Inovácia v Únii

Európa čelí škrtom v rozpočtoch, veľkým demografickým zmenám a zároveň silnejúcej konkurencii vo svete. Aby nezaostala, potrebuje inovovať výrobky služby, podnikanie, ale aj sociálne procesy a modely. Inovatívnosť sa preto stala základom hospodárskej stratégie Európa 2020.

Inovácie nápis
http://euractiv.sk

Pozadie:

Inovácie sa do centra pozornosti v EÚ dostali v momente, keď Brusel označil výskum, vzdelávanie a vytvorenie Únie inovácií za hlavné piliere stratégie Európa 2020, ktorá sa zameriava najmä na rast a zamestnanosť. Úroveň investícií do výskumu a vývoja by teda do roku 2020 mala dosiahnuť 3 % HDP EÚ. EÚ v súčasnosti za mnohými ekonomikami zaostáva. Do výskumu a vývoja totiž investuje o 0,8 % HDP menej ako USA a o 1,5 % menej ako Japonsko.

Komisia avizovala plán vytvoriť inovačnú stratégiu už v roku 2009, teda počas Európskeho roku kreativity a inovácií. Tento dokument pôvodne navrhlo generálne riaditeľstvo EK pre podnikanie (DG Enterprise) a spočiatku sa zameriaval najmä na biznis. Neskôr, po vymenovaní Máire Geogheganovej-Quinnovej za eurokomisárku pre výskum a inovácie sa práve tieto témy dostali do centra pozornosti.

Kľúčovými súčasťami plánu Komisie sú najmä financovanie, verejné obstarávanie, výdavky na výskum a vývoj, či duševné vlastníctvo. Niektoré časti dokumentu, napríklad o reforme systému duševného vlastníctva, Európa rieši už desaťročia a sú súčasťou Aktu o jednotnom trhu.

Otázky:

Iniciatíva Únia inovácií definuje inovácie ako „zmenu, ktorá urýchľuje spôsob akým prichádzame na myšlienky, vytvárame, produkujeme a dostávame sa k novým výrobkom, priemyselným procesom a službám. Ide o zmeny, ktoré vytvárajú viac pracovných miest, zlepšujú životy ľudí a budujú lepšiu spoločnosť“.

Podľa Bruselu sa príliš málo európskych myšlienok „dostane z fázy výskumu až do maloobchodného predaja“ a konkurencia z celého sveta, najmä z Ázie znamená, že EÚ musí vystupňovať svoju snahu. V opačnom prípade riskuje, že padne do hlbín zabudnutia.

Komisia preto navrhla desať konkrétnych krokov na dosiahnutie Únie inovácií:

  1. Aj napriek úsporným opatreniam pokračovať v investíciách do vzdelávania, výskumu a vývoja, inovácií a IKT.
  2. Skvalitnenie fungovania európskych a vnútroštátnych systémov výskumu a inovácií.
  3. Modernizácia vzdelávacích systémov na všetkých úrovniach.
  4. Dokončenie Európskeho výskumného priestoru, v rámci ktorého sa zjednoduší spolupráca výskumníkov a inovátorov v rámci EÚ.
  5. Zjednodušenie prístupu k európskym programom.
  6. Komercionalizácia inovácií – lepšie prepojenie medzi vedcami a podnikmi.
  7. Odstránenie bariér pre uvádzanie myšlienok na trh – viac finančných prostriedkov pre malé a stredné podniky, lepšia ochrana duševného vlastníctva, patenty EÚ a pod.
  8. Zakladanie európskych partnerstiev v oblasti inovácií, ktoré by urýchlili výskum, vývoj a uvádzanie inovácií na trh.
  9. Lepšie inovácie vo verejnom sektore – sociálne inovácie.
  10. Spolupráca s medzinárodnými partnermi, sprístupniť im európske programy pre výskum a vývoj.

Ak sa podľa Komisie do roku 2020 podarí dosiahnuť cieľ 3 % HDP na výskum a vývoj, mohli by tak vzniknúť viac ako tri milióny pracovných miest a HDP by do roku 2025 mohol stúpnuť o 800 miliárd eur.

Silná znalostná základňa

Európa si uvedomuje, že špičkový vzdelávací systém je základným východiskom iniciatívy Únia inovácií. Výraznou slabinou v niektorých členských štátoch je najmä výučba prírodných vied. Komisia za naliehavú označila aj reformu vysokoškolského systému vzhľadom na to, že EÚ chýbajú univerzity dostatočne atraktívne pre najlepšie svetové talenty, ktoré dávajú prednosť USA. „Európske univerzity by mali byť oslobodené od nadmernej regulácie a mikroriadenia, čím by získali plnú inštitucionálnu zodpovednosť,“ uvádza Komisia.

Únia trpí aj nedostatkom výskumných pracovníkov. Na dosiahnutie cieľa v oblasti výskumu a vývoja bude potrebovať o milión výskumníkov viac. Veľký význam tu hrá štipendijný program Marie Curie, ktorý podporuje mobilitu vedcov.

Cieľom Komisie je okrem toho vytvoriť integrovaný rámec pre podporu elektronických zručností pre inovácie a konkurencieschopnosť. Mal by byť založený na systéme ponuky a dopytu, celoeurópskych usmerneniach pre nové študijné programy, značkách kvality pre odbornú prípravu v oblasti priemyslu a činnostiach na zvyšovanie povedomia.

Európsky výskumný priestor

Komisia v roku 2012 predloží rámec podporných opatrení na vytvorenie Európskeho výskumného priestoru. Jeho úlohou je odstrániť prekážky mobility a cezhraničnej spolupráce.

Výskumní pracovníci tak budú môcť ľahšie absolvovať pobyty v zahraničí a zapájať sa do vedeckých tímov v iných členských krajinách. Zjednodušiť by sa malo aj šírenie, prenos a využívanie výsledkov výskumu a to aj prostredníctvom voľného prístupu k publikáciám a dátam z výskumu financovaného z verejných zdrojov.  

Financovanie

Programy zamerané na financovanie inovácií a vedy a výskumu, sú často veľmi slabo čerpané vzhľadom na ich administratívnu náročnosť. Komisia preto chce systém financovania zjednodušiť tak, aby výskumní pracovníci a inovátori trávili viac času v laboratóriách alebo sa venovali podnikateľským činnostiam miesto administratíve. Rozhodujúcu úlohu tu podľa exekutívy hrajú štrukturálne fondy. V súčasnom rámci bolo na investície do výskumu a inovácií vyčlenených 89 miliárd eur, pričom veľká časť tejto sumy ešte nie je vyčerpaná.

V rámci novej finančnej perspektívy chce Komisia navrhnúť programy, ktoré sa zamerajú na spoločenské výzvy, zosúladiť nástroje financovania a radikálne zjednodušiť ich čerpanie. Zlepšiť by  sa mala najmä pozícia malých a stredných podnikov. Najmä tie s vysokým potenciálom rastu dostanú možnosť pre intenzívnejšie zapojenie sa do európskych programov v oblasti výskumu a inovácií.

Prienik inovatívnych nápadov na trh

Experti už dlhodobo poukazujú na to, že v EÚ vzniká veľa dobrých nápadov, no väčšina z nich ostáva nerealizovaná. Hlavným kameňom úrazu je financovanie. Spoločnosti, ktoré chcú inováciu uviesť na trh často nevedia uspieť u bánk a nevedia získať ani financovanie rizikovým kapitálom.

Komisia preto chce do roku 2014 zaviesť finančné nástroje, ktoré pritiahnu súkromných investorov a odstrániť nedostatky prekážajúce investíciám do výskumu a inovácií. V roku 2012 by okrem toho fondy rizikového kapitálu so sídlom v ktoromkoľvek členskom štáte mali mať možnosť voľne fungovať a investovať v rámci celej EÚ.

Jednotný trh s inováciami

Členské štáty stále nedokážu naplno využiť kapacitu, ktorú im poskytuje jednotný trh EÚ. Fragmentované vnútroštátne trhy by mal pomôcť zaceliť Akt o jednotnom trhu z októbra 2010 (EurActiv, 28/10/2010). Komisia chce odstrániť prekážky najmä v oblasti stanovovania noriem a verejného obstarávania inovatívnych produktov a služieb.

Za jeden z kritických problémov pre investície do inovácií však označila nákladný a zložitý postup patentovania. Patentová ochrana v EÚ je 15-násobne drahšia ako v USA. „Patent EÚ sa stal symbolom neúspechu Európy v oblasti inovácií,“ uvádza exekutíva v iniciatíve.

Politické kroky na vytvorenie komunitného patentu pre celú Európsku úniu začali už v marci 2003, ale pokrok brzdili najmä opakované technické a právne záležitosti. Celú myšlienku opätovne vzkriesilo až francúzske predsedníctvo v roku 2008, ktoré dúfalo, že táto oblasť by mohla byť súčasťou Zákona o malých a stredných podnikoch (SBA). Rozdielny názor na citlivú otázku prekladu sa ale ukázal byť nepriechodný a francúzsky návrh tak pre „politické prekážky“ neprešiel, a to aj napriek rozšírenému názoru, že reforma je veľmi potrebná.

Začiatkom marca 2011 sa po rokoch neúspešných pokusov a rokovaní, ministri 25 členských štátov nakoniec dohodli na tom, že budú pokračovať vo vyvíjaní spoločného systému patentovania. Oficiálnymi jazykmi budú pritom angličtina, francúzština a nemčina- teda tri pracovné jazyky EPO.

Španielsko a Taliansko sa k spoločnému patentu nepridali práve preto, že ich jazyky neboli zahrnuté medzi oficiálne. Vďaka Lisabonskej zmluve, ktorá zaviedla aj mechanizmus tzv. posilnenej spolupráce však rokovania po tomto rozhodnutí neuviazli na mŕtvom bode, keďže daný mechanizmus umožňuje skupine členských štátov- minimálne deviatich- pokračovať v harmonizácii svojich pravidiel aj v prípade, že ostatné krajiny si podobný krok neželajú. Tie sa však môžu po zmene názoru kedykoľvek pridať.

Sociálne inovácie

Ako v marci 2011 pri spustení projektu európskych sociálnych inovácií uviedol predseda Európskej Komisie José Manuel Barroso, sociálne inovácie sú o napojení sa na kreativitu charít, asociácií a sociálnych podnikateľov a hľadaní nových spôsobov napĺňania naliehavých sociálnych potrieb, ktoré nedokáže adekvátne naplniť trh alebo verejný sektor a sú nasmerované na najzraniteľnejšie skupiny spoločnosti.

Podľa oficiálnych údajov tzv. sociálna ekonomika v Európe zamestnáva 11 miliónov ľudí, kým neziskový sektor poskytuje asi 40 miliónov pracovných miest.

Pilotný projekt európskych sociálnych inovácií vedie Social Innovation eXchange (SIX) – ktorá je súčasťou britskej nadácie Young Foundation. Jeho súčasťou je interaktívna internetová databáza, ktorá sociálnym hráčom umožňuje učiť sa o rôznych prístupoch k poskytovaniu verejných služieb, ktoré využívajú v iných členských krajinách.

Rovnako obsahuje aj informácie o možnostiach financovania a vytvárania nových vzťahov medzi organizáciami pre občiansku spoločnosť, vládami, inštitúciami verejného sektora, poskytovateľmi sociálnych služieb a súkromnými spoločnosťami pri riešení sociálnych problémov, v čase, keď sa Európa spamätáva z hospodárskej krízy.

Pozície:

Komisárka pre výskum, inovácie a vedu Máire Geogheganová-Quinnová a podpredseda Antonio Tajani zodpovedný za priemysel a podnikanie uviedli: „Po prekonaní krízy budeme čeliť tvrdej svetovej konkurencii a naliehavo budeme potrebovať inovácie. Ak nepremeníme Európu na Úniu inovácií, naše ekonomiky upadnú a nápady a talent sa premrhajú. Inovácie sú kľúčom k udržateľnému rastu a spravodlivejšej a ekologickejšej spoločnosti. Radikálna zmena výsledkov inovácií v Európe je jediným spôsobom, ako vytvoriť trvalé a dobre platené pracovné miesta, ktoré odolajú tlakom globalizácie.“

László Andor, komisár pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a inklúziu: „Sociálne inovácie nie sú len o hľadaní alternatív riešení medzier na trhu a vo verejnom sektore, ale sú tiež o hľadaní najlepších spôsobov ako posilniť ľudí, najmä z deprivovaných skupín, ich aktívnou účasťou na inovatívnych procesoch. Sú tiež aj o tvorbe a rozvoji sociálnych vzťahov a modelov riadenia cez nové formy organizácií a interakcií medzi verejným sektorom, organizáciami pre občiansku spoločnosť, súkromnými podnikateľmi a občanmi.“

„To, čo si Slovensko musí opätovne stanoviť sú priority. Máme síce 12 priorít pre vednú politiku, ktoré platia do roku 2015, ale sú také široké a je ich tak veľa, že v princípe priority ani nemáme,“ tvrdí Stanislav Sipko, predseda Slovenskej organizácie pre výskumné a vývojové aktivity (SOVVA), garant workshopu Inovácia v Únii, ktorý 26. mája 2011 zorganizovalo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci s Inštitútom pre dobre spravovanú spoločnosť SGI. Zároveň dodal, že vďaka eurofondom sa však vykryštalizovali štyri témy, ktoré treba rozvíjať. Ide o energiu, informačno-komunikačné technológie, biotechnológie a materiálový výskum.

Rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (STU) Robert Redhammer podobne ako Stanislav Sipko, financovanie slovenskej vedy primárne z eurofondov považuje za nevhodné. „Je absolútne absurdné, aby sa proces výskumu financoval zo štrukturálnych fondov. Operačný program na výskum je financovaný z ERDF, teda z fondu kapitálového, čiže je určený predovšetkým na budovanie infraštruktúry, nie procesu výskumu, nie hľadania,“ vysvetlil profesor.

EurActiv.sk je členom konzorcia Enterprise Europe Network Slovensko.

Sieť Enterprise Europe Network poskytuje služby malým a stredným podnikateľom komplexné a ľahko dostupné poradenstvo a podporu v oblasti podnikania, inovácií a výskumu.

Združuje vyše 500 organizácií so 4000 skúsenými profesionálmi, ktorí poskytujú svoje služby v takmer 40 krajinách.

REKLAMA

REKLAMA