Bosna a Hercegovina na ceste do EÚ

EÚ už dlho nevie primäť rozhádaných lídrov troch štátotvorných entít, aby v záujme modernizácie krajiny a jej priblíženia sa k EÚ našli spoločnú reč a zmierili sa so spoločnou budúcnosťou.

Míľniky

  • 1991: Začiatok rozpadu Juhoslávie.
  • 1992-1995: Vojna v Bosne a Hercegovine. Konflikt si vyžiadal okolo 100 000 životov.
  • Júl 1995: Masaker 8 000 bosnianskych moslimov armádou Republiky Srbskej pod vedením generála Ratka Mladiča v Srebrenici, „bezpečnej zóne“ OSN.
  • August – september 1995: Bombardovanie armády Republiky srbskej silami NATO.
  • December 1995: Po vyjednávaní za medzinárodnéh sprostredkovania bola podpísaná Daytonská dohoda, ktorá ukončila vojnu a ustanovila súčasnú ústavu a geo-politickú štruktúru Bosny a Hercegoviny (BaH).
  • 1999: EÚ navrhla pre päť krajín juhovýchodnej Európy, vrátane BaH, nový Stabilizačný a prístupový proces (SAP).
  • Jún 2000: Na zasadnutí Rady EÚ vo Feire bolo prijaté rozhodnutie, ktorým EÚ všetky krajiny v SAP označila za „potenciálnych kandidátov“ na členstvo v nej.
  • November 2000: Summit v Záhrebe odštartoval SAP pre BaH.
  • 1. januára 2003: V Bosne bola zriadená Policajná misia Európskej únie (EUPM) – prvá misia pod spoločnou Európskou bezpečnostnou a obrannou politikou (EBOP).
  • Jún 2003: Summit v Solúne potvrdil, že všetky krajiny SAP sú „potenciálnymi kandidátmi“ na členstvo v EÚ.
  • 2. decembra 2004: EU nasadila v BaH ozbrojené sily EÚ (EUFOR/Operácia ALTHEA), ktoré nahradili mierovú misiu NATO SFOR.
  • 25. novembra 2005: Oficiálny začiatok vyjednávaní o Stabilizačnej a prístupovej dohode (SAA) medzi EÚ a BaH.
  • Júl 2007: Slovenský diplomat Miroslav Lajčák sa stal novým vysokým predstaviteľom medzinárodného spoločenstva/špeciálnym predstaviteľom EÚ v BaH.
  • 1. januára 2008: EÚ začína rokovať o dohode o zjednodušení vízovej povinnosti pre BaH.
  • 16. apríla 2008: Parlament BaH podporil plán politickej reformy, kľúčovú požiadavku EÚ pre SAA.
  • Jún 2008: Komisia predstavila plán, ktorým určila podmienky pre zrušenie vízovej povinnosti pre obyvateľov BaH.
  • 16. júna 2008: SAA vstúpila do platnosti.
  • 31. júla 2008: BaH a Európska komisia podpísali finančnú dohodu pre Nástroj predvstupovej pomoci (IPA).
  • 26. marca 2009: Valentin Inzko sa stal novým vysokým predstaviteľom/zvláštnym vyslancom EÚ v BaH. (Miroslav Lajčák sa stal ministrom zahraničných vecí SR)
  • 20. marca 2010: Summit EÚ-Balkán v slovinskom Brde, ktorý kvôli prítomnosti kosovského lídra Hasima Thaçiho bojkotoval srbský prezident Boris Tadić.
  • 22. apríla 2010: BaH sa zapojila do predvstupového Akčného programu pre členov NATO.
  • 2. júna 2010: Ďalší Summit EÚ-Balkán v Sarajeve, hlavnom meste BaH.
  • 2. júna 2010: Komisia podáva návrh na zrušenie vízovej povinnosti pre BaH.
  • Október 2010: Parlamentné voľby v Bosne a Hercegovine.

Zhrnutie

Bosna a Hercegovina (BaH) zažila najhoršie etnické boje, ktoré začiatkom deväťdesiatych rokov sprevádzali rozpad Juhoslávie. Konflikt si vyžiadal množstvo obetí a priniesol devastáciu, ktorej dôsledky pociťuje krajina dodnes.

Po vyhlásení samostatnosti Bosny v roku 1992 nasledovali ďalšie kruté boje medzi Srbmi, Bosniakmi (bosnianskymi moslimami) a Chorvátmi, ktoré stáli život 100 000 obyvateľov. Medzinárodná ozbrojená intervencia pod záštitou OSN vyvrcholila akciou NATO, ktoré bombardovalo v roku 1995 bosnianskych Srbov. Strety ukončila Daytonská dohoda, ktorá obsahovala súčasnú ústavu a definovala geopolitickú štruktúru Bosny a Hercegoviny.

Najhoršou etnickou čistkou bosnianskej vojny bol v roku 1995 masaker, ktorého sa dopustili paravojenské jednotky Republiky Srbskej, pri ktorých prišlo o život vyše 8 000 bosnianskych mužov a chlapcov. Stalo sa tak napriek prítomnosti ozbrojených holandských mierových síl v počte 400 mužov.

BaH je federáciou, rozdelenou na dve entity: Bosniansko-chorvátska federácia a Republika Srbská. Každá časť má vlastný parlament, legislatívu a policajné sily, pričom spoločne tvoria centrálnu, federálnu vládu s osem-mesačným rotujúcim predsedníctvom, ktoré sa rovnomerne strieda medzi Bosniakmi, Chorvátmi a Srbmi.

Zodpovednosť za civilnú podporu Daytonskej dohody leží na pleciach vysokého predstaviteľa, ktorý od roku 2002 pôsobí zároveň aj ako zvláštny vyslanec EÚ. Na bezpečnosť a stabilitau dohliadajú medzinárodné ozbrojené mierové sily, ktoré prešli z NATO pod správu EÚ v roku 2004.

BaH hraničí na severe s Chorvátskom, na východe so Srbskom a na juhu s Čiernou Horou s krátkym úsekom, na ktorom má prístup k Jadranskému moru. Bosna je domovom moslimských Bosniakov, ortodoxných Srbov a rímsko-katolíckych Chorvátov, spolu ide o 4, 6 milióna obyvateľov, z ktorých je 48% Bosniakov, 37% Srbov a 14% Chorvátov.

Formálne vzťahy medzi EÚ a BaH odštartovali v roku 1999, kedy bola krajina začlenená do Stabilizačného a prístupového procesu (SAP) pre západný Balkán. Rada EÚ, ktorá zasadala v roku 2000 v portugalskom meste Feira, potvrdila perspektívu členstva Bosny v EÚ a deklarovala, že všetky krajiny SAP sú „potenciálnymi kandidátmi“ na členstvo.

Stabilizačná a asociačná dohoda (SAA), ktorá dláždi cestu prípadnému vstupu do EÚ, bola podpísaná v júni 2008. Doteraz bol však proces extrémne pomalý a náročný, vzhľadom na nedostatok zhody medzi politickými lídrami BaH. Aj SAA bola podpísaní až po trojročnej patovej situácii pri rozhodovaní o kľúčových politických reformách, v parlamente BaH dostala zelenú v apríli 2008.

EÚ v uplynulých mesiacoch opakobane vyjadrila vážne znepokojenie nad politickou atmosférou v krajine, čo naznačuje postupné strácanie trpezlivosti. Lídri EÚ už viackrát varovali BaH, že pretrvávajúca rivalita medzi srbskými, bosnianskými a chorvátskymi nacionalistami vedie krajinu preč z cesty európskej integrácie.

Zjavný nedostatok vôle pracovať na spoločnej budúcnosti vedie k obavám, či sa situácia nezmení na zmrazený konflikt. Prostredníctvom rámca SAP, EÚ pevne ukotvila budúcnosť západného Balkánu v Únii, no jej zástupcovia varovali, že situácia v BaH smeruje k vytvoreniu „čiernej diery“ v srdci regiónu.

V máji 2008 predstavila Európska komisia plán na zrušenie vízovej povinnosti pre obyvateľov BaH, ako súčasť širšej schémy pre západný Balkán. V decembri 2009 bola BaH vylúčená z prvej fázy procesu spolu s Albánskom a Kosovom.

Komisia predložila 27. mája návrh o zrušení vízovej povinnosti pre občanov Bosny, ktorý by im dovolil voľne cestovať vrámci krajín EÚ.

Otázky

Politické obavy

Napriek podpisu Stabilizačnej a asociačnej dohody s EÚ v roku 2008, nedostatok konštruktívnej spolupráce medzi lídrami Bosny a Hercegoviny (BaH) a pat v otázke ústavnej reformy ohrozujú napredovanie Bosny smerom k členstvu v EÚ.

Politickej scéne dominuje princíp etnickej príslušnosti a časté je napádanie Daytonskej dohody najmä zo strany Republiky srbskej, ktorá ústami svojich lídrov požaduje právo na sebaurčenie.

Od začiatku roku 2008 sa stupňuje nacionalistická politická rétorika, miestne voľby v októbri 2008 znovu potvrdili hlboké etnické rozdelenie krajiny. V marci 2009 varoval odchádzajúci vysoký predstaviteľ/zvláštny vyslanec EÚ v BaH Miroslav Lajčák, že situácia sa zhoršuje.

Početné snahy reformovať Daytonskú dohodu a zlepšiť fungovanie inštitúcií v BaH paralyzované nezhodami medzi politickými stranami zlyhali. V novembri 2008 sa hlavné strany zhodli na budúcej ústavnej reforme, no ku konkrétnym krokom neprišlo.

Rozhovory o budúcnosti BaH v októbri 2009 opäť narazili na spory medzi Srbmi, Chorvátmi a moslimskými lídrami. Premiér Republiky Srbskej Milorad Dodik sa snažil pretlačiť referendum, ktoré by spochybnilo budúcnosť Bosny ako multietnickej krajiny.

V máji žiadal bosniansky premiér Nikola SpiriĆ odvolanie vysokého predstaviteľa/zvláštneho vyslanca EÚ Valentina Inzka a obvinil ho z destabilizovania krajiny a bránení v „legitímnych postupoch“ medzi lídrami BaH.

Na oplátku Inzko obvinil domácich lídrov z „narušovania“ politického dialógu a uviedol, že BaH naďalej trpí nedostatkom konsenzu v otázke „akou krajinou by mala byť a akou by sa mala stať“.

Regionálne otázky

Kvôli svojej krvavej minulosti a trom „štátotvorným národom“ má Bosna zložité vzťahy so svojimi balkánskymi susedmi. Od Daytonskej dohody boli vzťahy s Chorvátskom, Srbskom a Čiernou Horou relatívne stabilné – s medzinárodnou podporou ich udržiavania a regionálnej spolupráce.

Kedže sú Srbi početným etnikom v BaH a väčšinovým v Republike Srbskej, BaH má zvláštny vzťah so Srbskom. Na náznaky Republiky Srbskej o možnom odštiepení Srbsko oficiálne reagovalo, že nemá žiadny záujem na podpore separatistov a prisľúbilo podporu teritoriálnej integrite BaH.

V marci 2010 prešla srbským parlamentom rezolúcia, ktorá navrhla ospravedlnenie sa BaH za to, že neurobila viac pre zabránenie masakry v Srebrenici v roku 1995. Srbsko však stále nezatklo generála Ratka Mladiča, všeobecne považovaného za hlavnú zodpovednú osobu. V apríli sa za všetky vojnové zločiny Bosne ospravedlnil chorvátsky prezident Ivo Josipovič.

2. júna 2010 začal v Sarajeve, hlavnom meste BaH, summit EÚ a Balkánu. Výber etnicky zmiešaného mesta ktoré bolo počas vojny štyri roky obliehané bol symbolický.

Symbolicky bolo Sarajevo medzinárodným spoločenstvom zvolené aj za hostiteľské pre Radu pre regionálnu spoluprácu, nástupníckej organizácie Stabilizačného paktu pre juhovýchodnú Európu.

Európska vojenská a policajná prítomnosť

Popri vysokom predstaviteľovi/zvláštnom vyslancovi EÚ, má Únia v rámci Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky v BaH dve prebiehajúce operácie. Od roku 2003 Únia v BaH ustanovila Policajnú misiu Európskej únie (EUPM) a v decembri 2004 nahradili ozbrojené sily EÚ (EUFOR/Operácia ALTHEA) mierovú misiu NATO SFOR.

Prostredníctvom výcviku, monitorovania a inšpekcií sa EUPM snaží koordinovať trvalo udržateľné, multietnické policajné sily v BaH v súlade s požiadavkami Stabilizačného a asociačného procesu. Napriek tomu politické spory spomaľujú vytváranie jendotných policajných štruktúr a problémy s organizovaným zločinom pretrvávajú.

Misia EUFOR má na území celej Bosny 6 300 príslušníkov, ktorí majú zabezpečiť dodržiavanie  Daytonskej dohody, prispieť k bezpečnému a pokojnému prostrediu a napomáhať úradom BaH. V roku 2007 potvrdila Rada zníženie počtu jednotiek na 2 200.

Diplomatické zdroje z prostredia EÚ uvádzajú, že veľa krajín by sa od operácie ALTHEA chcelo odpojiť. No vzhľadom na etnicko-politické tlaky zvláštny vyslanec EÚ v BaH Valentin Inzko varoval pred takýmito snahami a zdá sa, že akékoľvek rozhodnutia budú musieť počkať do všeobecných parlamentných volieb v októbri 2010.

Zástupcovia EÚ varovali BaH, že by sa so svojou žiadosťou o členstvo v EÚ nemala ponáhľať dovtedy, kým sa nebude Úrad vysokého predstaviteľa zatvorený a medzinárodné mierové sily neopustia krajinu.

Hospodárske vyhliadky

Konflikt v rokoch 1992 až 1995 zdevastoval infraštruktúru BaH a napriek pokračujúcej medzinárodnej podpore od čias Daytonskej dohody, rozdelenie krajiny a politické rozpory medzi Srbmi, moslimami a Chorvátmi negatívne vplývajú aj na jej ekonomickú budúcnosť.

Svetová finančná kríza prehĺbila hospodársku stagnáciu, spôsobenú neschopnosťou súperiacich komunít reformovať nefunkčné štátne inštitúcie krajiny. BaH je silne závislá na zahraničnej pomoci. Z balkánskych krajín je na tom ekonomicky horšie už iba Kosovo.

Napriek tomu dosahuje životná úroveň vyššie parametre v regióne Brčko, ktoré má s populáciou 40 000 značnú autonómiu. Niektorí v tom vidia porušovanie Daytonskej mierovej dohody.

Nezamestnanosť v BaH je veľmi vysoká – minimálne 25%–  pričom prevláda ekonomická nerovnomernosť. Krajina má oficiálne jednotný trh s voľným pohybom tovarov a rovnaké sadzby ciel a daní z pridanej hodnoty, avšak rozšírená korupcia spôsobuje, že obchodníci musia na to, aby zabezpečili fungovanie svojich podnikov, často politikov uplácať.

Hlavný potenciál pre investície má krajina v energetike a infraštruktúre, no politické spory a vlastné obohacovanie sa marí veľké projekty. Investície do energií brzdí aj fakt, že BaH stále chýba štátna elektrická rozvodná sústava.

Pozície

Vo svojom prejave 18. februára 2010 vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku EÚ Catherine Ashtonová povedala, že BaH môže vstúpiť do EÚ iba ako jednotná krajina s jednotným hlasom a že EÚ nebude nikdy akceptovať rozpad štátu.

„Každý v Bosne a Hercegovine chce vstúpiť do Európskej únie – každý občan a väčšina zvolených lídrov, ako sa zdá. Ale duch kompromisu o tom, že sa tam krajina chce dostať zrejme na politickej úrovni chýba. Budem zrozumiteľnejšia: Bosna a Hercegovina môže vstúpiť do Európskej únie ako jednotná krajina, ktorá hovorí jedným hlasom, zastupuje individuálne ľudské práva a rozličné kultúry štátotvorných národov,“ uviedla Ashtonová.

„Politici, ktorí sú za rozdelenie a koketujú so separatistickou rétorikou sú rovnako škodliví ako sú zbytoční. EÚ nikdy neakceptuje rozpad Bosny a Hercegoviny; namiesto toho sa tešíme, že jedného dňa uvidíme krajinu so silnými fungujúcimi entitami a jednotným štátom ako člena EÚ,“ uzavrela.

V rozhovore pre EurActiv v marci európsky komisár pre rozširovanie Štefan Füle znovu potvrdil európsku perspektívu krajiny a zdôraznil potrebu zjednotenej a fungujúcej Bosny a Hercegoviny.

„Medzinárodné spoločenstvo a Rada EÚ upozornili na význam územnej celistvosti BaH a potrebu súdržnosti. Rada EÚ tiež zdôraznila, že BaH má európsku perspektívu, no EÚ požaduje fungujúcu a stabilnú krajinu s efektívnou vládou. Je veľmi dôležité posunúť krajinu z post-Daytonského do pro-európskeho priestoru a dúfam, že voľby v októbri môžu byť krokom týmto smerom“.

Španielsky minister zahraničných vecí Miguel Angel Moratinos za španielske predsedníctvo EÚ v apríli po stretnutí so Sulejmanom Tilicom zo Strany demokratickej akcie (SDA), Zlatkom Lagumdzijaom zo Sociálno-demokratickej strany (SDP) a Miloradom Dodikom zo Strany nezávislých sociálnych demokratov (SNSD) v Sarajeve naliehal na lídrov BaH, aby dospeli k zhode o ústavnej reforme.

„Všetci sa vyjadrili, že po októbrových voľbách budú bez ohľadu na politické rozdiely spoločne pracovať na jednom cieli: na vstupe Bosny a Hercegoviny do Európskej únie a NATO,“ povedal Moratinos počas tlačovej konferencie v hlavnom meste.

Uviedol, že išlo o hlavný odkaz, ktorý si odnáša zo stretnutia s najdôležitejšou islamskou, srbskou a chorvátskou stranou.

Vo svojom liste OSN v máji 2010 súčasný premiér BaH Nikola Spirić obvinil vysokého zástupcu Valentina Inzka z destabilizácie politického procesu v krajine a žiadal o jeho odvolanie.

„Pokračujúce zahraničné zasahovanie do domácich politických záležitostí je destabilizujúce a oslabuje tvorbu politického konsenzu (…) rovnako, ako reformné snahy,“ povedal podla AFP Spirić.

Úrad vysokého predstaviteľa (OHR) „by mal byť v snahe umožniť politickým lídrom Bosny dosiahnuť legitímny progres, zatvorený,“ povedal a doplnil, že Inzko „prispel k nefunkčnosti vlády v Bosne“.

Vysoký predstaviteľ/zvláštny vyslanec EÚ Valentin Inzko odpovedal na Spirićove poznámky a obvinil politické entity v BaH zo „zhoršenia“ politického dialógu.

„Zatiaľ, čo sa regionálne vyhliadky na zmierenie zlepšili, vyjadrovanie sa a logika politikov v Bosne a Hercegovine sa, zdá sa, zhoršili,“ uviedol Inzko na zasadaní Bezpečnostnej rady OSN, 24. mája.

„Bosnu a Hercegovinu naďalej sužuje nedostatok základného – a fundamentálneho – konsenzu o tom, akou krajinou by mala byť a akou by sa mala stať“, povedal a dodal, že politickí lídri Srbskej republiky pokračujú v oslabovaní štátnych inštitúcií a odmietajú autoritu vysokého predstaviteľa a Daytonskej dohody.

Milorad Dodik, líder Republiky Srbskej niekoľkokrát hovoril o práve bosnianskych Srbov na sebaurčenie a dôrazne sa stavia proti akýmkoľvek snahám preniesť moc na centrálny štát.

„Hovoríme a budeme hovoriť „nie“ vždy, keď sa bude pochybovať o základnej pozícii Republiky Srbskej republiky,“ vyhlásil Dodik počas rozhovorov o ústavnej reforme v októbri minulého roka.

V marci 2010 Hido Biščević, generálny tajomník Rady regionálnej spolupráce v juhovýchodnej Európe pre EurActiv povedal, že politická situácia v BaH je „extrémne znepokojujúca“ a zdá sa, že sa zmení na „spiaci zamrznutý konflikt“.

Dosiahnutie udržateľnej ústavy, ktorá by vychádzala z Daytonskej dohody má „zásadný význam v trvalej stabilite celého regiónu,“ povedal Biščević.

Uznal, že BaH sa vôbec nepriblížila k stabilite v porovnaní s časmi, keď bola prijatá Daytonská dohoda, teda pred pätnástimi rokmi.

„Je ťažke si predstaviť, že by sa krajiny ako Chorvátsko, Srbsko a Čierna Hora mohli pohnúť smerom k EÚ s tým, že by BaH zostala akousi čiernou dierou regiónu, verím, že skutočná a trvalá stabilita na Balkáne je priamo spojená s BaH,“ uviedol.

Almir Šahović, veľvyslanec BaH vo Francúzsku povedal v apríli pre EurActiv, že EÚ a NATO sú dve kľúčové zahraničné priority jeho krajiny: „Ešte sme oficiálne nepodpísali našu žiadosť o členstvo, a to najmä pre dôvody, ktoré majú korene v ťažkej východzej pozícii Bosny a Hercegoviny spred desiatich – pätnástich rokov, na rozdiel od iných krajín v regióne. Od roku 1995 sme prijali množstvo reforiem v oblasti obrany, daní a spravodlivosti,“ povedal Šahović.

„Okrem toho si uzavretie Úradu vysokého predstaviteľa vyžaduje reformu ústavy. Všetci politickí hráči sa zhodujú na potrebe zmeniť ústavu, no neeexistuje tu v tom, ako to urobiť. To je dôvod, prečo sa náš predvstupový proces v poslednom období spomalil,“ dodal.

Podľa Jana Havránka, experta na bezpečnostné záležitosti a vedeckého pracovníka pražského Inštitútu pre bezpečnostné štúdiá (PSSI) musí BaH zlepšiť svoj právny systém, keďže všetky reformy padajú na korupcii – EÚ by sa však nemala vzdávať.

„Znie to ako klišé, ale BaH potrebuje zlepšiť svoj súdny a právny systém a boj s korupciou. Od roku 2008, kedy bol Bosne doručený plán zrušenia vízovej povinnostui s EÚ, problém korupcie stále pretrváva. Akékoľvek vládne reformy padajú na probléme korupcie,“ povedal.

„BaH tiež potrebuje zosúladiť dva odlišné právne systémy vrámci jedného štátu a zlepšiť spoluprácu medzi jeho dvoma časťami (…) Politici musia pochopiť, že ich krajina nepotrebuje reformy len kvôli vstupu do EÚ, ale pretože je to v záujme štátu aj jeho občanov,“ uviedol Havránek.

„Je dôležité, aby NATO predložilo BaH Akčný plán, ktorý by znamenal prvý krok k plnému členstvu. Mali by sme vyčkať na výsledky všeobecných volieb túto jeseň, aby sme videli, čo si predstavujú pod budúcim rozvojom svojej krajiny,“ dodal.

Vo svojom marcovom článku pre Európsky inštitút pre bezpečnostné štúdiá sa Bart M.J. Szewczyk z WilmerHale vo Washingtone vyjadril, že Európska únia musí v BaH vynaložiť väčšie úsilie a viac zdrojov ak chce, aby bola jej stratégia úspešná.

„Vplyv EÚ v krajine v posledných rokoch poklesol a mal by byť obnovený, keďže sa atraktívita vstupu do Únie nestačí ako politické lepidlo v Bosne,“ povedal.

„Politického rozhodnutia zapojiť potrebné zdroje a upevniť vplyv EÚ s nedočkáme, kým EÚ neuzná, že má v Bosne dôležité záujmy: zabrániť budúcej humanitárnej intervencii udržiavaním mieru, upevnenie demokratického rozvoja BaH, zamedzenie vzniku kriminálneho štátu či útočiska pre teroristov, rozšírenie (a tým aj ďalším potvrdenie) európskeho modelu vlády a demonštrovanie dôveryhodnosti zahraničnej politiky EÚ,“ doplnil.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA