Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo

Bezprecedentná dohoda medzi dvoma najväčšími ekonomickými blokmi - EÚ a USA - zamestnáva negociátorov, politikov a občiansku spoločnosť v celej Európe. Kým pre jedných je lacným prorastovým stimulom, pre druhých nástrojom korporácií v snahe o oslabenie demokratických vlád.

TTIP
Zdroj: truthabouttrade.org

Míľniky

  • 2007: Nemecká kancelárka Angela Merkelová vyzvala na svetovom ekonomickom fóre v Davose k uzatvoreniu dohody o voľnom obchode medzi EÚ a USA.
  • 2011: Pracovná skupina na vysokej úrovni (EU-US High Level Working Group on Jobs and Growth) navrhuje oživiť myšlienku na americko-európsku obchodnú dohodu.
  • Február 2013: Pracovná skupiny zverejnila správu, v ktorej odporúča začať rokovania o TTIP
  • Február 2013: Americký prezident Barack Obama vyzval k začatiu rokovaní o TTIP vo svojej výročnej reči o stave únie.
  • Marec 2013: Európska komisia predložila usmernenia pre rokovania o TTIP, zverejnila hodnotenie možných dopadov a nezávislú štúdiu o možných prínosoch TTIP.
  • 14. jún 2013: Členské štáty EÚ schválili začiatok rokovaní
  • 17. jún 2013: Na summite G8 ohlásili oficiálny začiatok rokovaní o TTIP americký prezident Barack Obama, vtedajší predseda Európskej komisie José Manuel Barroso, predseda Európskej rady Herman Van Rompuy a britský premiér David Cameron.
  • Leto 2013: Začína sa odvíjať škandál v súvislosti s aktivitami americkej tajnej služby NSA, ktorý ovplyvnil dôveru v transatlantických vzťahoch.
  • Júl 2013: Prvé týždenné kolo rokovaní prebehlo vo Washingtone v USA.
  • Marec 2014: Európska komisia suspendovala rokovania o ISDS (medzinárodná investičná arbitráž) v rámci TTIP a posunula tému na verejnú konzultáciu. Konzultácia skončila 13. júla 2014.
  • November 2014: Úradu sa ujíma nová Európska komisia, komisárkou zodpovednou za obchodnú politiku sa stala Švédka Cecilia Malmströmová. Predseda EK Jean-Claude Juncker vyjadruje rezervovaný postoj voči ISDS ako súčasti TTIP.
  • November 2014: Ministri zahraničia EÚ potvrdili ambíciu uzavrieť rokovania o TTIP čo možno najskôr.

Zhrnutie

S návrhom opätovne sa pokúsiť o komplexnú obchodnú a investičnú dohodu medzi Spojenými štátmi a Európskou únia prišila pracovná skupina na vysokej úrovni v roku 2011. Spoločne jej predsedali eurokomisár pre obchod Karel de Gucht a jeho americký náprotivok (US Trade Representative). Novým impulzom bola stagnácia rokovaní o liberalizácii svetového obchodu v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO), tzv. agendy z Doha.

TTIP má potenciál vytvoriť najväčšiu oblasť voľného obchodu na svete. USA aj EÚ si od nej sľubujú stimul pre svoje, krízou sužované, ekonomiky. Európska komisia priznáva, že nie je možné presne vopred vyčísliť jej dopad. Nezávislá štúdia odhaduje jej celkový prínos približne v strede pásma skôr modelovaných scenárov, okolo pol percenta HDP EÚ. To sa má rovnať 545 euro ročne na jednu európsku domácnosť.

Postup kreovania dohody

Po politickom rozhodnutí o začiatku rokovaní a schvaľovaní rokovacích mandátov (veľmi všeobecný rokovací rámec) v USA a v európskych inštitúciách (Európska komisia a Rada) nasledovalo oficiálne spustenie rokovaní.  O zmluve rokuje 24 spoločných pracovných skupín, z ktorých každá rieši istú špecifickú časť dohody. Najprv si vymieňajú širšie koncipované „pozičné dokumenty“ s úvodnou ponukou a ambíciou, nasledujú textové návrhy z každej strany, ktoré podliehajú zmenám v ďalšom vývoji. Ak sa strany pracovne dohodnú pripraví sa konsolidovaný text, pričom zostávajúce otvorené veci sú v texte vyznačené. Platí, že kým nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič. Po sfinalizovaní textu sa tento opäť predloží na schválenie členským štátom (Rada) a Európskemu parlamentu. Obe inštitúcie sú zároveň o priebehu rokovaní priebežne informované zo strany Európskej komisie.

Otvorená otázka ostáva, či budú TTIP ratifikovať aj národné parlamenty členských štátov. Stane sa tak, ak bude TTIP formálne zadefinovaná ako tzv. „zmiešaná zmluva,“ čo znamená, že bude pokrývať aj oblasti v kompetenciách členských štátov (služby, doprava).

(ne)Transparentnosť

Až do októbra 2014 nebol oficiálne verejný ani základný rokovací mandát, ktorý schválili členské štáty EÚ. Ten Komisia po súhlase Rady zverejnila až dlho po tom, čo unikol a bol prístupný na internete.

Rokovací mandát je 19-stránkový dokument, ktorý rámcovo definuje želaný obsah dohody z hľadiska EÚ.

Vo vzťahu k TTIP zverejňuje Európska komisia, ktorá rokovania za EÚ vedie, viac dokumentov, ako bola bežná prax v minulosti. Ide o reakciu na enormný záujem a podozrievavosť zo strany zainteresovanej verejnosti. Zatiaľ čo tzv. pozičné dokumenty, ktoré rámcovo definujú priority EÚ sú zväčša verejné, samotný negociačný text je počas rokovaní prístupný len úzkej skupine ľudí s bezpečnostnými previerkami v jednej konkrétnej „čítacej miestnosti“ (reading room) v Bruseli. Experti, ktorí tam chodia nemôžu mať zo sebou žiadnu elektroniku. Prístup majú aj poslanci Európskeho parlamentu z výboru pre medzinárodný obchod.

Oproti rokovaniam v minulosti ide asi o  najotvorenejšie a najtransparentnejšie obchodné rokovania. Európska komisia a americká strana ale zároveň argumentujú, že sú aj dokumenty, ktoré nie je možné pustiť na verejnosť vypustiť na verejnosť, pretože je potrebné poskytnúť vyjednávačom priestor predkladať ponuky bez toho, aby sa zverejnili a okamžite generovali negatívne reakcie zo strany parciálnych záujmových skupín.

ISDS – Medzinárodná investičná arbitráž

Momentálne je jednou z najkontroverznejších tém v kontexte TTIP otázka, či bude obsahovať klauzuly o ochrane investorov prostredníctvom medzinárodných investičných arbitráží, široko využívaného systému riešenia sporov medzi investormi a štátmi mimo národných súdnych systémov. Arbitrážny súd je „súkromným“ rozhodcovským panelom, kde si arbitrážnych sudcov vyberajú strany sporu.

Európska komisia spozornela pri zvýšenom záujme o tému riešenia investičných sporov naprieč EÚ, napríklad v Nemecku. Komisia napokon prikročila k otvoreniu ad hoc verejnej konzultácie, kde sa na názory na ISDS (Investor-state dispute settlement) pýtala širokej zainteresovanej verejnosti.

Toto rozhodnutie malo vyjadriť „odhodlanie Komisie zabezpečiť rovnováhu medzi ochranou európskych investičných záujmov a ochranou práva vlád regulovať vo verejnom záujme“.

Komisia sa najmä pýtala na ideálny rozsah ochrany investorov, čo je obsahom pojmov nediskriminačné a férové zaobchádzanie s investormi, ako zabezpečiť popri ochrane investorov právo vlád regulovať, ako zabezpečiť transparentnosť v arbitrážnych konaniach a ich vzťah k národným súdom pri paralelných sťažnostiach, etický kódex arbitrov, ich vyžadovaná kvalifikácia, filtrovanie podaní, atď.

Do konzultácie prišlo rekordných 149 399 podaní. Vyhodnotenie konzultácie sa očakáva čoskoro.

Pre arbitráže hovorí podľa niektorých fakt, že elegantne rieši otázku nedôvery v súdny systém v niektorých členských krajinách EÚ. Vypuklý problém je v EÚ napríklad Bulharsko, kde to vo svojej poslednej monitorovacej správe konštatovala aj Európska komisia. Kritici, napríklad predseda Výboru pre európske záležitosti Národnej rady SR Ľuboš Blaha hovorí, že je lepšie „tu mať nedôveryhodný súdny systém, ako tu mať s absolútnou istotou záujmy korporácií. Tam neexistuje predpoklad objektivity. Najhorší demokratický štát je lepší než najlepšia súkromná korporácia.“

Arbitrážne riešenie obchodných a investičných sporov je štandardná úprava, ktorá funguje v mnohých zmluvách o voľnom obchode a v mnohých bilaterálnych dohodách o ochrane investícií. Podľa mimovládok Corporate Europe Observatory a Trans-National Institut by TTIP spolu s mechanizmom ISDS mohla mať za následok dramatický vzostup počtu arbitráží.

Uvádza sa to v správe „Profit z krízy.“ „Je zvrátené, aby EÚ podporovala medzinárodný investičný systém, ktorý poskytuje VIP ochranu veľkým špekulatívnym zahraničným investorom v čase, keď ľuďom v Európe boli odobraté mnohé zo základných sociálnych práv,“ uviedla spoluautorka správy Cecilia Olivet.

Štúdia uvádza aj konkrétne príklady. Grécky private equity investor – Marfin Investment Group žiada kompenzáciu vo výške 823 milióna eur za straty spôsobené v dôsledku zoštátnenia cyperskej Laiki Bank. Spomína aj nákup gréckych štátnych dlhopisov slovenskou Poštovou bankou, ktorá teraz žaluje Grécko za porušenie povinností vyplývajúcich z dvojstranných investičných dohôd medzi oboma krajinami.

Korporátni investori v rámci arbitrážnych sporov v Španielsku žiadajú viac než 700 miliónov eur. „Špekulatívni investori už teraz využívajú investičné spory na vyžmýkanie už aj tak obmedzených verejných zdrojov v krajinách únie, ktoré zasiahla kríza,“ uviedla Pia Eberhardt z Corporate Europe Observatory.

Dohoda TTIP by sa vzťahovala na viac než polovicu všetkých priamych zahraničných investícií, pričom v mnohých prípadoch by išlo o firmy z Wall Street, konštatuje sa v správe. Navyše, právnické firmy, ako napríklad americká K&L Gates už teraz odporúčajú, aby korporácie hrozili investičnými arbitrážami a využívali ich ako „vyjednávací nástroj“.

Slovensko má princíp arbitrážneho riešenia sporov s investormi zakotvený vo svojich ž platných dohodách o ochrane investícií, ktorých je približne 60. Slovensko má dnes platnú dohodu s USA z roku 1991, ktorý je podľa mnohých nevýhodná, nakoľko obsahuje tzv. zlatú klauzulu na ochranu investora. Slovensko aktuálne na základe tejto dohody žaluje americká spoločnosť EuroGas za znemožnenie ťažby mastenca na Gemeri. Nárokuje si 2,3 miliardy eur.

Partner medzinárodnej advokátskej kancelárie TaylorWessing e/n/w/c Andrej Leontiev hovorí, že zmluva s Američanmi z 90. rokov bola „zvieracia kazajka“, vnútená postsocialistickým krajinám s odôvodnením, že ak ju nebudú mať, investície neprídu. Ako dodáva, štandardy podobných zmlúv sú dnes už niekde inde.

Leontiev je presvedčený, že medzinárodná investičná arbitráž je dnes v regióne východnej a strednej Európy nenahraditeľný inštitút a tiež to odôvodňuje stavom súdnictva v jednotlivých krajinách regiónu.

Oficiálna slovenská pozícia je, že ak bude ISDS vhodne doriešené v rámci TTIP, bude to pre Slovensko výhodnejšie. Podmienkou však je, aby neplatili obe paralelne, v takom prípade je Slovensko pripravené túto kapitolu v rámci TTIP zablokovať.

Investičné zmluvy majú investorom spravidla zaručiť 4 základné práva – zákaz diskriminácie oproti domácim podnikateľom, ochrana pred vyvlastnením, zákaz nespravodlivého zaobchádzania  a právo na voľný pohyb kapitálu – t.z. okrem iného právo odniesť investíciu resp. zisky z krajiny. 

Vývoj situácie v posledných rokoch spôsobil, že medzinárodná investičná arbitráž nadobudla rozmery, ktoré sú pre štáty ekonomicky veľmi významné a ekonomické dopady arbitráže sa nedajú už prehliadať. Najvyššia sankcia, ktorú musela platiť krajina v rámci investičnej arbitráže bol Ekvádor, vo výške 3,5 miliardy dolárov.

V TTIP vidia mnohí kriticky uvažujúci priaznivci arbitráže šancu nanovo ju zadefinovať  do budúcnosti s potenciálne globálnym presahom.  

Nový štandard, ktorý by v rámci rokovaní chcela dosiahnuť Európska komisia by garantoval právo štátu regulovať v oblastiach ako je ochrana zdravia, životného prostredia a ľudské práva, ak vie dokázať verejný záujem. Zmluva by tiež mohla spresniť pojem „spravodlivé zaobchádzanie“, „nediskriminačné zaobchádzanie“ a „nepriame vyvlastnenie“, aby sa zabránilo špekulatívnym žalobám. Cieľom je definovať stropy na právne poplatky a trovy konania a vytvoriť fixný zoznam rozhodcov, aby sa eliminoval konflikt záujmov.

Veľkým reformným krokom by mohlo byť aj zavedenie určitej možnosti preskúmavania rozhodnutí, čo narušuje základný princíp, že arbitráž je jedno-inštatančná.

Vedúci oddelenia tuzemských a medzinárodných právnych vzťahov Ministerstva financií Tomáš Jucha vysvetľuje, že sa Slovensko snaží formovať dohody tak, aby ochránili investorov, ktorí majú reálny prínos pre krajinu. Naopak, nemajú dávať do rúk nástroje zahraničným schránkovým firmám, ktoré odkúpia pohľadávku a podávajú špekulatívne žaloby. Investor by nemal mať právo žalovať štáty pred tým, ako prijali nejaké konkrétne opatrenia. Slovensko v takomto prípade vyhralo arbitráž s holandskou firmou Achmea kvôli plánovanému zavedeniu systému jednej zdravotnej poisťovne.

Očakávania od TTIP na Slovensku

Viac ako polovica zo 453 podnikateľov, ktorí sa zapojili do prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS), očakáva pozitívny prínos transatlantickej obchodnej dohody medzi EÚ a USA z pohľadu podnikateľských príležitostí a ekonomiky. Ako veľkú alebo miernu príležitosť ju vníma 52 % respondentov. Opačne sa pritom vyjadrilo len 11 % oslovených.

Každý piaty podnikateľ sa vyjadril neutrálne, čo znamená, že v dohode nevidí ani príležitosť ani hrozbu pre svoje podnikanie. Posúdiť otázku nevedelo zvyšných 17 %.

Podnikatelia od TTIP očakávajú pozitívny vplyv nielen na ich tržby, ale aj zamestnanosť. „Očakávané zvýšenie tržieb v priemere o 17 % a zvýšenie počtu zamestnancov v priemere o 7,8 % možno hodnotiť ako optimistický odhad. Celkový vplyv na ekonomiku bude s najväčšou pravdepodobnosťou nižší, nakoľko respondentmi v prieskume PAS boli najmä podniky, ktoré obchodujú so zahraničím, takže názory podnikateľov, ktorí pôsobia na lokálnom trhu, nie sú dostatočne zohľadnené,“ poukázal Róbert Kičina, výkonný riaditeľ PAS.

Podľa domácich odhadov, ale aj podľa odhadov medzinárodných inštitúcií by Slovensko malo v každom prípade patriť medzi krajiny, ktoré budú z transatlantickej dohody nadpriemerne profitovať.

Slovenskí podnikatelia z pohľadu benefitov od obchodnej dohody očakávajú najmä rozšírenie počtu obchodných partnerov, zintenzívnenie zahraničného obchodu a jednoduchší transfer know-how a technológií. Očakávajú tiež zvýšenie stability medzinárodných obchodných vzťahov, zníženie nákladov súvisiacich s medzinárodným obchodnom a zjednodušenie možnosti investovania v Spojených štátoch.

Ako ďalej uvádza PAS, zoznam rizík je oproti zoznamu benefitov kratší, pričom v porovnaní s hodnotením prínosov podnikatelia vnímajú jednotlivé hrozby menej výrazne. Za hlavnú hrozbu označili zintenzívnenie konkurencie na trhu.

„V tejto oblasti budú môcť USA ako piata najkonkurencieschopnejšia krajina sveta podľa hodnotenia Svetového ekonomického fóra, ťažiť z technologickej vyspelosti produktov, slobodnejších pravidiel na podnikanie a mimoriadnej inovačnej schopnosti,“ konštatuje PAS.

Na druhej strane výhoda Slovenska spočíva v relatívne nižších cenách výrobných vstupov a intenzívne naviazanie na veľké európske ekonomiky, ktorých konkurenčná schopnosť je porovnateľná s USA.

„Účinným opatrením na zníženie rizika intenzívnejšej konkurencie, ktoré by vláda SR rozhodne nemala podceniť, je podľa PAS zlepšenie podnikateľského prostredia,“ zdôrazňuje aliancia. Časť slovenských podnikateľov očakáva aj stratu existujúcich zákazníkov a zvýšenie výrobných nákladov. Tieto dve riziká sú však označené ako menej závažné.

Podnikatelia v prieskume hodnotili tiež prekážky, ktoré komplikujú export do USA. Za najväčšiu považujú vysoké prepravné náklady, ktoré by po uzavretí dohody mohli klesnúť v dôsledku úspor z rozsahu, a tiež geografická vzdialenosť krajiny. Ako ďalšie uviedli rôzne štandardy a normy a tiež administratívnu náročnosť exportných procedúr a clá.

„Keďže minimalizácia tejto trojice bariér predstavuje jadro dohody TTIP, možno v budúcnosti očakávať výrazné zjednodušenie. Rovnako intenzívne ako clá je vnímaný problém financovania exportu, kde môže byť vláda podnikateľom nápomocná prostredníctvom Eximbanky a jej programov,“ odporúča PAS.

Z analýzy dopadov prijatia dohody TTIP na slovenskú ekonomiku a podnikateľské prostredie vyplýva  nárast tržieb podnikov o 2,57 %, zamestnanosti o 1,19 % (tj. 27 652 nových pracovných miest), exportu o 3,10 % a importu o 2,93 %. Očakávaný nárast obratu cezhraničného obchodu predstavuje 3,02 %. V nadväznosti na tieto nárasty možno očakávať rast HDP na úrovni približne 3,96 % až 4,22 %. Prínos pre slovenskú ekonomiku by tak mohol predstavovať až 3,6 miliardy eur (1 743 eur v prepočte na jednu domácnosť).

Potenciál Slovenska profitovať z benefitov TTIP, podľa analýzy, závisí v značnej miere od konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky.

Podľa Ministerstva hospodárstva SR by pre Slovensko bolo veľkým prínosom zníženie netarifných ciel na automobilové, chemické a farmaceutické výrobky. V súčasnosti takéto clá zaťažujú administratívu do výšky približne 25 %, čo by po znížení mohlo klesnúť minimálne na polovicu.

Vďaka zníženiu colných sadzieb by sa zlepšil prístup na trh v oblastiach ako automobilový priemysel, strojárstvo, hutníctvo, oceliarstvo či elektrotechnika, ktoré sú pre slovenskú ekonomiku kľúčové. Ďalšími prioritnými oblasťami pre Slovensko sú aj oblasti energetiky a udržateľného rozvoja, prístup na trh so službami a vo verejnom obstarávaní, ochrana zemepisných označení a poľnohospodárstvo.

Rezort hospodárstva si na báze odborných diskusií vypracoval vlastnú analýzu dopadov TTIP na slovenskú ekonomiku. Aj v prípade čiastočného uplatňovania dohody predpokladá zvýšenie HDP na úrovni 0,3 až 0,4 %, teda menej ako v analýze PAS (podrobnejšie údaje v analýze PAS).

Ministerstvu hospodárstva ďalej vyšlo, že by uplatňovanie dohody mohlo viesť k vytvoreniu 2 500 pracovných miest, PAS uvádza až 27 000. Slovenský vývoz do USA dnes predstavuje len 1,9 %, z prevažnej časti vyvážame do krajín EÚ. Najväčší potenciál sa očakáva  práve prostredníctvom sekundárneho vplyvu cez trh EÚ, kde odhady hovoria o výraznom náraste exportu do USA.

Slovensko bolo jedným z iniciátorov, aby sa v rámci TTIP vytvorila samostatná kapitola pre energiu. Našou prioritou je zabezpečiť bezpečnosť v oblasti energetiky a mať na zreteli zachovanie tranzitných schopností a možností SR v plyne.  

Sektory

Finančné služby

Najväčšou pridanou hodnotou TTIP pre finančný sektor môže byť podľa hlavného analytika Sberbank Vladimíra Vaňa nastavenie globálnych pravidiel. Bankové sektory v EÚ a USA sú diametrálne odlišné. Poskytovatelia finančných služieb v USA sa spojili s poskytovateľmi finančných služieb v EÚ, za podpory Európskej komisie, proti americkému ministerstvu financií. To trvá na tom, že americký regulačný rámec (zákon Dodd-Frank) je postačujúci a obávajú sa, že harmonizácia by narušila kompromisy v ňom dosiahnuté, a EÚ tlačí na nové smernice, ktoré sú súčasťou bankovej únie.

Počas rokovaní sa dohodlo, že otázka finančných služieb nebude predmetom ďalších rokovaní, práve kvôli výraznej opozícii americkej strany voči snahám priblížiť sa regulácii Basel III.

Energetika

EÚ chce v rámci snahy odpútať sa energeticky od Ruska získať prístup k americkým nerastným surovinám. Spojené štáty už predbehli Saudskú Arábiu a sú najväčším svetovým producentom ropy a plynu. Vývoz zakázali ešte v roku 1975, aby si zabezpečili rezervy pre prípad opakovania ropnej krízy z roku 1973. Ťažba ropy a plynu sa v USA rozmohla v minulej dekáde najmä vďaka metóde hydraulického štiepenia.

Uniknuté pracovné dokumenty EÚ k rokovaniam o energetike uvádzajú, že „súčasná kríza na Ukrajine potvrdzuje delikátnu situáciu, v ktorej sa EÚ nachádza pokiaľ ide o energetickú závislosť.“ Až 42 % ropy dovážanej do Európy prichádza z bývalého Sovietskeho zväzu. Tretina dodávok je z Ruska a väčšina z nich ide cez Ukrajinu. Aj Nemecko ako najväčšia krajina EÚ získava polovicu svojej ropy z bývalého sovietskeho zväzu a zároveň postupne opúšťa jadrovú energiu.

„EÚ a USA stáli za posledných 10 rokov v čele boja proti obchodným obmedzeniam, ako sa ukázalo aj v úspešnom spoločnom postupe proti obmedzeniu vývozu nerastných surovín, vrátane vzácnych zemín, z Číny. Ak bojujeme proti nacionalizmu v oblasti nerastných surovinách voči tretím krajinám a pritom ponechávame obchodné obmedzenia medzi sebou, vysiela to zlý signál našim partnerom a umožňuje im to interpretovať pravidlá obchodu spôsobom, ktorý môže byť pre naše ekonomiky zničujúci,“ píše sa v dokumente Rady EÚ.

Z textu tiež vyplýva, že USA zatiaľ ochotu diskutovať o zrušení zákazu v priebehu rokovaní neprejavili. Mimovládne organizácie z oblasti ochrany životného prostredia budú snahu EÚ o získanie právne vynútiteľného záväzku exportovať ropu a plyn kritizovať. Predpokladajú, že povedie ešte k masívnejšej ťažbe a škodách na životnom prostredí.  

„Priamy dopad ťažby bridlicového plynu v USA a jeho dovoz bude na Slovensku skôr sekundárny,“ myslí si Henrich Krejčí zo Slovenského plynárenského priemyslu. Export bridlicového plynu z USA nepochybne prispeje k zvýšeniu energetickej bezpečnosti EÚ, pokiaľ ide o trh s plynom. Od tohto importu sa však na strane EÚ očakáva vyriešenie všetkých problémov, hovorí.

Potravinárstvo a poľnohospodárstvo

Európska únia a Spojené štáty pristupujú k regulácii potravín rôznymi spôsobmi. Kým v EÚ sa na trh môžu dostať len látky, ktoré preukázateľne nemajú škodlivé účinky na zdravie spotrebiteľa, americké úrady môžu zakázať len tie látky a produkty, ktoré sú preukázateľne škodlivé.

Témou v kontexte TTIP a ochrany spotrebiteľa sú najmä obavy z geneticky modifikovaných potravín, mäso s vysokým obsahom hormónov alebo kurčatá spracované s použitím chlorínu, ktoré možno nájsť na americkom trhu.

V rámci liberalizácie sa otvára otázka, kam bude európska strana ochotná zájsť a či neupustí od svojich relatívne prísnych štandardov. Hlavný vyjednávač EÚ pre dohodu TTIP Ignácio Garcia Bercero tvrdí, že EÚ v rokovaniach postoj k bezpečnosti potravín nezmení.

„Geneticky modifikované potraviny môžu byť na európskom trhu predávané, len ak sú schválené. Takisto hovädzie mäso z USA bude predávané na európskom trhu len ak nebude obsahovať hormóny“, hovorí v rozhovore pre EurActiv.cz Garcia Bercero.

„Pokiaľ bude upravené za pomoci hormónov, bude jeho predaj v EÚ zakázaný. To platilo v minulosti a bude platiť aj po prijatí TTIP. Nebudeme meniť žiadnu legislatívu v oblasti bezpečnosti potravín a Spojené štáty to dobre vedia.“

Upozorňuje, že rovnako citlivo sa k potravinách stavajú USA napríklad v prípade látky zvanej Listerin uplatňujú Spojené štáty omnoho prísnejšie štandardy než EÚ. Preto majú európski výrobcovia problém predávať v Spojených štátoch určité druhy syrov a tak to zostane aj naďalej.

Rozdiely v legislatíve ale podľa hlavného vyjednávača neznamenajú, že sa obchod s poľnohospodárskymi produktmi nedá zjednodušiť, napríklad v prípadoch, kde ho nekomplikuje rôznosť regulácie ale skôr byrokracia.

„Keď chcete predávať určitý európsky výrobok na americkom trhu musíte prejsť prihlasovacou procedúrou, ktorá môže trvať až 10 rokov. Musíte príslušným úradom poskytnúť mnoho údajov a navyše ak získate povolenie na predaj v jednom štáte, neznamená to ešte, že ho dostanete aj v iných.“

Cieľom v rámci rokovaní v sektore potravinárstva preto bude hlavne zjednodušenie procesu autorizácie výrobkov.

Zástupcovia slovenských potravinárskych a poľnohospodárskych združení sa k TTIP stavajú skepticky. Obavy pramenia z presvedčenia, že by TTIP mohol mať na poľnohospodársky a potravinársky sektor podobný vplyv ako vstup do EÚ. Spoločná poľnohospodárska politika EÚ tak ako je teraz nastavená 10 rokov, je podľa potravinárov v nekompatibilná s TTIP, predovšetkým preto, že nie je  zameraná na konkurencieschopnosť smerom von, vytváranie nových odbytísk, ale uzatvárania sa do seba, aby tento sektor prežil. Naopak, zmyslom dohody o TTIP by malo byť zvýšiť konkurencieschopnosť, efektivitu výroby, zväčšovať kapacity.

Potravinárska komora Slovenska žiada napríklad dopadovú štúdiu na slovenské podnikateľské prostredie.  Ministerstvo hospodárstva Slovenska neakceptovalo v rámci prípravy mandátu požiadavku komôr, aby sa potravinárstvo úplne vyňalo z rokovaní o TTIP.

Témou rokovaní sú aj chránené zemepisné označenia potravinárskych produktov, ktoré sú pre mnohé krajiny ekonomicky významné. Tu Slovensko nemá veľké priority, zaujíma nás hlavne ochrana vína Tokaj, o ktoré Slovensko zviedlo spor pre európsku ochrannú známku s Maďarskom. Ostatní nositelia chráneného označenia, ako napríklad skalický trdelník, zatiaľ neprejavujú záujem o transatlantickú ochranu.

Vplyv na rozvojový svet

Mimovládne organizácie upozorňujú, že TTIP, ak sa uzavrie, bude mať nemalý dopad aj na ekonomicky rozvojový svet. Obávajú sa najmä o rozširovanie štandardov Medzinárodnej organizácie práce (ILO), z ktorých napríklad USA väčšinu neaplikujú.

Navyše, ak bude TTIP implementovaná, vytvorí globálne štandardy v obchode a investíciách na ďalšie desaťročia. To môže ohroziť schopnosť rozvojových krajín vyjednať lepšie dohody na bilaterálnych ani trilaterálnych úrovniach.

Podľa mimovládok sa zvýši sa aj tlak na tretie krajiny, aby sa vzdali ochrany a podpory svojich vlastných trhov. Ako príklad sa uvádza brazílsky program lokálneho verejného obstarávania. Cez neho sa do škôl a predškolských zariadení dodávajú miestne potraviny. Ak vstúpi do platnosti TTIP, globálne potravinové koncerny by mohli takéto programy napadnúť ako „nelegálne narušujúce programy,“ ktoré sa priečia záujmom slobodného trhu. Miestni farmári by následne prišli o odbery, ktoré im takýto národný program zaručuje, v najhoršom prípade by mohli prísť o pôdu.

Hoci zatiaľ neexistuje pre takúto situáciu precedens, situácia tam podľa viacerých smeruje. Cez dohodu o voľnom obchode umožnia podľa aktivistov EÚ a USA veľkým potravinárskym spoločnostiam a agrobiznisu, aby prenikli na malé, miestne trhy, ktoré boli doteraz chránené.

Ak sa stane, že sa cez TTIP odstránia clá na poľnohospodárske produkty medzi EÚ a USA, dovozy z rozvíjajúcich sa a rozvojových krajín pravdepodobne stratia svoju časť trhu v USA. Týkať by sa to mohlo tovarov ako sú bavlna, cukor, či ryby.

Podľa mimovládky by TTIP pomohlo jej konfrontovanie s cieľmi rozvojovej politiky, vrátane ochrany ľudských práv. Vhodné by bolo zakomponovať klauzulu, ktorá by umožnila flexibilnú zmenu dohody, ak by sa ukázalo, že má výrazné negatívne vplyvy na tieto oblasti.

Pozície

Nový predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker vo svojom inauguračnom prejave považoval za potrebné vyjasniť aj svoj postoj k ISDS (medzinárodnej investičnej arbitráži), ktorá by mohla byť súčasťou obchodnej a investičnej dohody s USA (TTIP). Europoslancom prisľúbil, že v dohode nebude nič „čo obmedzí jurisdikciu európskych súdov a naruší princíp vlády zákona a rovnosti pred zákonom.“

Rokovací mandát Európskej komisie s americkou stranou obsahuje podľa neho jasné podmienky v tomto zmysle. Týmto vyhlásením si vyslúžil list podpísaný ministrami 14 členských štátov EÚ s apelom, aby neohrozoval uzavretie dohody TTIP. 

Slovenský premiér Robert Fico sa v novembri 2013 počas návštevy USA zhodol s americkým viceprezidentom Joe Bidenon na „potrebe vytvárania nových pracovných príležitostí a podpory ekonomického rastu na oboch brehoch Atlantiku prostredníctvom dosiahnutia Transatlantického obchodného a investičného partnerstva.“ Slovensko by podľa premiéra privítalo čo najrýchlejšie podpísanie obchodnej dohody, nakoľko ju považuje za neuveriteľne výhodnú pre obe strany, ale predovšetkým pre Slovensko, ktoré je exportne zamerané.

Minister hospodárstva SR Pavol Pavlis uviedol: „Slovensko sa zaradilo ku členským krajinám, ktoré presadzujú, aby ešte pred ratifikáciou tejto dohody boli členské štáty informované o celkovom dokumente. Slovensko tiež trvá na tom, že dohoda má mať zmiešaný charakter, čo znamená, že obsahuje aj kompetencie členských krajín a v tom prípade by bola potrebná aj ratifikácia národných parlamentov a nie iba Európskeho parlamentu.“

Predseda výboru NRSR pre európske záležitosti Ľuboš Blaha (Smer-SD) dohodu TTIP kategoricky odmieta. Oceňuje, že po tlaku aj zo strany národných parlamentov viacerých členských štátov EÚ bude Komisia klasifikovať zmluvu TTIP ako zmluvu zmiešanú, čo bude mať za následok, že si bude v konečnom štádiu vyžadovať schválenie aj národných legislatívnych zboroch. Osobne dúfa, že ju niektorá z krajín v tomto procese odmietne.

Blaha priznáva, že na Slovensku neexistuje politické vlastníctvo tejto témy. Zaoberajú sa ňou len jednotlivci, v Národnej rade SR okrem ešte dvaja poslanci Jozef Viskupič za OĽaNO a jeho stranícky kolega Miroslav Číž. „Veľa poslancov nemá potuchy, o čom to je", hovorí. 

Na margo argumentu o tom, že Komisia členské štáty a sprostredkovane aj národne parlamenty informuje o priebehu rokovaní hovorí, že „my nemáme byť informovaní, my to máme tvoriť.“ V odpore voči TTIP je podľa neho potrebné hľadať „mainstreamových partnerov, lebo s komunistami a zelenými to nevyhráme.“

Český minister priemyslu a obchodu Jan Mládek hovorí, že Praha by chcela, aby TTIP, o ktorej sa rokuje, nahradila menej výhodnú Dohodu o ochrane investícií medzi ČR a Spojenými štátmi zo začiatku 90. rokov: „TTIP je Prahou vnímaná pozitívne. Mala by totiž poskytnúť väčšie možnosti pre české firmy presadiť sa so svojimi výrobkami za oceánom.“

ČR si zároveň uvedomuje, že TTIP má z hľadiska európskych partnerov viacero otvorených otázok, napríklad v oblasti poľnohospodárstva, čo sa týka aj Českej republiky. Ako jeden zo sporných bodov spomenul, že americká strana nechce prijať označovanie produktov podľa miesta pôvodu.

Mládek zdôraznil, že Česká republika podobne ako aj ďalší členovia EÚ, chce, aby ratifikácia TTIP bola aj záležitosťou národných parlamentov a nie iba Európskeho parlamentu.

„Celú moju politickú kariéru a tiež ako prezident som bojoval za posilnenie ochrany spotrebiteľov. Nemám v úmysle podpísať legislatívu, ktorá by ochranu spotrebiteľov oslabila,“ uviedol americký prezident Barack Obama.

„Čo môžem s istotou povedať je, že vďaka obchodným vzťahom medzi Spojenými štátmi a Európou sa nám podarilo vytvoriť milióny pracovných miest na oboch stranách Atlantiku,“ dodal Obama.

Kritikov dohody požiadal, aby počkali s vyjadreniami, kým nebude náčrt dohody prezentovaný verejnosti. Času na kritiku dohody bude podľa jeho slov dosť po prezentácii jej obsahu verejnosti.

Veľvyslanec USA pri EÚ Anthony L. Gardner hovorí, že existujú kritické geostrategické dôvody, prečo dohoda TTIP musí vzniknúť. „Každý deň mi globálny kontext pripomenie, prečo túto dohodu vyjednávame. Pozrite sa na Stredný východ, alebo správanie Ruska v Ukrajine. Táto dohoda utuží transatlantickú alianciu, poskytne ekonomický ekvivalent k NATO a nastaví pravidlá svetového obchodu predtým, než to spravia iní. Je veľa dôvodov prečo táto dohoda životne dôležitá.“

Šéf nemeckých sociálnych demokratov (SDP) a minister hospodárova Sigmar Gabriel: „Ak zvyšok Európy túto dohodu chce, Nemecko ju musí tiež schváliť. Nie je iná možnosť,“ povedal v nemeckom parlamente. "Ak ako Európania stratíme, bude to pre Nemecko stredne veľká katastrofa“, povedal šéf SPD. Stovky tisíc pracovných miest podľa neho ostanú v ohrození.

Americký konzultant Jonathan Kallmer v rozhovore pre EurActiv.sk k téme transparentnosti hovorí, že pri viacerých typoch medzinárodných rokovaní nemôžete mať absolútnu transparentnosť. "Zvlášť to platí pri vyjednávaniach spojených s trhom, pretože do celého procesu sú zapojení ľudia, ktorí fungujú na princípe delegovaných právomocí, od parlamentu alebo Kongresu, poprípade niekoho iného. Vyžaduje si to vyvažovanie protichodných záujmov mnohých domácich aktérov.

Pri vyvažovaní záujmov producentov mliečnych výrobkov, chovateľov dobytka a producentov mäsa, či poskytovateľov finančných služieb, sa kompromisy objavujú na makro aj mikro úrovni. To je len americký systém, analogicky sa to deje v EÚ, poprípade inde."

„Je to hlavná časť demokratického procesu. Ľudia chápu, že nie každý bude nakoniec spokojný. Ak máte takýto dynamický súbor záujmov a vyjednávačov, ktorí ich musia vnímať, urobiť nejaké rozhodnutia, ísť za vyjednávačom z druhej strany, ktorý má vlastné záujmy a spôsob vyvažovania, je to veľmi interaktívny proces. Často musíte viesť hypotetické konverzácie  typu „čo ak“. V opačnom prípade nikdy nenájdete kompromis.“

REKLAMA

REKLAMA