Stratégia EÚ pre inklúziu Rómov

V Európskej únii v súčasnosti žije viac ako 6 miliónov Rómov, v celej Európe sa ich počet odhaduje na 10 až 12 miliónov. Často čelia predsudkom, netolerancii, diskriminácii, či sociálnej exklúzii. EÚ v súčasnosti pracuje na stratégii zlepšenia ich situácie.

Rómovia (TASR)
zdroj: TASR

Míľniky

1986: Juan de Dios Ramírez Heredia sa stal prvým europoslancom rómskeho pôvodu. V EP pôsobil až do roku 1999

2004: rozširovanie EÚ o 10 členských štátov, v ktorých žije spolu približne 1,5 miliónov Rómov

2005: prijatie zákazu diskriminácie v Európskom zákone o ľudským právach

2006: Európsky rok rovných príležitostí pre všetkých

2007: Bulharsko a Rumunsko- krajiny s najpočetnejším rómskym etnikom v Európe, sa stávajú členskými štátmi EÚ

2009: prvé stretnutie Európskej platformy pre inklúziu Rómov

2010: taliansky minister vnútra Roberto Maroni obnovil plány krajiny vyhosťovať Rómov bez ubytovania a príjmov, podobne predtým reagovalo aj Francúzsko

september 2010: eurokomisárka pre spravodlivosť a základné práva Viviane Reding naznačila paralelu medzi deportáciami Rómov z Francúzska a deportáciami Židov v období druhej svetovej vojny, čo vyústilo v slovnú prestrelku medzi Komisiou a Francúzskom

2011: Maďarsko si za jednu z tém svojho predsedníctva zvolilo Rómsku stratégiu

apríl 2011: prijatie Rámca EÚ pre národné stratégie integrácie Rómov

september 2011: v Bulharsku a Rumunsku došlo k protirómskym protestom a stretom

január 2012: vláda prijala 11.1. Stratégiu SR pre integráciu Rómov do roku 2020

marec 2012: do NR SR bol zvolený historicky prvý poslanec rómskej národnosti

Rómovia sú v súčasnosti najväčšou etnickou minoritou v Európe a už stáročia sú integrálnou súčasťou európskej spoločnosti. Doposiaľ však na úrovni EÚ nevznikla spoločná stratégia pre boj proti problémom, ktorým čelia Rómovia. V rámci Európskej únie je ich právam, ako i právam všetkých menšín, venovaná špecifická zmienka v Lisabonskej zmluve a tiež v Charte základných práv EÚ.

Zloženie v spoločnosti

V Európskej únii v súčasnosti žije viac ako 6 miliónov Rómov, v rámci Európy sa ich počet odhaduje až na 10-12 miliónov.

Staré členské štáty:

Belgicko: 30.000 (0,29 percenta populácie)

Dánsko: 5.500 (0,10 percenta)

Fínsko: 11.000 (0,21 percenta)

Francúzsko: 400.000 (0,62 percenta)

Grécko: 265.000 (2,47 percent)

Holandsko: 40.000 (0,24 percenta)

Írsko: 37.500 (0,90 percenta)

Luxembursko: 300 (0,06 percenta)

Nemecko: 105.000 (0,13 percenta)

Portugalsko: 55.000 (0,52 percenta)

Rakúsko: 25.000 (0,30 percenta)

Španielsko: 725.000 (1,57 percent)

Švédsko: 42.500 (0,46 percenta)

Taliansko: 140.000 (0,23 percenta)

Veľká Británia: 225.000 (0,37 percenta)

Nové členské štáty:

Bulharsko: 750.000 (10,33 percent)

Cyprus: 1.250 (0,16 percenta)

Česká republika: 200.000 (1,96 percent)

Estónsko: 1.250 (0,10 percenta)

Litva: 3000 (0,08 percenta)

Lotyšsko: 14.500 (0,65 percenta)

Maďarsko: 700.000 (7,05 percent)

Malta: 0 (0 percent)

Poľsko: 37.500 (0,10 percenta)

Rumunsko: 1.850.000 (8,32 percent)

Slovensko: 500.000 (9,17 percent)

Slovinsko: 8.500 (0,42 percenta)

V absolútnych číslach tak najviac Rómov v rámci EÚ žije v Rumunsku. Nasleduje Bulharsko, Španielsko, Maďarsko a Slovensko. V pomere k obyvateľstvu je rebríček mierne odlišný. V tomto prípade vedú Bulharsko, kde sa viac ako 10 percent obyvateľstva hlási k rómskej príslušnosti. Nasledujú Slovensko (9,17 percenta), Rumunsko, Maďarsko a Česká republika.

Legislatívna úprava

Primárnu zodpovednosť za integráciu rómskeho obyvateľstva v súčasnosti majú v rukách stále členské štáty EÚ, pretože hlavné výzvy, ktorým Rómovia čelia, spadajú do ich právomoci. Ide najmä o oblasť prístupu k kvalitnému vzdelávaniu, na trh práce, k bývaniu a základným službám, či k zdravotnej starostlivosti. Tieto politiky majú v rámci štátov vo väčšine prípadov na starosti miestne a regionálne úrady. To znamená, že za inklúziu Rómov sú zodpovedné úrady na národnej i na regionálnej úrovni a vyžaduje sa preto ich úzka spolupráca- napríklad v prípade uvoľnovania eurofondov na špeciálne projekty v tejto oblasti.

Po medializovaných prípadoch vysťahovania obyvateľov rómskeho etnika z Francúzska, ktoré v roku 2010 eurokomisárka pre základné práva a spravodlivosť Viviane Reding prirovnala k deportáciam židov za druhej svetovej vojny, prišla Komisia v apríli 2011 s plánom pre riešenie sociálneho vylúčenia Rómov.

Rámec Európskej komisie má zohrať podpornú úlohu pri vytváraní národných stratégií jednotlivých členských štátov v tejto oblasti. „Členské štáty sú zodpovedné za odstránenie vylúčenia Rómov v školách, na pracovných miestach, v oblasti zdravotnej starostlivosti a bývania. Toto je vážna výzva“, povedala podpredsedníčka Európskej komisie zodpovedná za spravodlivosť a základné práva. Podľa nej je najdôležitejšie, aby členské štáty zabezpečili, aby rómske deti získali aspoň základné vzdelanie.“

Prieskum v šiestich štátoch (Bulharsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Rumunsko a Slovensko) totiž ukázal, že len 42 % Rómov získa základné vzdelanie v porovnaní s priemerom EÚ 97,5 %. V sekundárnom vzdelaní sa dochádzka Rómov odhaduje na 10 %. Stredná dĺžka života Rómov dosahuje o desať rokov menej ako je priemer EÚ (76 rokov u mužov a 82 rokov u žien).

Podľa výskumu Svetovej banky by plná integrácia Rómov mohla ekonomikám niektorých krajín priniesť až 0,5 miliardy eur prostredníctvom zvýšenia produktivity, zníženia výdavkov na sociálnu starostlivosť a zvýšenia príjmov z daní. Komisiu tak motivuje aj fakt, že bez zlepšenia životnej situácie 10-12 miliónov Rómov v Európe, môžu krajiny len ťažko naplniť ciele stratégie Európa 2020.

„Pretrvávajúce vylúčenie Rómov je v Európe v 21. storočí, vybudovanej na princípoch rovnosti, demokracie a dodržiavania práva neakceptovateľné. Životné podmienky väčšiny Rómov a ich vzťahy s väčšinovým obyvateľstvom sa v posledných rokoch zhoršili,“ konštatoval komisár zodpovedný za sociálne veci a inklúziu László Ándor.

Rámec, s ktorým prišla Európska komisia v hrubých rysoch definuje niekoľko cieľov. V oblasti vzdelávania by sa mali každému rómskemu dieťaťu zabezpečiť, aby ukončilo základnú školskú dochádzku. Hovorí tiež o ambícii znížiť rozdiel v zamestnanosti medzi Rómami a ostatným obyvateľstvom, zlepšiť zdravotný stav rómskej populácie, znížiť dojčenskú úmrtnosť a zabezpečiť prístup Rómov k základným verejným službám ako je tečúca voda a elektrická energia.

Od členských štátov sa očakáva, že do konca roka 2011 predložia vnútroštátne stratégie integrácie Rómov, v ktorých priblížia, ako sa chcú k tomuto stavu dopracovať.

Komisia tiež navrhuje riešenia na zaistenie vyššej efektívnosti využitia fondov EÚ na podporu integrácie Rómov. Komisia vyzýva členské štáty, aby upravili operačné programy spolufinancované zo štrukturálnych fondov a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, aby lepšie podporili projekty zamerané na Rómov.

Komisia počíta aj s monitorovacím mechanizmom s kľúčovou úlohou pre Agentúru Európskej únie pre základné práva. Členské štáty Komisia preto žiada, aby vytvorili vnútroštátne kontaktné body, ktoré budú zodpovedné za reporting implementácie vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov. Európska komisia bude každý rok podávať správy o pokroku.

Hlavné oblasti exklúzie

Vzdelávanie. Rómske deti majú v mnohých členských štátov oveľa nižšiu školskú dochádzku a navyše v školách čelia segregácii. Podľa už spomínaného prieskumu Open Society Institute tak v šiestich skúmaných krajinách EÚ (vrátane Slovenska) úplne dokončí základné vzdelanie len 42 percent rómskych detí, v porovnaní s 97,5 percentom priemeru populácie.

Trh práce. Nedostatočné vzdelávanie má dôsledky aj pri uplatňovaní Rómov na trhu práce. Stratégia Európa 2020 si preto stanovuje za cieľ, aby malo zamestnanie 75 percent všetkých obyvateľov EÚ v rozmedzí 20 až 64 rokov. V súčasnosti je to pritom takmer 69 percent a v prípade Rómov ešte oveľa menej. Prieskum Svetovej banky pokrývajúci Bulharsko, Českú republiku, Rumunsko a Srbsko uvádza, že táto medzera medzi priemerným obyvateľstvom a príslušníkmi rómskeho etnika je až 26 percent.

Zdravie. Rómovia sa v priemere dožívajú o desať rokov menej ako je priemer EÚ a tamojšia detská úmrtnosť je pre porovnanie oveľa vyššia. Prieskum UNDP v Bulharsku, Rumunsku, na Slovensku, v Maďarsku a v Českej republike zistil, že detská úmrtnosť medzi Rómami je približne 2-6 krát vyššia ako medzi nerómami. Ide o výsledok zlých životných podmienok, zníženého prístupu k zdravotnej starostlivosti, či vyššieho zdravotného rizika. Rómske spoločenstvo je zároveň často krát horšie informované o zdravotných rizikách a čelí diskriminácii pri prístupe k zdravotnej starostlivosti.

Bývanie a základné služby. Odhaduje sa, že zatiaľ čo v EÚ je až 72-100 percent domácností zapojených na dodávky tečúcej vody, medzi Rómami je táto miera oveľa nižšia.

Cieľou rómskej stratégie na úrovni EÚ je preto znížiť rozdiely v týchto oblastiach medzi Rómami a nerómami v rámci členských štátov Únie.

Kontrola pokroku

V snahe zaistiť pokrok bude Komisia v Parlamente a v Rade každoročne predkladať správu o pokroku v oblasti inklúzie rómskeho obyvateľstva. Toto monitorovanie bude založené najmä na:

výsledkoch prieskumu rómskych domácností, ktoré bude pravidelne vykonávať Agentúra pre základné práva, UNDP v spolupráci so Svetovou bankou

vypracovanie Národných programov reforiem v rámci Stratégie Európa 2020, a to najmä v krajinách s vysokým podielom rómskeho obyvateľstva

pretrvávajúca spolupráca s Otvorenou metódou koordinácie v oblasti sociálnych politík

monitorovací systém členských štátov, kam by mali národné úrady zahrnúť svoje celoštátne stratégie v oblasti integrácie Rómov budú sa brať do úvahy zistenia Európskej platformy pre inklúziu Rómov

Európska platforma pre inklúziu Rómov

Platforma je otvoreným a flexibilným zoskupením zorganizovaným Komisiou a predsedníctvom EÚ na žiadosť Rady, ktorá poskytuje priestor na stretnutie a interakciu medzi kľúčovými aktérmi v oblasti inklúzie Rómov – tými sú EÚ inštitúcie, národné vlády, medzinárodné organizácie, neziskové organizácie a odborníci. Tí potom na základe toho formulujú strategické závery pre zákonodarcov ohľadom toho, ako efektívne začleniť otázku Rómov do európskych a národných politík. Nejde teda o formálny orgán, ale o iniciatívu účastníkov.

Predsednícka krajina EÚ pritom zohráva dôležitú úlohu ako mediátor medzi národnými vládami a Radou EÚ. Posledné, v poradí piate stretnutie Európskej platformy pre inklúziu Rómov sa uskutočnilo na začiatku apríla 2011 v Budapešti pod záštitou maďarského predsedníctva. To si ako jednu zo svojich priorít vytýčilo práve „propagovať povedomie o probléme rómskej integrácie v Európe“.

FRA – Agentúra EÚ pre základné práva

Agentúra je poradným úradom EÚ. Vznikla v roku 2007 na základe právneho rozhodnutia EÚ a jej sídlom je Viedeň. Úlohou FRA je zabezpečiť, aby boli práva všetkých občanov EÚ, vrátane Rómov, chránené. Vo svojich analýzach a dokumentoch sa venuje preto aj rómskemu etniku.

Protirómske nálady v EÚ

Pozornosť na Rómov sa sústredila najmä po udalostiach vo Francúzsku, kedy v roku 2010 tamojšie úrady vysťahovali rómskych občanov Bulharska a Rumunska z krajiny. Európsky parlament následne toto jednanie odsúdil, na čo Francúzsko reagovalo slovami, že inštitúcia tým prekročila svoje právomoci, keďže ide o oblasť, ktorú si členské štáty riešia samé.

Eurokomisárka pre spravodlivosť a základné práva zároveň uviedla: „Toto je situácia, ktorej svedkom som si myslela, že Európa už po druhej svetovej vojne nebude.“ Narážala tým na deportácie z tých čias.

Vďaka konaniu francúzskych úradov a následnej slovnej prestrelke sa tak EÚ ocitla v menšej inštitucionálnej kríze, keď sa zakladateľský štát otvorene postavil proti Parlamentu a Komisii.

Rumunsko a Bulharsko si zároveň vyslúžili pokarhanie za to, že nerobia dosť pre to, aby Rómov integrovali do spoločnosti. Taliansko, ktoré len rok predtým tiež podniklo proti Rómom diskriminačné opatrenia, keď rómskym občanom odňali odtlačky prstov, ústami svojho ministra vnútra Roberta Maroniho Francúzsku blahoželalo k vysťahovaniu Rómov a dodalo, že Komisiu požiada o schválenie podobného scenára pre Taliansko. To však EÚ nechcela pripustiť a vznikla preto potreba konať.

Rámec EÚ pre národné stratégie pre inklúziu Rómov

Dokument je súčasťou stratégie Európa 2020 a jeho cieľom je odstrániť alebo aspoň minimalizovať do roku 2020 ekonomickú a sociálnu marginalizáciu Rómov. Jednou z podmienok je preto zabrániť ich diskriminácii na národnej úrovni. Rómovia by mali zároveň mať podmienky na to, aby sa mohli vymaniť z bludného kruhu chudoby.

V dokumente sa tiež spomína, že rómska populácia na rozdiel od európskej je mladá – až takmer 36 percent Rómov je totiž mladších ako 15 rokov v porovnaní s takmer 16 percentami občanov EÚ. Rovnako aj priemerný vek Rómov je 25 rokov, zatiaľ čo v EÚ je to 40 rokov. Nevyužívaním rómskeho potenciálu sa tak Európska únia pripravuje o pracovnú silu. Kľúčové v tomto ohľade bude preto najmä klásť dôraz na ich vyššiu úroveň vzdelávania, aby sa mohli uchádzať o lepšie pracovné miesta. Tí dnes tvoria významnú skupinu medzi nezamestnanými. Podľa odhadov tvoria Rómovia v Bulharsku až 23 percent nových pracovníkov na trhu a v Rumunsku je to 21 percent.

Štúdia Svetovej banky zároveň uvádza, že lepšie začlenenie Rómov na trh práce by krajinám mohli priniesť až 175 miliónov eur ročne.

EÚ preto vo svojom komuniké z apríla 2010 prišla s návrhom opatrení, ktoré by mali situáciu Rómov v jednotlivých členských štátoch zlepšiť. Krajiny už majú povinnosť umožniť rómskym občanom nediskriminujúci prístup k vzdelávaniu, zamestnávaniu, výučbe, sociálnej ochrane a bývaniu. No i napriek tomu, ako hodnotí dokument, sa v živote Rómov za posledné roky zmenilo len málo. Práve z tohto dôvodu majú v súčasnosti všetky dotknuté členské štáty do konca roka vypracovať národné stratégie pre inklúziu Rómov, v ktorých navrhnú účinnejšie a merateľnejšie riešenia.

Slovensko a národná stratégia rómskej inklúzie

Slovensko, podobne ako ostatné členské štáty, má tak čas do konca roka predložiť návrh lepšej inklúzie Rómov do spoločnosti. V tomto ohľade sa už v krajine uskutočnili viaceré konzultácie a semináre, do ktorých sú zapojení Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, jednotlivé ministerstvá, ale aj ďalší kľúčoví aktéri, vrátane mimovládnych organizácií.

Súčasným splnomocnencom vlády v tejto oblasti je Miroslav Pollák. Ten sa nedávno (8.novembra) zúčastnil v Bruseli aj na konferencii na tému prípravy Stratégie začleňovania Rómov do roku 2020, ktorú organizuje Európsky parlament. Samotný Parlament Rómov v mene jeho predsedu Ladislava Fízika však Polláka v októbri tohto roku vyzval k odstúpeniu „z dôvodu absolútnej nečinnosti“.

Koncom septembra 2011 navštívil Slovenskú republiku Komisár pre ľudské práva Rady Európy Thomas Hammarberg, ktorý následne vydal zo svojej návštevy správu. V nej konštatuje, že rasistický a antirómsky diskurz sú bežným javom u politikov a médií stredného prúdu. „Slovenské úrady by mali zvýšiť snahu v bránení šírenia takýchto predsudkov, vrátane podpory samoregulácie  v rámci politických strán a médií a tiež by mali dôslednejšie implementovať relevantné trestné ustanovenia, napríklad zohľadňovať rasovú motiváciu trestných činov ako priťažujúcu okolnosť. Komisár navrhuje zvážiť vytvorenie orgánu, ktorý by bol schopný nezávisle posúdiť zlý postup polície v prípade podozrenia, že sa jej príslušníci dopustili rasovej diskriminácie. Upozorňuje tiež na stave, kde je príliš mnoho rómskych detí umiestnených v špeciálnych školách alebo vo výlučne rómskych triedach.  

Problémom v prípade Rómov ostáva, že v krajine v súčasnosti neexistuje zákon, ktorý by komplexne upravoval postavenie národnostných menšín. Napriek tomu, že ich počet sa na Slovensku odhaduje až na 500 tisíc, teda desať percent, nemajú politické zastúpenie. Rómskej komunite sa to podarilo podľa stránky Mecem mierne zvrátiť len jediný krát po roku 1989 a to v rokoch 1991-92, keď mali svojich zástupcov v SNR, ČNR aj vo FZ bývalej ČSFR.

Stratégia Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020

Vláda SR prijala stratégiu uznesením č. 1/2012 dňa 11. januára 2012. Stratégiu vypracoval Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity s pomocou Svetovej banky, Rozvojového programu OSN, NOS, ZMOS a mimovládnych organizácií. Stratégia sa obsahovo skladá zo šiestich častí: zámer SR pri začleňovaní rómskych komunít, teoretický rámec, kontext, politiky, implementácia a rámec monitoringu a evaluácie.

Za prioritné politické oblasti stanovili autori stratégie vzdelávanie, zamestnanosť, zdravie, bývanie, ale tiež finančné začlenenie, nediskrimináciu a prístup k väčšinovej spoločnosti. Každá z oblastí obsahuje globálny cieľ a čiastkové ciele s indikátormi.  Vláda by mala ku každej časti vypracovať akčný plán.

Stratégia vychádza z troch základných princípov: destigmatizácie, desegregácie a degetoizácie. Cieľom iniciatívy je zlepšiť sociálno-ekonomické postavenie Rómov, rozvíjať ľudský kapitál a posilniť sociálny kapitál.    

Počas skráteného medzirezortného pripomienkového konania bolo k návrhu stratégie zaslaných 70 pripomienok, z toho 26 zásadných. Stratégii bola vyčítaná nízka ambicióznosť, nekonzistentnosť, či nejasná formulácia. Stratégia podľa mimovládnych organizácií tiež nedostatočne reflektuje požiadavky iných rómskych komunít ako marginalizovaných. MVO našli nedostatky aj v oblasti plánovania aktivít a implementácie stratégie.

Európska komisia vo svojom hodnotení stratégie z mája 2012 konštatovala najmä nedostatočné nastavenie finančných, monitorovacích a evaluačných mechanizmov, ale aj potrebu zmien a doplnení formulácií niektorých opatrení.  

Pozície

Riaditeľka Rómskeho mediálneho centra Kristína Magdolenová rozhovore pre EurActiv.sk: „Povedala som to už pred takmer desiatimi rokmi a musím to zopakovať znova: To, čo sa dialo s Rómami v minulosti, ale predovšetkým to, čo sa s nimi deje ostatných dvadsať rokov, to nie je riešenie rómskej problematiky. To je najväčšia a najnákladnejšia reality show v dejinách ľudstva realizovaná bez súhlasu účinkujúcich na jednom etniku.

… Európska únia neurobila nič zásadné od šesťdesiatych rokov, kedy prijala prvé dokumenty týkajúce sa Rómov. Súhlasím s tým, že riešenia sú doménou národných vlád, ale pokiaľ sú tieto v kazajke protirómskych nálad, ktorú im nasadzujú ich voliči, tak sa tak aj správajú – ako ľudia v kazajke.

V eurofondoch na začleňovanie rómov vidí „veľa formálnosti“. „Nepodporujú sa projekty s reálnymi výsledkami ale formálne aktivity. Školenia, rekvalifikácie. Rekvalifikujeme nekvalifikovaných ľudí, naučíme ich robiť na počítači, na konci kurzu zbalíme počítače, tie skončia v kanceláriách niekde úplne inde ako boli určené, a Rómovia si môžu dať ďalší papier na stenu. Čudujete sa, že ich to už nebaví? Monitorovali sme projekt, kde za takmer 300 tisíc učili Rómov hrabať trávu, pričom Rómovia to museli robiť ako dobrovoľníci… a rôzne iné smiešky. Kým tieto peniaze nepôjdu na reálne pracovné miesta so záväzkom prijímateľa pomoci udržať tieto miesta na isté obdobie, budú všetko len prázdne reči. Uvedomujem si však, že je to studňa, kde tečú peniaze a nie je veľký záujem zaklopiť na nej veko.

Samostatnou kapitolou sú samosprávy, kde zlyháva veľa vecí. Starostovia často aj chápu potrebu zaoberať sa riešením rómskej problematiky, ale poslanci sú proti. Vedú a tam také malé lokálne vojny, kde nejde o vec, ale o to, že Rómom sa nič nesmie dať akože zadarmo. Ak starosta „udrie do stola“, končí s funkciou. Takže si tiež rozmyslí, čo vlastne urobí. A tak sa hráme ďalej. Na tzv. riešenie rómskej problematiky.

Podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič pre Oceľ východu: „Ja tento projekt považujem za mimoriadny dôležitý, vydarený a všade ho spomínam ako príklad. To preto, lebo robí to, čo mnohé iné zatiaľ nedokázali. Dáva ľuďom novú šancu, príležitosť, zaškolenie a dáva prácu a perspektívu. A vytvára im podmienky a možnosti na to, aby boli vytrhnutí zo stereotypu, kde možno už dlhé, dlhé roky žili. Z tohto pohľadu je tento projekt unikátny. Mimoriadne dobrý je aj preto, že prebieha v spolupráci medzi U. S. Steel Košice a samosprávami, konkrétne obcou Veľká Ida, Mestskou časťou Košice-Šaca a Mestom Košice.

Určite by mal slúžiť ako námet aj pre ostatných, ako vzor toho, ako sa dajú aj takéto projekty realizovať veľmi prakticky. Slovenská republika bola prvá, ktorá si v rámci štrukturálnych fondov vytvorila takzvanú horizontálnu prioritu. To znamená, že v každom operačnom programe bola vyčlenená určitá časť prostriedkov, ktorá by mala byť nasmerovaná na podporu rôznych projektov začleňovania, integrácie rómskej komunity. Táto suma sa približovala k 200 miliónom eur. Viem, že jej čerpanie závisí od toho ktorého programu, ale že neprebieha veľmi ľahko. Viem, že tie prostriedky nie vždy smerujú do oblastí, kam by mali a viem, že hlavne predstavitelia rómskej komunity často kritizujú, že nie vždy účinnosť týchto fondov cítia. Som presvedčený, že keby takýchto projektov, aký robí U. S. Steel Košice s obcami bolo viac, a že keby bolo aj pri ich realizácii evidentne viditeľné, že spolupráca prináša ľuďom trvalú prácu a trvalú zmenu ich životných podmienok, bol by to model, ktorý by sa určite širšie uplatnil na Slovensku, a som si istý, že i v strednej Európe. Lebo každý hľadá spôsob, možnosti, idey ako v tejto oblasti prísť s niečím novým, efektívnym, hlavne niečím, čo prinesie trvalú zmenu.“

Europoslankyňa Anna Záborská (EĽS, KDH): „Návrhy politík smerujúce k zlepšeniu začlenenia Rómov do majoritnej spoločnosti majú fundamentálny nedostatok. Vychádzajú z predpokladu, že existujú nejaké špecifické problémy Rómov, ktoré treba riešiť. Tu však nejde o problémy Rómov, ale všetkých rodín žijúcich na hranici extrémnej chudoby. Tieto rodiny majú problém s bývaním, zamestnaním a pravidelnou stravou. Majú sťažený prístup ku vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti aj spravodlivosti. Majú problém so spoločenskou akceptáciou. A nakoniec rezignujú na snahu dostať sa vlastnými silami z ťažkej situácie.

Žiaden z týchto problémov nevyriešime, ak tých, ktorých sa týka, rozdelíme do skupín a každej z nich sa budeme venovať osobitne. Tým, že hovoríme len o Rómoch, ignorujeme fakty. Faktom je, že mnohí Rómovia sa dokázali úspešne uplatniť v profesionálnom živote, sú rešpektovaní vo svojej obci a sú zodpovednými rodičmi. Faktom je aj to, že mnohí nerómovia sú bez domova a vytláčaní na okraj spoločnosti či dlhodobo zneužívajúci sociálne systémy. Ak chceme, aby každý občan Európskej únie mal rovnaký prístup k základným právam, musíme vychádzať z jeho sociálneho statusu, nie etnickej príslušnosti. Takzvané začlenenie Rómov sa dosiahne len vtedy, keď odstránime extrémnu chudobu a jej prejavy.“

REKLAMA

REKLAMA