "Komplikácie na Slovensku nikto nepredpokladal. To, že ich naša opozícia vyvolala, je signálom pre ostatné krajiny, aby postupovali obozretne a nebrali ratifikáciu ako hotovú vec.

Jediný štát, ktorý bude zmluvu ratifikovať v referende, je Írsko. Bude to už na jar. Ak by Slovensko vysielalo do sveta negatívne signály a referendum v Írsku by dopadne negatívne, dôsledky by mohli dávať za vinu práve našim negatívnym signálom.

V tomto štádiu sa už nedá cúvnuť, spomalenie procesu by posunulo európsku integráciu a tým celú Európu o poriadny krok späť. Verím, že nakoniec prevládne spoločný európsky záujem a zmluvu sa čoskoro podarí ratifikovať vo všetkých členských štátoch."

Monika Beňová: "Áno, v parlamente je momentálne veľká obava z toho, či napr. v Írsku, ČR alebo v Poľsku nebudú radikálne zoskupenia alebo aj tí, ktorí zmluvu odmietajú po obsahovej stránke používať podobnú politicky neetickú metódu."

Milan Gaľa: "Minuloročné diskusie o konečnom texte Zmluvy boli náročné, ale zároveň priniesli kompromis prijateľný pre všetkých. Očakávam komplikácie pri diskusiách v parlamente vo V. Británii a prípadne pri referende v Írsku. Ale predpokladám, že ratifikačný proces v členských krajinách bude úspešný."

Irena Belohorská: "To, akým spôsobom bude prebiehať ratifikácia v ostatných členských štátoch sa uvidí v priebehu tohto roka. Francúzsko, ktoré pôvodne odmietlo ústavnú zmluvu, už schválilo Lisabonskú zmluvu. Zároveň tak urobili ďalšie 4 členské štáty, Rumunsko, Malta, Slovinsko a Maďarsko. O niečo problematickejšie to môže byť v Írsku, kde vzhľadom na ich právny poriadok, sa bude o tejto otázke rozhodovať v referende."

Peter Baco: "Myslím si, že slovenskú politickú scénu poznám, ale to čo urobila opozícia na Slovensku, sa nedalo predpokladať. Nedovolím si preto odhadovať, čo sa môže stať v iných krajinách, kde politickú situáciu nepoznám do takej miery."

Árpád Duka-Zólyomi: "Lisabonská zmluva, čiže reformná dohoda EÚ, vznikla ako krehký kompromis členských štátov únie, aby zjednodušila a jasnejšie určila mechanizmus rozhodovania širokého, 27 členného spoločenstva európskych štátov. Napriek tomu, že v procese ratifikácie zmluvy sa musí počítať možnými komplikáciami v jednotlivých krajinách, dohoda je taká, že okrem Írska ratifikáciou národných parlamentov má nadobudnúť účinnosť Lisabonskej zmluvy, a to od roku 2009. Pevne verím, že to tak bude."

Ďalšie kroky

Vládna koalícia po menších úpravách tlačový zákon prijala v podobe neprijateľnej pre opozíciu. Po ňom sa v NR SR hlasovalo aj o Lisabonskej zmluve, ktorá prešla s hlasmi poslancov za SMK.

REKLAMA

REKLAMA