Trvalo udržateľné využívanie pesticídov

Európska únia sa zaoberá témou udržateľného využívania pesticídov. Cieľom novej regulácie je dosiahnutie rovnováhy medzi ochranou zdravia a konkurencieschopnosťou európskeho poľnohospodárstva.

farma
EK chce ďalej reformovať poľnohospodársku politiku

Pozadie

Pesticídy sú účinné látky a prípravky určené na to, aby ovplyvňovali základné procesy v živých organizmoch, a preto majú potenciál zabiť alebo regulovať škodlivé organizmy. Používajú sa v poľnohospodárstve alebo na riadenie rastu rastlín na nepoľnohospodárskych plochách. S používaním prípravkov na ochranu rastlín je spojený významný hospodársky a sociálny úžitok, ale aj riziká v niekoľkých oblastiach:

  • Riziká pre ľudské zdravie sa môžu vyskytnúť v dôsledku priameho vystavenia negatívnym účinkom (robotníci, ktorí vyrábajú pesticídy, a obsluhujúci pracovníci, najmä poľnohospodári, ktorí ich používajú) a nepriameho vystavenia negatívnym účinkom (spotrebitelia, miestne obyvateľstvo a okoloidúci). Prieskum Eurobarometru z februára 2006 ukázal, že až 63% obyvateľov EÚ je znepokojených používaním pesticídov na ošetrovanie a konzerváciu ovocia a zeleniny.
  • Riziká pre životné prostredie zo strany neúmyselných a nadmerných únikov chemických látok do vody, ovzdušia a pôdy majú za následok škodlivé účinky na rastliny, voľne žijúcu zver, kvalitu zložiek životného prostredia a biodiverzitu všeobecne.

Na druhej strane, priemyselná výroba súvisiaca s pesticídmi vytvára 26 000 pracovných miest a využitie pesticídov dáva farmárom vyššie výnosy.

Existujúca politika a právne predpisy boli po prvý krát zavedené na úrovni Spoločenstva v roku 1979 a počas nasledujúcich rokov prešli značným vývojom, ktorý vyvrcholil prijatím smernice 91/414/EHS o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh, a smernice 98/8/ES, o uvádzaní biocídnych výrobkov na trh. Tieto smernice vyžadujú aby boli všetky prípravky na ochranu rastlín a biocídne výrobky vyhodnotené a schválené pred ich uvedením na trh. K právnym predpisom EÚ v tejto oblasti patrí aj  Nariadenie (ES) č. 396/2005 o maximálnych hladinách reziduí pesticídov v alebo na potravinách a krmivách rastlinného a živočíšneho pôvodu.

Ešte v roku 2001 schválila Komisia nový prístup k hodnoteniu aktívnych látok v pesticídoch pre obchranu rastlinných produktov. V roku 2002 Komisia oznámila, že z trhu bude musieť byť stiahnutých 50 % aktívnych látok používaných v pesticídoch. Komisia vtedy zhodnotila, že očakáva ukončenie hodnotenia všetkých látok, ktoré ich výrobcovia obhajujú, do konca roku 2008. Ukončenie hodnotenia by malo prinesť harmonizáciu látok používaných v povolených pesticídoch v Európskej Únii.

V júni 2006 Parlament hlasoval za posilnenie štandardov EÚ na obmedzenie úrovní nitrátov a pesticídov v podzemnej vode, ktorá tvorí dve tretiny pitnej vody pre Európanov. Text, odsúhlasený Parlamentom, ponechal krajinám EÚ voľnosť pri definovaní prahových hodnôt pre polutanty v podzemnej vode okrem pesticídov a nitrátov, používaných v poľnohospodárstve. Pokúsil sa však tiež harmonizovať metódy, používané na meranie polutantov. Členské štáty mohli podľa tohto textu voľne poskytnúť výnimky z opatrení na obmedzenie polutantov, ak ich dokážu odôvodniť na základe „vhodných, evidentných a transparentných kritérií“.

Na zasadnutí Výboru ENVI v júni tohto roka sa poslanci zaoberali Tematickou stratégiou pre trvalo udržateľné využívanie pesticídov a návrhom Rámcovej smerice o udržateľnom využívaní pesticídov.

Tematická stratégia pre pesticídy má za cieľ:

  • minimalizovať nebezpečenstvá a riziká pre zdravie a životné prostredie vyplývajúce z využívania pesticídov,
  • zlepšiť kontrolu využívania a distribúcie pesticídov,
  • znížiť úroveň škodlivých účinných látok vrátane nahradenia najnebezpečnejších látokbezpečnejšími alternatívami (vrátane nechemických),
  • podporiť využívanie poľnohospodárskych postupov s nízkym vstupom pesticídov alebo bez pesticídov, a to predovšetkým zvyšovaním užívateľského povedomia, podporou kvalitných kódexov osvedčených postupov a zvážením možného uplatnenia finančných nástrojov,
  • stanoviť prehľadný systém hlásenia a monitorovania pokroku, ktorý sa vykonal pri dosahovaní cieľov stratégie vrátane vypracovania vhodných ukazovateľov.

Vo svojom oznámení „Tematická stratégia trvalo udržateľného využívania pesticídov“ uvádza Komisia rôzne opatrenia, ktoré by mohli byť súčasťou stratégie. Tie sú, pokiaľ je to možné, začlenené do existujúcich právnych nástrojov a politík. Cieľom nového návrhu Smernice pre akciu Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľlého využívania pesticídov je implementovať časti tematickej stratégie, ktoré vyžadujú nové právne predpisy. Opatrenia, ktoré navrhuje rámcová smernica sú tieto:

  • prípravy národných akčných plánov (NAP) na stanovenie cieľov na zníženie nebezpečenstiev, rizík a závislosti na chemickej regulácii pri ochrane rastlín, ktoré umožnia potrebnú flexibilitu pri prispôsobovaní opatrení špecifickým situáciám v členských štátoch;
  • zapojenia zainteresovaných strán do prípravy, zavádzania a prispôsobovania NAP;
  • vytvorenia systému školení a zvyšovania povedomia distribútorov a profesionálnych užívateľov pesticídov, aby si boli plne vedomí príslušných rizík. Lepšie informovanie širokej verejnosti prostredníctvom kampaní zvyšujúcich povedomie, poskytovanie informácií prostredníctvom maloobchodníkov a iné vhodné opatrenia;pravidelnej kontroly aplikačných prístrojov, s cieľom obmedziť škodlivý vplyv pesticídov na ľudské zdravie (obzvlášť čo sa týka vystavenia obsluhujúceho pracovníka škodlivým vplyvom) a životné prostredie počas použitia;
  • zákazu leteckého postreku, s možnosťou udelenia výnimky, aby sa obmedzilo riziko závažného škodlivého vplyvu na ľudské zdravie a životné prostredie, obzvlášť v prípade unášania postreku;
  • zavedenia špecifických opatrení na ochranu vodného prostredia pred znečistením pesticídmi;
  • vymedzovania oblastí s podstatne obmedzeným alebo nulovým využitím pesticídov v súlade s opatreniami prijatými na základe iných právnych predpisov (ako smernice o vode, smernice o vtáctve, smernice o biotopoch, atď.) alebo na ochranu citlivých skupín;
  • narábania s pesticídmi a uskladňovania pesticídov, ich obalov a zvyškov;
  • vypracúvania noriem pre integrovanú ochranu proti škodcom (IPM) v rámci celého Spoločenstva a určovania podmienok potrebných na implementáciu integrovanej ochrany proti škodcom (IPM);
  • merania pokroku dosiahnutého pri znižovaní rizík prostredníctvom vhodne zosúladených ukazovateľov;
  • stanovenia systému výmeny informácií v záujme nepretržitého vývoja a zlepšovania vhodného poradenstva, osvedčených postupov a odporúčaní.

Otázky 

Mimovládne organizácie žiadajú celoeurópske zníženie využívania pesticídov, výrobcovia zase považujú za najlepšiu možnosť výcvik v ich užívaní, zákaz by podľa nich poškodil európske poľnohospodárstvo. 

Z 236 aktívnych látok skúmaných Európskym úradom pre potravinovú bezpečnosť EFSA (European Food Safety Authority), len 92 označil za plne bezpečných pre zdravie spotrebiteľa. Na druhej strane prvotný výskum zvyšných 144 látok nevylúčil potenciálne riziko pre spotrebiteľa. V súčasnosti platné úrovne najvyšších prípustných hladín (Minimal Risk Levels, MRLs) v EÚ počítajú s používaním približne 250 aktívnych látok. Komisia predložila zoznam MRLs povolených na národných úrovniach k septembru 2006. Hodnoty by mala posúdiť EFSA s cieľom ustanoviť harmonizované limity.

V súčasnosti si každý členský štát môže stanoviť vlastné národné limity. Komisia ale predpokladá, že jednotné európske hladiny MRLs poskytnú spotrebiteľovi väčšiu mieru ochrany. EFSA upozorňuje, že jednotlivé národné limity sú rozdielne. Inými slovami, potraviny s istou hladinou pesticídov, ak sú povolené v jednej členskej krajine, nemusia byť povolené v susednej členskej krajine. Záleží to od stravovacích návykov v jednotlivých štátoch.

Komisiou navrhovaná tematická stratégia o udržateľnosti používania pesticídov by mala viesť k regulácii hodnôt MRLs v celej EÚ-27. Rada ministrov poľnohospodárstva otvorila debatu k tejto problematike v júni 2007.

Spravodajkyňa Belohorská navrhla vo svojej správe zlepšenie kontroly využívania a distribúcie pesticídov, podporenie pestovania plodín s nízkym vstupom pesticídov alebo bez pesticídov a vytvorenie transparentného systému na informovanie o pokroku a o jeho monitorovaní.

Najdôležitejšou časťou celého procesu sú národné akčné plány jednotlivých členských štátov, ktoré musia ustanoviť individuálne ciele na zníženie nebezpečenstiev. Oproti pôvodnému neambicióznemu návrhu Komisie sa spravodajkyni Belohorskej v hlasovaní vo výbore dňa 26. júna 2007 podarilo presadiť, že tieto národné akčné plány budú obsahovať konkrétne kvantitatívne ukazovatele, stanovujúce, o aké množstvo musia členské štáty znížiť používanie pesticídov.

Návrh rámcovej smernice o pesticídoch žiada členské štáty, aby progresívne znižovali ich používanie o 25 % v nasledujúcich piatich rokoch a až o 50 % v ďalšej dekáde.

Spravodajkyňa považuje pôvodný text Komisie, ktorá odmieta kvantitatívne kritériá, za nedostatočný a formuláciu "zníženie nebezpečenstiev, rizík a závislosti od pesticídov" za vágnu, ktorá neposunie členské štáty k skutočnému zníženiu používania pesticídov. Výbor schválil pozmeňovacie návrhy smerom k definitívnemu zákazu pesticídov a teda navrhuje ešte prísnejšie pravidlá ako pôvodný návrh Komisie.  Po hlasovaní Výboru budú členské štáty budú povinné reálne znižovať množstvo pesticídov a toto znižovanie bude monitorované Komisiou. Toto znižovanie však nebude rovnaké pre všetky členské štáty, budú zohľadnené najmä geografické a klimatické podmienky, ako aj množstvo pesticídov, ktoré bolo použité doteraz.

Správa spravodajkyne Belohorskej okrem iného ešte zdôrazňuje:

  • Rozšírenie ochrany vodného prostredia pred znečistením pesticídmi vytvorením primerane širokých ochranných pásiem pozdĺž vodných tokov, ktoré zabránia prenikaniu pesticídov do bezprostredného okolia, kedže používanie pesticídov je spojené so vznikom zhubných nádorov, či imunologických a iných neurotoxických porúch. Komisia sa len okrajovo zmienila vo svojom texte o zdravotných rizikách plynúcich z používania pesticídov, a najmä z ich kumulatívneho účinku. Najrizikovejšou skupinou sú tehotné ženy, deti a plody.
  • Zlepšenie návykov užívateľov pesticídov, hlavne profesionálnych, ktorí sú zodpovední za časté nesprávne používanie vrátane nadmerného používania, zabezpečením lepšieho školenia a vzdelávania.
  • Podpora početným opatrenia zavedené Komisiou, napr. zásadu nahrádzania, zákaz leteckých postrekov, zákaz zníženia sadzieb DPH, zvýšenú ochranu vodného prostredia, označenie oblastí so zníženým alebo nulovým využívaním pesticídov.

Pesticídy zohrávajú pri zabezpečovaní efektívnej a trvalo udržateľnej konkurencieschopnosti poľnohospodárskej výroby. EP tvrdí, že na základe skúseností s jednotlivých krajín je možné všetky opatrenia urobiť bez radikálneho škrtu cez rozpočet farmárov.

Pozície

Mimovládne organizácie tvrdia, že použitie pesticídov musí byť obmedzené. Sofia ParentePesticides Action Network vyhlásila, že navrhovaná legislatíva je nevyhnutná na zníženie dopadov a rizika používania pesticídov. Zdôraznila, že v súčasnosti je jedným z hlavných problémov ich nadmerné používanie. Parente tiež žiadala ich nižšie používanie v záujme zvýšenia biodiverzity. Podľa nej by mal byť prijatý cieľ redukcie frekvencie pesticídov o 50% do desiatich rokov. Podľa nej Dánsko dosiahlo túto úroveň za 20 rokov.

Zástupkyňa dánskeho ministerstva životného prostredia Lee Graversen povedala, že najdôležitejšia lekcia, ktorú sa jej krajina naučila, a ktorá by mala byť zahrnutá do národných akčných plánov, je dôležitosť zavedenia fixných cieľov, otvorenia verejnej debaty a diskusií v médiách, a vypracovanie hlbokej ekonomickej analýzy, ktorá podporí monitoring a uľahčí implementovanie opatrení.

Volker Koch-Achelpöhler, generálny riaditeľ Nemeckej asociácie ochrany rastlín vyhlásil, že riziko používania pesticídov je akceptovateľné, ak sú používané správnym spôsobom. V tomto kontexte zdôraznil dôležitosť výcviku a školení, namiesto tvrdého zákazu. Podľa neho tu ide o to, aby mohlo „poľnohospodárstvo ďalej fungovať“ a „75% zníženie úrovne ochrany rastlín v EÚ by viedlo k zníženiu príjmov európskych farmárov o 10 miliárd a 40% zníženie produkcie poľnohospodárskych plodín“.

Počas prvej výmeny názorov ku tematickej stratégii vo Výbore EP pre životné prostredie (30. január 2007) spravodajkyňa k tejto otázke Irena Belohorská (NI, Slovensko) konštatovala, že cieľom tematickej stratégie je minimalizovať nebezpečenstvá a riziká pre zdravie a životné prostredie, ktoré vyplývajú z využívania pesticídov. Škodlivé látky budú musieť byť nahradené menej nebezpečnými substitútmi. Vyjadrila presvedčenie, že národné akčné plány  musia obsahovať kvantitatívne ukazovatele nielen kvalitatívne. Upriamila tiež pozornosť na potrebu hlbšieho skúmania možnosti znižovania spotreby pesticídov prostredníctvom používa geneticky modifikovaných organizmov.

Zita Pleštinská (EPP-ED, SK) hovorí, že správa je "rozumný kompromis na dosiahnutie  rovnováhy medzi ochranou zdravia a životným prostredím na jednej strane a poľnohospodárskou produkciou na strane druhej". Postupné znižovanie spotreby pesticídov v poľnohospodárstve by riešila podporou  poľnohospodárom, aby prechádzali na bioprodukty. "Správa môže byť tiež inšpiráciou pre spotrebiteľov, aby si na trhu alebo v supermarkete nevyberali len tie najkrajšie plody, ale aby z hľadiska svojho zdravia dali prednosť na pohľad menej vábnym, no zdravším bioproduktom", uzavrela Z. Pleštinská.

Ďalší hearing k tejto téme organizoval člen Socialistickej skupiny Dan Jørgenses, podpredseda Výboru EP pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín. Pri otváraní podujatia vyslovil presvedčenie, že je potrebné zmeniť politiku pesticídov v prospech životného prostredia a zdravia. "Budúca legislatíva musí regulovať použitie látok investovaním do ich neustálych inovácií, znižovaním škodlivosti a zlepšovaním efektívnosti, a súčasne brať do úvahy možné negatívne dopady na farmárov a priemysel."

Georgina Down z britskej „Pesticides Campaigns“ vyhlásila: „Ak zoberieme do úvahy vzdialenosti, aké sú pesticídy schopné prekonať, Výbor mal absolútnu pravdu, že zahlasoval v prospech veľkých nepostrekovaných oblastí v blízkosti obytných zón, školských pozemkov, ihrísk a iných zón, kde by mohla byť verejnosť vystavená ich pôsobeniu, keďže malé nárazníkové zóny, alebo pásy by nedokázali zamedziť vystaveniu verejnosti pesticídom, hlavne čo sa týka ochrany detí a iných zraniteľných skupín.“

Európska asociácia pre ochranu plodín (ECPA) varuje, že takéto ciele (redukcia používania o 50 %) nespôsobia len hospodárske straty farmárom, ktorí nebudú schopní chrániť svoju úrodu proti škodcom a chorobám, ale budú mať taktiež dopad na vysokú kvalitu a dostupnosť krmiva a potravín vyprodukovaných v Európe.

Skupina mimovládnych organizácií združujúcich EEB, FoE, HEAL and PAN Europe deklarovala: „Ľutujeme, že Europoslanci sa nerozhodli pre systém, ktorý by efektívne držal na uzde stále častejšie nadmerné používanie pesticídov v Európe a garantoval väčšiu ochranu zdravia a životného prostredia.“

V rozprave o pesticídoch vystúpil tiež Belohorskej stranícky kolega Peter Baco (NI), ktorý za mimoriadne cenné označil požiadavky na vysokú kvalifikovanosť ľudí počas manipulácie s pesticídmi. Zákaz leteckých postrekov sa mu nevidí a žiadal "jasné, oznamovacie dikcie". Zámery v kvantifikovaných obmedzeniach sú tiež nezrozumiteľné a "neselektívnym uplatnením otvárajú mnohé riziká". V SR sa podľa P. Baca "aplikuje priemerne menej než 1 kg pesticídov na jeden hektár, pričom v iných krajinách je to až 8 kg". Teda sú krajiny, kde treba využívanie pesticídov naozaj znižovať, no sú aj krajiny, kde treba ich používanie dokonca zvýšiť. Navrhol preto využiť pri hlasovaní odporúčania Európskej asociácie ochrany rastlín, prípadne v prvom čítaní nepodporiť predložené nariadenie a smernicu a "ponechať predložené vyvážené návrhy Komisie".

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA