Vstup Turecka do EÚ a cyperský problém

Jednou z kontroverzných otázok komplikujúcich vstup Turecka do Európskej únie je konflikt na rozdelenom Cypre.

Cyprus
Foto: flickr.com (curreyuk)

Pozadie

Cyprus získal nezávislosť od Spojeného kráľovstva v roku 1960. O tri roky neskôr vypukli násilné strety medzi ostrovnými komunitami cyperských Grékov a Turkov, ktoré napokon v roku 1974 viedli ku Grékmi podporovanému pokusu uchopenie moci a vojenskej intervencii zo strany Turecka. V roku 1983 Turkami ovládaná severná časť ostrova sa vyhlásila za „Severocyperskú tureckú republiku“ (TRNC). Uznala ju však len Ankara.

Odvtedy je ostrov rozdelený, napriek opakovaným pokusom priviesť lídrov gréckych a tureckých Cyperčanov za rokovací stôl pod záštitou OSN.

V aprílovom referende 2004 cyperskí Gréci odmietli, a tureckí schválili plán zjednotenia, podporovaný OSN, známy ako Annanov plán.

V máji 2004 sa "Cyperská republika" pod vládou cyperských Grékov stala plnoprávnym členom Európskej únie.

V decembri 2004 európski lídri na summite Európskej rady odsúhlasili začatie prístupových rokovaní s Tureckom 3. októbra 2005. Jednou zo špecifických podmienok však bolo, aby Ankara rozšírila asociačnú zmluvu s predchodcom EÚ, Európskym hospodárskym spoločenstvom (EHS), na desať nových členských krajín EÚ. Do tejto skupiny patrí aj gréckocyperský štát, ktorý Turecko neuznáva.

17. apríla 2005 bol za prezidenta samozvanej „Severocyperskej tureckej republiky" (TRNC) zvolený proeurópsky a prounifikačný kandidát Mehmet Ali Talat. Na poste nahradil 81-ročného Raufa Denktaša.

V júli 2005 Turecko podpísalo protokol, rozširujúci jeho colnú úniu na 10 nových členských štátov EÚ, no Ankara zároveň vydala deklaráciu, v ktorej uvádza, že podpis protokolu neznamená uznanie Cyperskej republiky. Turecko tiež odmietlo otvoriť svoje prístavy a letiská Cypru.

Po sérii rokovaní medzi štátmi EÚ-25 Rada 3. októbra 2005 rozhodla o začatí prístupových rokovaní s Tureckom.

29. novembra 2006 Európska komisia odporučila čiastočné zmrazenie rozhvorov, ako reakciu na to, že Turecko odmietlo implementovať Ankarský protokol a otvoriť svoje prístavy lodiam z Cypru. 11. decembra sa Rada ministrov zahraničia EÚ dohodla, že bude nasledovať odporúčania Komisie a suspendovala rokovania v ôsmych z 35 kapitol.

Otázky

Podľa negociačného rámca pre Turecko bude hodnotený prístupový pokrok Ankary v negociačných rokovaniach, okrem iného aj prostredníctvom „pokračujúcej podpory úsilia o dosiahnutie trvalého riešenia cyperského problému v rámci plánu OSN a v súlade s princípmi, na ktorých spočíva Únia, vrátane krokov prispievajúcich k priaznivej atmosfére pre nájdenie riešenia, a pokrok v procese normalizácie bilaterálnych vzťahov medzi Tureckom a všetkými členskými štátmi EÚ, vrátane Cyperskej republiky.“

Doteraz najkomplexnejším pokusom o vyriešenie dlhoročného konfliktu je 137-stránkový návrh generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana „Plán pre cyperské urovnanie“ z 11. novembra 2002. Plán predpokladal zapojenie lídrov grécko- a tureckocyperskej komunity, ako aj zástupcov ručiteľských štátov Grécka, Turecka a Veľkej Británie.

Annanov plán navrhoval vznik Zjednotenej cyperskej republiky. Jeho cieľom bolo spojiť obe komunity na ostrove do voľnej konfederácie dvoch rovnocenných štátov podľa švajčiarskeho modelu.

Annanov zúfalý pokus však potopilo referendum v apríli 2004. V pomere tri ku jednej ho odmietla komunita cyperských Grékov. Hlavné argumenty proti plánu boli, že je nedemokratický, nefunkčný a neuskutočniteľný. Gréckocyperská komunita ho navyše považovala za schému, ktorá natrvalo inštitucionalizuje rozdelenie ostrova. Niektorým cyperským Grékom na pláne prekážalo, že umožňoval ostať na ostrove Turkom, ktorí sa prisťahovali až po rozdelení, zároveň ale obmedzoval právo cyperských Grékov žiadať navrátenie majetku v severnej časti.

Tak sa stalo, že Cyprus sa stal v máji plnoprávnym členom EÚ bez toho, aby sa problém priblížil k nejakému riešeniu. So vstupom do EÚ tiež ochabla ochota gréckych Cyperčanov hľadať konštruktívne riešnia a zmizli aj páky EÚ na motivovanie tamojších politikov. je to zároveň jedno z hlavných ponaučení z predchádzajúcich rozšírení EÚ. Brusel si už pravdepodobne rozmyslí, či dá krajine, ktorá ma nevyriešené územné spory, fixný dátum pristúpenia.

Od referenda prichádzali realizovateľné iniciatívy na znovuzjednotenie ostrova len pomaly. Cyperská otázka bola medzitým presunutá do sféry európskej politiky rozhodnutím Rady 17. decembra, ktoré určilo Turecku dátum začatia prístupových rokovaní za podmienky, že do októbra 2005 sa nájde riešenie cyperského problému. Predvstupové rokovania s Tureckom boli nakoniec otvorené aj bez toho.

V októbri 2005 bol v Bruseli oficiálne predložený „ľudový návrh“ na spravodlivé riešenie na Cypre prostredníctvom Ústavného konventu.

Koncom januára 2006 zverejnilo Turecko Akčný plán, ktorého cieľom mala byť štandardizácia jeho vzťahov s (južným) Cyprom a zjednotenie ostrova. Plán predpokladal vzájomne podmienené ústupky, zúčastnené strany konfliktu sa mali od polovice roka 2006 stretávať na vysokej úrovni pod záštitou OSN. Plán tiež vyzýval Turecko k plnej implementácii Ankarského protokolu, a Cyperskú republiku k otvoreniu svojich prístavov a letísk pre severný Cyprus. Predstavitelia EÚ ho privítali ako prejav ochoty riešiť problém, Nikózia, podporovaná Gréckom, ho však odmietla.

Nové momentum v snahe o zjednotenie ostrova predstavovalo zvolenie komunistu Demetrisa Christofiasa za prezidenta Cypru vo februári 2008. Súčasťou nového kola rokovaní, ktoré Chrostofias odštartoval spolu s partnerom Mehmetom Ali Talatom, bolo aj odstránenie barikády z rušnej obchodnej štvrte v srdci Nikózie, ktorá vojakmi OSN kontrolované mesto rozdeľuje na dve časti od roku 1958.

3. septembri sa majú začať priame rokovania o znovuzjednotení ostrova. Novým rozhovorom, by mali dominovať samotní lídri oboch častí ostrova, na rozdiel od predchádzajúcich pokusov, kde boli najaktívnejší mediátori medzinárodného spoločenstva. Prípadná dohoda, bude musieť byť schválená v oboch častiach v referende. 

Christofias načrtol už aj štruktúru nového usporiadania štátu, ku ktorému by mali rozhovory smerovať. Cyprus by sa mal stať federálnym štátom s prezidentským úradom obsadzovaným na základe rotácie, s rozsiahlou autonómiou pre oba celky a "malým kabinetom, ktorý by bol zodpovedný za záležitosti EÚ". Cyperský prezident je optimistický pokiaľ ide o časový horizont rohovorov, riešenie by podľa neho malo byť otázkou mesiacov, nie rokov. Najspornejšími otázkami budú turecká vojenská prítomnosť na severe a návrat majetku tureckých usadlíkov. Prieskum verejnej mienky, ktorého výsledky boli uverejnené v gréckocyperskom denníku Politis ukázal, že až 75 % obyvateľov gréckej časti ostrova súhlasí so zjednotením.

Európska únia sa potešila oznámeniu o začiatku rokovaní. "Zjednotený a integrovaný Cyprus bude prínosom nie len pre samotných Cyperčanov, ale pre celú Európsku úniu", cituje agentúra Reuters predsedu Európskej komisie José Manuela Barrosa. Správu privítala aj Veľká Británia, ktorá má ako bývalá koloniálna mocnosť stále na ostrove dve vojenské základne. Podporu procesu vyjadrila aj vláda v Ankare. 

Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun v júli 2008 vymenoval svojho nového vyslanca pre Cyprus, bývalého austrálskeho ministra zahraničia Alexandra Downera, ktorý zastával tento post dlhých 12 rokov.

Pozície

Európska komisia opakovane vyzvala Turecko, aby uznalo Cyperskú republiku, a otvorila svoje prístavy a letiská pre lode a lietadlá tejto krajiny. Komisár pre rozširovanie Olli Rehn vyhlásil, že turecký parlament musí ratifikovať doplňujúci protokol k colnej únii (tzv. Ankarský protokol). „Táto otázka sa týka aj gréckych Cyperčanov. Kým turecký parlament neratifikuje doplňujúci protokol, nie je možné pokračovať v [prístupových] rokovaniach".

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA