TTIP: Čo je v stávke pre malé a stredné podniky

Testom úspechu obchodnej a investičnej dohody medzi EÚ a USA bude to, ako uľahčí expanziu malým a stredným firmám.

SMEs - MSP
zdroj: http://www.shutterstock.com

Rokovania o Transatlantickom a obchodnom a investičnom partnerstve (ďalej TTIP) medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi stále prebiehajú. Hoci má dohoda TTIP podporu politickej reprezentácie v EÚ aj USA, úspešné ukončenie rokovaní a následná ratifikácia budú aj sledovanou politickou témou. (Viac informácií v samostatnom prehľade TTIP)

Jedným zo základných argumentov, prečo takúto zmluvu obe strany potrebujú je, že pomôže odstrániť bariéry obchodu malým a stredným podnikom (MSP), pre ktoré je ich prekonávanie v súčasnosti omnoho náročnejšie ako pre veľké firmy.

Vychádza sa tiež z toho, že malé stredné podniky, ktoré exportujú, rastú rýchlejšie a skôr vytvárajú nové pracovné miesta.

Odstránenie tarifných bariéry obchodu (ciel) je len jednou, pomerne ľahko riešiteľnou súčasťou plánovanej dohody TTIP. Už dnes relatívne nízke a s TTIP by malo dôjsť k ich úplnému zrušeniu. Omnoho väčšou výzvou sú však tzv. netarifné bariéry obchodu.

Význam MSP v transatlantickom obchode

So štartom rokovaní o TTIP začal Eurostat (štatistický úrad pri Európskej komisii) podrobnejšie sledovať špecificky export európskych MSP do USA, nie len celkový export do tretích krajín.

Z jeho údajov okrem iného vyplýva:

– v súčasnosti vyváža do Spojených štátov svoje produkty približne 150 000 európskych MSP;
– predstavuje to približne 28 percent celkového vývozu EÚ do USA;
– až 88 % európskych exportujúcich firiem do USA sú MSP;
– z celkového počtu exportujúcich MSP v únii vyváža do USA 24 %.

Ide najmä o spoločnosti zo strojárskeho sektora, sektora potravinárstva a poľnohospodárstva, výrobcov nápojov, textílií, odevov a firmy podnikajúce v chemickom priemysle.

Podiel MSP na exporte do USA sa medzi členskými štátmi líši, v niektorých malých krajinách ako je Estónsko, HolandskoLotyšsko sa MSP podieľajú na exporte do USA viac ako polovicou. V Nemecku zase mnoho viac ako v iných krajinách podielom dominujú na exporte do USA veľké firmy.

V roku 2012  exportovalo do USA 400 firiem zo Slovensku, tovary v objeme 1 milióna eur. Hoci tieto firmy tvoria 75 % (priemer EÚ je 88 %) všetkých slovenských firiem exportujúcich do USA, hodnotou ich exportu predstavuje len 9 %. Európsky priemer je 28 %.

Podiel exportujúcich malých a stredných firiem by bol ešte väčší, keby sa pripočítal aj nepriamy export. Ide o prípady, kedy sú MSP dodávateľom väčších firiem, ktoré následne exportujú do USA hotové produkty.

Európska komisia v kontexte rokovaní o TTIP realizovala od júla 2014 do január 2015 prieskum medzi 869 firmami. S príspevkami sa zapojili spoločnosti z o všetkých krajín EÚ s výnimkou Malty, Cypru a Slovenska.

Európska komisia za zaujímala o názory a skúsenosti firiem, ktoré už do USA exportujú ale aj takých, ktoré sa na takúto možnosť ešte len pozerajú. Tieto poznatky sľúbila Komisia pretaviť do rokovaní o TTIP pokiaľ ide o prístup MSP na americký trh.

Prierezové otázky

Všetky firmy, ktoré už vyvážajú alebo chcú vyvážať do USA ako zásadnú bariéru vnímajú nutnosť zohľadniť americké pravidlá o bezpečnosti a kvalite potravín a technické požiadavky pre ostatné tovary. Tieto sú zásadne iné ako v EÚ.

Takmer 30 % firiem, ktoré zatiaľ od USA neexportujú uvádzajú ako hlavný dôvod regulačné prekážky a s nimi spojené náklady.

Najväčším problémom sú ale regulácie na federálnej úrovni upravujúce štandardy minimálnej kvality, požiadavky na registráciu, testovanie, certifikácie konformity, inšpekcie, označovanie a obaly.

Pre niektoré sektory, vrátane potravín, odevov, chemického a strojárenského odvetvia sú problémom aj rozdiely v nastavení regulácie v rôznych štátoch USA, najmä pokiaľ ide o environmentálne otázky a tiež daňové otázky.

Pre MSP je náročné sa vôbec dostať k informáciám o regulačnom režime v jednotlivých štátoch USA. Tretina z firiem mala problém identifikovať už len to, ktoré regulácie sa ich týkajú. Často potrebujú zadať túto úlohu zadať profesionálovi mimo firmy.

Ďalšou špeciálnou skupinou prekážok sú tie priamo súvisiace s prekračovaním hranice – colné procedúry, množstevné obmedzenia, pravidlá o pôvode, dane a poplatky (popri clách).

Francúzky predajca šperkov sa napríklad sťažuje, že musí platiť daň z predaja na produkty, ktoré sú dovezené len dočasne a nemusia sa nevyhnutne aj predať. Ak sa produkt nepredá a vráti sa do Európy, procedúra spätného vymáhania dane je náročná.

Mnohé spoločnosti sú nútené si najímať tzv. customs brokers, čo síce v očiach amerických úradov nie je povinné, ale mnohé firmy si ich musia najímať, aby sa vôbec vedeli orientovať v spleti pravidiel.

Nezanedbateľným faktorom je aj otázka času, zdržania pri colnom odbavení a zároveň ťažko splniteľné termíny zo strany amerických úradov. Niektoré tovary, napríklad komponenty sú špeciálne citlivé na čas dodania.

Niektoré firmy majú obavy o dôvernosť informácií v komunikácii s americkými úradmi. Vnímajú riziko zdieľania strategických informácií, ktoré sú často spojené s technológiami a produktovými stratégiami.

Prierezovou otázkou sú aj formy zvýhodnenia domácich producentov vo forme dotácií, grantov či výnimiek pre spoločnosti priamo kontrolované federálnou alebo subfedrálnou vládou.

Financovanie

Viacero respondentov v prieskume spomínalo problém potreby poistenia rizika a vznesenia žalôb spojených s predajom produktov širokej verejnosti v USA (product liability insurance). Pre niektoré spoločnosti je to dôvod prečo do USA neexportujú vôbec.

Európske poisťovne spravidla nepoistia aktivity v USA a americké poisťovne majú spravidla požiadavky ohľadne sídla firmy v USA. Európska komisia upozorňuje, že tu nejde o výsledok vládnej politiky, preto to nebude predmetom rokovaní o TTIP, o tomto probléme však vie, nakoľko ho opakovane otvárajú obchodné združenia.

Práva duševného vlastníctva

Pre európsky potravinársky priemysel sú citlivou vecou geografické označenie pôvodu. Kým v EÚ je označenie syru Gorgonzola vyhradené pre originálnych producentov, v USA môže syr s týmto názvom vyrábať hocikto.

S právami duševného vlastníctva súvisí aj ochrana obchodných značiek. Americké pravidlá umožňujú domácim spoločnostiam obrátiť sa na súd bez počiatočného preskúmania opodstatnenosti sťažnosti. To podľa niektorých európskych firiem vytvára neférovú situáciu, kedy európske spoločnosti alebo ich odberatelia musia platiť vysoké poplatky na právnikov.

Verejné obstarávanie

Problémy pre európske firmy súvisiace najmä so zákonom Buy America, ktoré napríklad európskym výrobcom papiera de facto znemožňujú prístup k štátnym zákazkám v USA.

Obdobný je príklad fínskej firmy, ktorej sa na 60 trhoch vo svete a ktorá vyrába svetlá na letištné dráhy. Nemôže sa dostať k zákazkám v USA, kde sú letiská vo verených rukách, keďže nedokáže splniť podmienky jej protekcionistickej legislatívy.

Služby

Poskytovanie služieb v USA radikálne obmedzujú pravidlá voľného pohybu osôb. Spoločnosti majú často problém vyslať do USA svojich pracovníkov v situácii, kedy nemôžu počítať s miestnou pracovnou silou (napríklad pre neznalosť dodávanej technológie).

Pre fotografa na voľnej nohe je napríklad omnoho jednoduchšie dostať sa pracovne do USA ak je platený pobočkou, ktorá má sídlo mimo USA. ETSA systém (povinná registrácia pred cestou do USA) mu umožňuje cestovať do USA, len ak je jeho práca v USA platená niekým mimo USA. V opačnom prípade si musí s omnoho väčším časovým predstihom zažiadať o víza, čo nie je dosť dobre možné lebo zákazky sa zadávajú často len s pár dňovým predstihom.

Voľný pohyb rieši aj spoluzakladateľ malej inovatívnej firmy Mentegram Milan Steskal. Primárnym trhom pre online platformu na zber a analyzovanie dát pre psychoterapeutov, ktorú firma vyvinula sú práve Spojené štáty. Do budúcnosti pre neho môže byť problém ak by sa kvôli firme chcel do USA aj s rodinou presťahovať na dlhšie ako 90 dní.

Európski architekti by zase radi videli vzájomné uznávanie kvalifikácií medzi EÚ a USA.

Sektory
Potraviny, nápoje a poľnohospodárske produkty

Ide o jeden z najúspešnejších sektorov, pokiaľ ide o vývoz do USA. Firmy trápia dovozné licencie a ich cena, týka sa to napríklad slávneho syru Gorgonzola. Ďalej sú to autorizácie, certifikácie, ich cena a inšpekcie. Francúzskych vinárov obťažuje certifikácia organickosti vín.

Ešte väčším problémom je pre vinárov a výrobcov ďalších nápojov americký distribučný systém. Francúzski vinári sa sťažujú, že ich výrazne znevýhodňuje. Nutnosť ísť cez distribútora európske víno na ceste ku konečnému zákazníkovi predraží.

Inou špecifickou ťažkosťou je, že ak chcú vinári poslať do USA len vzorku konkrétneho vína, aby našli nových odberateľov, takisto sa na nich vzťahujú clá a licencie.

Americká regulácia balených vôd zase vyžaduje veľmi drahú dokumentáciu, ktorú musia nádejní dodávatelia poskytnúť napriek tomu rovnakú musia dodať už pre domáce európske úrady.

Chemické výrobky, lieky, guma a plasty

Farmaceutické firmy z EÚ čelia pri obchodovaní s USA nutnosti absolvovať inšpekcie tzv. „dobrej výrobnej praxe“ a to napriek tomu, že podobnou procedúrou prechádzajú aj doma v EÚ. Úvodná inšpekcia je súčasťou procesu autorizácie produktu v USA, spájajú sa s nimi nemalé poplatky, ktorých výška nezohľadňuje veľkosť firmy. Niekedy pritom trvá aj tri roky, kým sa produkt vôbec môže uviesť na americkom trhu.

V oblasti medicínskych pomôcok spoločnosti apelujú na uznávanie značky CE v USA.

V chemickom priemysle vyvstáva fakt, že USA zatiaľ plne neimplementovali tzv. globálne harmonizovaný systém (GHS) pre klasifikáciu a označovanie chemických látok.

V sektoroch kde sú nízke marže (napríklad PET plasty) aj malé nízke tarify majú zásadný vplyv na exportný potenciál.

Textil, odevy, kožiarstvo

Často spomínaným problémom sú v tejto oblasti štandardy a testovanie horľavosti pri textíliách určených na výrobu oblečenia, ktoré musia odevní dizajnéri absolvovať zvlášť v USA a zvlášť v EÚ, pretože testy sú rozdielne nastavené.

V odevnom priemysle stále rezonuje aj výška taríf aj náročnosť ich administrácie.

Strojárstvo, elektronika

Pre spoločnosti pôsobiace v tejto oblasti ťažkosti predstavuje posudzovanie zhody strojov v súkromných laboratóriách, ktoré vykonávajú testovanie a určujú ich štandardy. Výrobcovi elektronických komponentov sa týka náročný opakujúci sa proces certifikácie s vysokými nákladmi.

Viac príkladov konkrétnych firiem, ktorým by TTIP mohla pomôcť

Čo s tým má TTIP?

Aj na základe vyššie spomínaného prieskumu Európska komisia tvrdí, že TTIP má potenciál vyriešiť veľkú väčšinu vyššie popisovaných bariér expanzie na americký trh a tým výrazne zlepšiť vývozný potenciál európskych malých a stredných podnikov.

Otázky relevantné pre MSP sa budú riešiť v rôznych kapitolách TTIP. Napriek tomu by mala dohoda obsahovať aj samostatnú kapitolu, ktorá ešte viac zdôrazní prioritu MSP.

V úvodnom textovom návrhu tejto kapitoly zo strany Európskej komisie sa uvádza, že strany zmluvy sa budú snažiť zvýšiť rast a rozvoj MSP zvýšením ich snahy zúčastňovať sa na z možností, ktoré dohoda prinesie a benefitovať z nich.

Východiskami pre rokovania o TTIP v tejto oblasti sú dialóg v rámci Transatlantickej ekonomickej rady (EU-U.S. SME dialogue) a spolupráca International Trade Administration na americkom ministerstve obchodu a Generálneho riaditeľstva Európskej komise pre podnikanie a priemysel.

Textový návrh okrem iného odporúča:

– spoluprácu medzi regionálnymi inovačnými klastrami
– poskytovanie informácií o právach duševného vlastníctva
– zvýšenie informovanosti MSP o reguláciách na oboch stranách
– výmenu osvedčenej praxe v regulačnej politike dotýkajúcej sa MSP
– spoluprácu medzi schémami podporujúcimi mladých podnikateľov, senior podnikateľov, ženy podnikateľky atď.
– výmenu informácií o prístupe k financovaniu podnikania
– výmenu osvedčených postupov, ktoré umožňujú MSP podnikať v EÚ a v USA

Podľa prvotného návrhu by mala každá so strán spravovať verejnú webstránku, ktorá bude obsahovať informácie týkajúce sa TTIP a špeciálne informácie pre MSP.

Stránka by mala odkazovať aj na  relevantné informácie týkajúce colného odbavenia, (procedúr a potrebných dokumentov), ochrany práv duševného vlastníctva, register technických regulácií, sanitárnych a fytosanitárnych regulácií, pravidiel upravujúcich verejné obstarávanie, informácie o postupe pri založení firmy, informácie o programoch podporujúcich internacioanlizáciu MSP.

Všetky tieto informácie sa majú týkať ako federálnej (únijnej) tak aj úrovne jednotlivých štátov.

Pozície

„Uvoľnenie nezmyselných bariér je otázkou zdravého rozumu a riešenia ako dostať európske firmy k americkým spotrebiteľom a naopak,“ konštatoval na diskusii „TTIP: Príležitosť pre malé a stredné podniky“ bývalý zástupca veľvyslanca USA na Slovensku Norman Thatcher Scharpf.

Thatcher Scharpf uvádza príklad slovenskej spoločnosti Diplomat Dental z Piešťan, ktorá vyrába stomatologické kreslá, má vlastný výskum a vývoj. Vyrába kvalitné veci za konkurencieschopnú cenu a pred pár rokmi urobila strategické rozhodnutie expandovať na americký trh. Ani po dvoch rokoch práce a investícií sa im však nepodarilo etablovať sa z dôvodu problémov spôsobených certifikáciou a rozdielnou reguláciou v USA.

„Nie je to preto, že ich výrobky nie sú bezpečné, ale pre rozdiely v regulačnom režime,“ vysvetľuje americký diplomat s tým, že táto firma vidí TTIP ako obrovskú príležitosť, ktorá by jej priniesla skorší vstup na americký trh.

Peter Galo z Technického skúšobného ústavu v Piešťanoch hovorí, že pokiaľ ide o ochranu spotrebiteľov cez certifikáciu výrobkov, tá má na oboch stranách Atlantiku dlhu tradíciu. „Nedá sa povedať, že by úroveň bezpečnosti výrobkov na jednej strane bola vyššia. Je to rovnaké, rôzne sú tie prístupy.“

Európsky parlament vo svojom pripravenom uznesení k TTIP formuluje odporúčania k malým a stredným podnikom (MSP). EP trvá na samostatnej kapitola pre MSP a na zriadení „helpdesku“, ktorý by podnikateľom podával informácie o zmenách súvisiacich s TTIP. Za dôležité tiež výbor považujú europoslanci odbúranie dvojitej certifikácie.

„K TTIP by sme mali byť ostražití, no nie paranoidní,“ myslí si europoslanec József Nagy (EĽS, Most-Híd). V diskusii o TTIP podľa neho často zaznieva, že jej prínosy budú hlavne v odstránení netarifných bariér. „Dosť sa podceňuje clo,“ myslí si Nagy. „Často už len náklady na colné vybavenie sú vyššie ako následné clo, nahovoriac o administratívne a časovej náročnosti, ktorá len brzdí obchod.“ Najväčší osoh z TTIP budú mať tí, čo o TTIP ešte ani nevedia,“ domnieva sa. Veľa si sľubuje od ďalšieho uvoľnenia obchodu cez internet. „Kopec monopolov sa trasie a má obavy, zo vstupu iných na trh,“ konštatuje europoslanec. Treba ale podľa Nagya myslieť na niektoré sektory, kde podniky neinvestovali do spĺňania európskych štandardov, aby sa tu trh neotváral bez nejakého kompenzačného mechanizmu.

Europoslanec Vladimír Maňka (S&D, Smer-SD) súhlasí, že malé a stredné podniky čelia v transatlantickom obchode väčším bariéram ako veľké firmy. Podporuje iniciatívy na zdieľanie najlepších postupov pri podpore exportu. Administratívne prekážky v obchode s USA majú pre podniky v koncovom výsledku podobný dopad ako keby platili 10 až 20 % clo, dodáva. Maňka si tiež myslí, že postupne príde čas v EÚ otvoriť otázku zrušenia, resp. zásadnej reformy dane z pridanej hodnoty podľa vzoru USA. „V istých smeroch môže EÚ v obchode brzdiť aj DPH,“ myslí si.

Andrej Králik zo Zastúpenia Európskej komisie prízvukuje, že „na rozdiel od toho, čo sa môžete dočítať na rôznych konšpiračných weboch, toto nie je dohoda pre veľké korporácie.“ Európska komisia si podľa neho uvedomuje význam MSP pre európsku ekonomiku a preto sa bude v rámci TTIP snažiť o najlepšie podmienky práve pre nich.

Viktor Revaliak zo start-upu Culcharge, ktorá vyvinula mini-nabíjačku mobilov, hovorí, že sa na TTIP pozerajú ako na zaujímavú iniciatívu, ktorá by mohla odstrániť viaceré z problémov, s ktorými sa na americkom trhu, kde je o ich produkt najväčší záujem, stretávajú.

REKLAMA

REKLAMA