Kreatívna ekonomika

Jedným zo sektorov, pre ktoré môže kríza znamenať nový impulz, je kreatívny priemysel. Pred krízou rástol na dvojciferených číslach a v EÚ dnes tvorí okolo 4 % HDP. Európska komisia spúšťa nový integrovaný program na podporu tohto segmentu.

Móda
Zdroj: EK

Pozadie

V EÚ je kultúrny priemysel a kultúrna ekonomika pod patronátom eurokomisárky pre vzdelanie, kultúru, viacjazyčnosť a mládež Androully Vassiliou. Pochopiteľne ide o oblasť, kde hlavná časť iniciatívy stále leží na pleciach členských štátov.

Z európskej úrovne však čoraz častejšie počuť, že oblasť kultúry môže byť aj v súčasnej kríze „zdroj nádeje, nápadov a nového ekonomického rastu.“ Podpora tohto segmentu vyžaduje, aby sa o kultúre a kreatívnych odvetviach neuvažovalo ako o nadstavbe nad reálnou ekonomikou ale o jednom z jej hlavných prúdov.

„Kríza je ekonomická a politická, no určite nie kultúrna. Kultúrny sektor, krásne umenie aj kreatívny priemysel sú živé ako nikdy predtým. Kreatívny priemysel je momentálne jedným z mála rastúcich oblastí v Európe“, konštatuje eurokomisárka Vassiliou.  

Centrami kreatívneho priemyslu v Európe sú dnes najmä mestá ako Londýn, Miláno, Paríž, Madrid, Varšava, Mníchov, Štokholm, Amsterdam, Berlín a Kodaň so státisícmi zamestnancov v oblastiach kreatívneho priemyslu. Nepatria sem len umelci, filmoví tvorcovia, herci, režiséri, sochári, architekti, dizajnéri, spisovatelia, hudobníci a skladatelia, ktorých si bežne asociujeme s umením, ale aj tvorcovia videohier, módni návrhári, producenti, reklamní agenti, ale aj nadšenci a voľnomyšlienkári v ktoromkoľvek odvetví. Kreatívny priemysel tvorí nezanedbateľnú časť ekonomík v metropolách ale čoraz viac aj v stredne veľkých a menších mestách.

V Kodani je napríklad podľa dánskeho think-tanku FORA kreatívny priemysel najvýznamnejší a tvorí ho okolo 70 000 zamestnancov buď priamo v kreatívnych pozíciách, alebo v obchode s módou, ktorý ťaží z inovácií v kreatívnom priemysle. V roku 2008 kreatívny priemysel prispel  k rastu v Dánsku 12 %, čo je 8-násobne viac, než poľnohospodárstvo, záhradníctvo a lesníctvo dokopy. Podľa jeho štatistík je až 21% začínajúcich firiem (start-upov) je zameraných na kreatívnu oblasť.

V EÚ tvorí kreatívny priemysel 3,3 % – 4,5 % ekonomiky a zamestnáva približne 6,7 miliónu ľudí. Zamestnanosť v kreatívnej oblasti rastie rýchlejšie než v iných oblastiach: 3,5% za rok v porovnaní s 1% ročne celkovo.

Ide o jeden z najdynamickejších sektorov v Európe. Zároveň pôsobí prostredníctvom vedľajších účinkov aj na ďalšie sektory. V iných priemysloch majú najvyššie zisky tie spoločnosti, v ktorých je zamestnaných najviac kreatívcov. EÚ chce prostredníctvom kreatívneho priemyslu rozvíjať svoje inovatívne, kohézne aj zelené politiky.

Kreatívny priemysel expanduje aj celosvetovo. Ako spolupráca medzi umeleckými zručnosťami a technológiou vytvára pokrok v architektúre, dizajne, filme, a všade tam, kde kreativita, inovácie a umelecká intuícia zohrávajú čoraz významnejšiu úlohu. OSN momentálne definuje kreatívnu oblasť ako jeden z najdynamickejších priemyslov s celosvetovým rastom 14 % za roky 2002 – 2008.

Otázky

Program ‘Kreatívna Európa’

Návrh nového podporného programu Európskej komisie pod názvom ‘Kreatívna Európa’ je zacielený na podporu umelcov a profesionálov v kreatívnej oblasti v rámci celej Európy. V novom programovom období 2014-2020 má program spojiť tri súčasné programy: Kultúra, Média a MEDIA Mundus.

Program má byť zameraný na podporu kultúrnej diverzity a konkurencieschopnosti kultúrneho a kreatívneho sektora. Jeho rozpočet je približne stanovený na 1,8 mld. eur. Aktivity programu musia korešpondovať s cieľmi stratégie Európa 2020.

Novinkou programu má byť garančná schéma pre kreatívne firmy. EÚ bude na základe garančných mechanizmov poskytovať bankám záruky na pôžičky pre firmy z kreatívneho priemyslu.

„Kreatívna Európa“ má okrem iného pomôcť napríklad európskemu filmovému priemyslu čeliť výzvam, akými sú digitalizácia a globalizácia a bude naďalej zachovávať a podporovať kultúrnu a jazykovú rozmanitosť v Európe. 

Európska komisia však vyzýva aj národných politikov, aby v synergii s európskym programom pracovali na iniciatívach, ktoré posilnia postavenie umenia, tvorby a kultúrnych aktivít v spoločnosti. Umelci by mohli byť napríklad lepšie integrovaní do výučby na základných školách a môžu sa stať dynamickou súčasťou inovatívneho procesu na pracoviskách.

Európska stratégia tiež tvrdí, že regióny, ktoré sú postihnuté ubúdaním populácie a odlivom mladých talentov môžu nájsť nový život prostredníctvom kultúry.

Rada ministrov EÚ vyzvala členské štáty, aby sa pri podpore kreativity zamerali aj na mládež. Majú na to využiť širokú paletu nástrojov, od finančnej podpory formálneho a neformálneho vzdelávania, dobrovoľníctva, aktívneho občianstva až po podporu medzikultúrneho dialógu a mládežníckych aktivít. Štáty by mali taktiež rozvíjať partnerstvá medzi mládežníckymi organizáciami a verejnou správou na lokálnej, regionálnej a národnej úrovni, ako aj so súkromným sektorom.

Rada EÚ tiež odporúča lepšie zacieliť na kreativitu a inovačný potenciál cez projekty programu Mládež v akcii, či realizovať výskum o demokratickej participácii mladých na národnej a európskej úrovni. 

Policy Learining

Dôležitým nástrojom implemnetácie agendy kultúnrej ekonomiky (v rámci tzv metódy otvorenej koordinácie) sa má stať výmena skúseností, prostredníctvom expertnej skupiny. Skupina sa má stretávať pravidelne a štáty do nej môžu nominovať svojho zástupcu. Logistickú podporu skupiny zabezpečuje Komisia. Skupina by mala tiež otvorená pre zástupcov tretích krajín.

Pod patronátom Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre podnikanie a priemysel zase vznikla aliancia kreatívneho priemyslu – „European Creative Industries Alliance (ECIA)“. ECIA spája odborníkov z verejnej politiky, ako aj priemyslu. Tvorí ju 28 partnerských organizácií z 12 krajín. Spolupráca naprieč EÚ v tomto odvetví má maximalizovať európske expertné kapacity.

V rámci ECIA vznikla platforma (Policy Learning Platform), ktorá by mala spájať regionálnych a národných tvorcov verejných politík, ktorí pôsobia v sektore kreatívneho priemyslu. Platforma má mať koordinačnú funkciu.

Medzi základné ciele Policy learning Platform patria podpora politického dialógu o aktuálnych nástrojoch EÚ (napríklad štrukturálnych fondov EÚ) na podporu kreatívneho priemyslu, vyhotovenie konkrétnych plánov pre budúce aktivity, vytvorenie nadnárodnej spolupráce pri formovaní politík, či informovanie malých a stredných podnikov o existujúcich a nových opatreniach.

Lacná pracovná sila už nestačí

Dôležitosť kreatívneho priemyslu a unikátneho know-how zvýrazňuje fakt, že dlhodobo sa Európa, ani Slovensko nemôžu spoliehať pri konkurencieschopnosti na lacnú pracovnú silu.  Bude sa preto nevyhnutne musieť zamerať na to, v čom vyniká – kreativitu, inovácie či produkciu najkvalitnejšieho dizajnu. V tomto kontexte je dôležité aj zabezpečenie ochrany duševného vlastníctva pre podniky a biznis. EÚ tu prijíma opatrenia vnútorne, cezhranične a vo vzťahu k tretím krajinám.

Pozitívnym príkladom ako sa dá zvládnuť prechod z priemyselnej éry do informačno-kreatívnej považujú niektorí odborníci napríklad trh s knihami. V uplynulých dekádach čelil tvrdému úpadku a nezáujmu investorov pre svoju ťažkopádnosť – z pohľadu náročnosti na skladové priestory či redakčnej a prekladateľskej základne. Minulý rok však nastal knižný boom vďaka čítačkám kníh. Sektor sa stal opäť investične zaujímavý. Preto sa podľa odborníkov nemožno voči konkurencii brániť lacnou pracovnou silou, ale zameraním sa na podporu kreatívneho priemyslu.

Kreatíva na Slovensku

Po prvýkrát sa pojem kreatívny priemysel objavil v strategických dokumentoch na najvyššej politickej úrovni vo Veľkej Británii na konci minulého storočia. Pojem „kreatívny priemysel“ sa začína v posledných rokoch v rámci rôznych iniciatív objavovať aj na Slovensku. Podľa prezidentky Fóra kreatívneho priemyslu Zory Jaurovej je najdôležitejšie, aby si štát uvedomil prínos kreatívneho priemyslu a zohľadňoval ho na úrovni jednotlivých politík. Fórum funguje ako národná platforma pre firmy z kreatívneho priemyslu

 „Dnes je evidentné, že najrýchlejšie rastúcou zložkou ekonomiky sú činnosti založené na individuálnej tvorivosti,“ tvrdí.

O tom, čo je kreatívny priemysel však existuje na Slovensku medzi širokou verejnosťou skôr len hmlistá predstava. „Kreatívny priemysel existuje aj na Slovensku dlho a vždy existoval. Artikulovane sa ním však začalo zaoberať niekoľko subjektov až v posledných rokoch,“ vysvetľuje Jaurová.

O mapovanie a popularizáciu kreatívneho priemyslu sa na Slovensku snaží aj British Council v spolupráci s Ministerstvom kultúry. Na základe toho by mala vzniknúť národná stratégia na podporu kreatívneho priemyslu.

Už v roku 2011 prijala vláda materiál „Východiská koncepcie na podporu kultúrneho a kreatívneho priemyslu v Slovenskej republike“, ktorý sa snaží o charakteristiku kreatívneho priemyslu. Samotná stratégia nie je ale podľa Jaurovej tak podstatná. „Dôležitejšie ako stratégia je, aby existovalo na úrovni všetkých politík povedomie o kreatívnom priemysle.“

Svetoví dizajnéri

Potenciál tohto priemyslu pre Slovensko je pritom obrovský. Najväčší pravdepodobne v dizajne. Možno sme automobilová veľmoc, ale len pokiaľ ide o výrobu. Dizajn sa robí v zahraničí. Častokrát však za ním stoja Slováci. Boris Ferko šéfuje oddeleniu konceptov vo Forde, Jozef Kabáň je šéfdizajnér v Škode. Volkswagen up je zase dielom Borisa Grella. 

Kvalitných dizajnérov máme tiež v oblasti skla (napríklad Patrik Illo a ďalší). Peter Biľak je dnes zase jeden z najúspešnejších svetových dizajnérov v oblasti typografie.

„Málokto vie, že Slovensko je tiež veľmoc v dizajne videohier,“ tvrdí Jaurová. Príkladom je firma Pixel Federation, ktorá stojí za viacerými známymi hrami na Facebooku, ako sú TrainStation alebo Emporea. 

Nápady vznikajú v inkubátoroch

Jedna z najefektívnejších foriem podpory sú inkubátory. Tie majú dvojaké funkcie. Poskytujú začínajúcim podnikateľom administratívne priestory, servis a rôzne služby, ale zároveň umožňujú koncentráciu ľudí z toho istého odboru, čím vznikajú nové inovatívne nápady, alebo sa zdokonaľujú tie existujúce.

Príkladom takéhoto inkubátora je bratislavský The Spot. Kým tu však inkubátory len pomaly začíname objavovať, napríklad Švédsko ich má viac ako 30.

Inkubátor môže okrem ekonomického prínosu podporiť tiež urbánny, sociálny či ekologický rozvoj daného mesta a regiónu. Ich vzniku môže pomôcť aj samospráva napríklad tým, že poskytne nevyužívanú budovu. 

Jaurová externe spolupracuje so spoločnosťou Neulogy na projekte „V4 kreatívne inkubátory“, podporený Medzinárodným vyšehradským fondom. Cieľom projektu je preskúmať podmienky fungovania kreatívnych inkubátorov v krajinách V4 a možnosti inšpirácie sa fungujúcimi modelmi zo zahraničia. Okrem nadviazania cezhraničnej spolupráce a zdieľania know-how by mal v dlhšom časovom horizonte vzniknúť nový kreatívny inkubátor.

Košice – EHMK 2013

Jedným z pilotných projektov na podporu kreatívneho priemyslu je Európske hlavné mesto kultúry, ktorým sú pre rok 2013 francúzske Marseille a slovenské Košice.

Koncepcia programovej štruktúry roku v Košiciach je podľa jej organizátorov nastavená tak, aby „naštartovala proces dlhodobého rozvoja a stimulujúcich podmienok pre kultúrnych operátorov v celom regióne, podporila medzinárodné partnerstvá a nové tvorivé iniciatívy, ktoré majú šancu na perspektívnu a dlhodobú existenciu“. Cieľom organizátorov je postupne vytvoriť z Košíc „kreatívne mesto“, od čoho si sľubujú viac pracovných príležitostí a rýchlejší ekonomický rast pre východné Slovensko.

Móda ako európska vlajková loď

Európska komisia sa snaží podporiť jednotlivé segmenty kreatívneho priemyslu i adresnejšie.

„Európska móda je celosvetovo uznávaná, pretože spája kreatívne úsilie s tradíciou a dedičstvom, ako aj s technológiou a inováciou, z ktorých vychádzajú kvalitné produkty s vysokou pridanou hodnotou“, uvádza Európska komisia. „Ako súčasť nášho kreatívneho priemyslu je módny sektor jedným z dôležitých katalyzátorov hospodárskej a sociálnej inovácie v EÚ.“

Komisia uznáva, že sektor má špecifické potreby – zručnú pracovnú silu a ochranu svojich značiek a duševného vlastníctva. Falošné módne tovary predstavujú najväčšiu skupinu zachytených tovarov porušujúcich práva duševného vlastníctva.  EK plánuje krátkodobé opatrenia na podporu konkurencieschopnosti a rastu európskeho módneho odvetvia, ktorý tvorí až 10 % európskeho exportu.

Jedným z opatrení je spájanie nových dizajnérov a menších producentov.  Ide o najmä o projekt WORTH, ktorý sa spúšťa v tomto roku. Európska komisia bude v tendri hľadať dodávateľa platformy, ktorá by „párovala“ dizajnérov a malé či stredné podniky. Nielenže by mala vhodné spolupráce vedieť identifikovať, ale následne aj podporiť, aby výsledkom boli nové produkty. Zapojiť sa môžu MSP a dizajnéri zo všetkých krajín EÚ, EHP, západného Balkánu, Turecka aj Izraela. Pilotné prvé dva roky projektu budú operovať s rozpočtom 1 milión eur.

Pozície

„Európske kultúrne a tvorivé odvetvia nie sú kľúčové iba pre kultúrnu rozmanitosť, pretože takisto značne prispievajú k sociálnemu a hospodárskemu rozvoju v našich členských štátoch a regiónoch,“ uviedla Androulla Vassiliou európska komisárka pre vzdelávanie, kultúru, viacjazyčnosť a mládež.

„Strategické investície do týchto odvetví na miestnej a regionálnej úrovni často priniesli mimoriadne výsledky, o čom svedčia mnohé európske hlavné mestá kultúry,“ vysvetľuje Androulla Vassiliou.

REKLAMA

REKLAMA