Kreatívny priemysel v Európe a na Slovensku

Európska tvorivosť stimuluje rast a zamestnáva milióny občanov. Na to, ako sa kreatívnym odvetviam darí, majú aj naďalej rozhodujúci vplyv národné iniciatívy.

P0158250016H
zdroj: Európska komisia

Pojem kreatívny priemysel sa utváral relatívne nedávno, na prelome storočí. Za jeho vznikom stálo zistenie, že tvorivé odvetvia majú prekvapivo veľký podiel na európskom HDP. Odhady hovoria o vyše piatich miliónoch pracovných miest a o podiele 2,6 až 4,5 % z HDP.

Už pred kontinentálnou Európou sa pojem „creative industries“ udomácnil v Spojených štátoch a vo Veľkej Británii, odkiaľ pochádzajú prvé špecializované verejné politiky. Európska únia aj predtým, v rámci hesla „zjednotení v rozmanitosti“, podporovala kultúrne aktivity.

Pozadie

Súčasný program Kreatívna Európa (Creative Europe) nadväzuje na rámcové programy MEDIA. Prvý takto nazvaný program sa objavil v roku 1991. Podľa zaužívanej tradície v EÚ sa jednalo o sedemročnicu.

V roku 2014 sa sedemročnica premenovala na Kreatívnu Európu a integrovala programy Kultúra, MEDIA a MEDIA Mundus. Išlo o praktické vyjadrenie termínu kreatívny priemysel, ktorý v sebe nesie multidisciplinárnosť, a teda aj o snahu o synergický efekt európskych programov.

V súčasnosti táto oblasť spadá pod pôsobnosť komisára EÚ pre vzdelávanie, kultúru, mládež a šport Tibora Navracsicsa. Navracsics hovorí, že cieľom programu je propagovať národnú a regionálnu kultúrnu rozmanitosť a prispievať k ekonomickému rastu, tvorbe pracovných miest a inovácii.

Eurokomisár dodáva, že význam nie je len čisto hospodársky: „Tieto odvetvia posilňujú celkovú kreativitu spoločnosti, podporujú jedinečnú identitu miest a zlepšujú kvalitu života.“

Celkový sedemročný rozpočet programu dosiahne 1,46 miliardy eur, čo znamená nárast o 9 %. Ráta sa s tým, že podporí 250 tisíc umelcov a profesionálov, tisícky kín a filmových festivalov a preklad vyše 4500 kníh.

Kreatívna Európa nie je geograficky limitovaná na len na územie EÚ. V roku 2015 sa do programu zapojili Ukrajina a Macedónsko. Už predtým sa na jeho aktivitách podieľalo aj Nórsko, Island, Albánsko a Bosna a Hercegovina.

Viac informácií o výzvach na podporu tvorivých aktivít ponúkajú v jednotlivých členských krajinách kancelárie Creative Europe Desk. Na Slovensku je táto kancelária je organizačnou zložkou Slovenského filmového ústavu a sídli v Bratislave.

Míľniky

– 19. december 1954 – Rada Európy schválila Európsky dohovor o kultúre
– 21. december 1991 – prijatie prvého programu MEDIA I, označovaný ako MEDIA 95
– 16. januára 1992 – Európsky dohovor o ochrane archeologického dedičstva
– 7. februára 1992 – podpis Zmluvy o EÚ, definuje ciele vznikajúcej EÚ aj v oblasti kultúry
– 2007 – 2013 – programy MEDIA (rozpočet 755 miliónov eur) a Kultúra (400 miliónov eur)
– 19. novembra 2013 – schválenie programu Kreatívna Európa v Európskom parlamente
– december 2014 – predstavenie návrhu Stratégie rozvoja kreatívneho priemyslu v SR

Európske akcie

Z európskych peňazí sa financuje viacero populárnych nadnárodných projektov. Dni európskeho kultúrneho dedičstva sa konajú už od roku 1985. Od roku 1999 sú spoločnou iniciatívou Európskej komisie a Rady Európy.

Na Slovensku sa prvýkrát uskutočnili v roku 1993. Septembrové podujatie, umožňuje návštevníkom vidieť miesta, na ktoré sa bežne nedostanú. V múzeách, galériách a kultúrnych pamiatkach sa zvyčajne organizujú špeciálne akcie.

Ďalším príkladom propagačných projektov je udeľovanie cien EÚ v kreatívnych odvetviach. Literárna Cena Európskej únie za literatúru sa odovzdáva od roku 2009. Minulý rok ocenila únia dvanástich autorov. Medzi nimi bola Slovenka Svetlana Žuchová s knihou Obrazy zo života M. Spisovatelia môžu vyhrať bez ohľadu na jazyk publikácie a národnosť autora. Víťazstvo navyše podporí šancu, že sa diela preložia do ostatných európskych jazykov.

Cena Miesa van der Rohe sa udeľuje za súčasnú architektúru každé 2 roky už od roku 1988. Tento rok k nej pribudne aj cena pre mladých architektov Young Talent Architecture Award (YTAA). Spomenuté akcie sú však len jednými z mnohých, ktoré Európska únia priamo zriadila alebo ich finančne podporuje.

Výkonná agentúra pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru (EACEA) funguje od roku 2006 a zodpovedá sa, okrem iného, aj generálnemu riaditeľstvu Európskej komisie pre vzdelávanie a kultúru (EAC). Zastrešuje väčšinu riadiacich stránok programov vrátane prípravy výziev na predkladanie návrhov, výberu projektov a podpisovania projektových zmlúv, finančného riadenia, monitorovania projektov. Projekt Kreatívna Európa je jedným z viacerých, ktoré EACEA takto obhospodaruje. Patrí pod ňu tiež Erasmus+ a program Európa pre občanov.

Odolnosť voči kríze

V februári 2015 Európska sieť expertov v oblasti kultúry (EENC) uviedla, že kultúrne a kreatívne sektory (Culture and Creative Sectors/CCSs) v krízovom období lepšie odolávali vonkajším ekonomickým vplyvom.

Experti vypracovali štúdiu na základe verejne dostupných údajov z Eurostatu. Tvorivé odvetvia lákajú viac mladých ľudí a žien a ich prepojenie s informačnými technológiami ich dobré výsledky podporilo.

Prienik informačných technológií, kreativity, dizajnu a digitálnych médií predbehol všetky ostatné skúmané oblasti a lákal mladých profesionálov, ktorý uprednostňujú menej formálne pracovné prostredie. Najčastejšie sú zamestnaní v malých a stredných podnikoch alebo ako samostatne zárobkovo činné osoby.

Európske hlavné mesto kultúry

V roku 1985 vznikol na podnet gréckej ministerky kultúry Meliny Mercouriovej a jej francúzskeho náprotivku Jacka Langa projekt európskeho hlavného mesta kultúry, vtedy ešte pod menom európske mesto kultúry.

Akcia, ktorá mala upriamiť pozornosť na kultúrnu diverzitu v Európe, sa v roku 2000 rozšírila do deviatich miest. Odvtedy bývajú mestá spravidla dve. To, v ktorých krajinách sa budú hlavné mestá kultúry vyberať, je stanovené dopredu. Dnes už teda vieme, že na Slovensko sa titul vráti v roku 2026.

Komisia úspech svojho projektu hodnotila v roku 2004. V správe spoločnosti Palmer/Rae Associates sa uvádza, že záujem verejnosti vždy najviac vzbudí úvodný ceremoniál. V mnohých prípadoch sa neporadí naplniť dlhodobejšie ciele aj preto, že do ich vytvárania vstupujú politické motivácie. Napriek tomu správa hodnotí program európskych hlavných miest ako „silný nástroj“ pre rozvoj kultúry a katalyzátor zmien v meste.

Pod rámec EHMK sa v jednom spravidla začlení asi 500 projektov a individuálnych podujatí. Veľký dôraz sa kladie inovatívne a súčasné umenie. Medzi aktivitami majú prominentné postavenie vystúpenia divadiel, vizuálne umenie, hudba a akcie pod šírim nebom.

V roku 2013 boli na rok európskym hlavným mestom kultúry Košice. V súčasnosti sa o tento titul delí poľský Vroclav a baskický San Sebastian.

Jednotný digitálny trh

Problematika podpory kreatívneho priemyslu sa čoraz viac presúva do virtuálneho sveta. S nástupom jednotného digitálneho trhu sa pre kreatívcov otvárajú nové možnosti. Čelia však aj novým výzvam, akou je napr. internetové pirátstvo.

Jedným z nosných bodov stratégie v oblasti jednotného digitálneho trhu sa tak stala reforma autorského práva v Európe. Primárnou snahou únie je zabezpečiť, aby sa právna ochrana držiteľov duševného vlastníctva zvyšovala súbežne s komerčnou dostupnosťou ich produktov.

Momentálne sa v súvislosti s reformou najhlasnejšie rieši možnosť, že internetové vyhľadávače a spravodajské agregátory by mali platiť za zobrazované články.

Predstavitelia Európskej komisie sa opakovane vyjadrili, že skúmajú nemecké a španielske skúsenosti s podobnou legislatívou. V Európskom parlamente táto myšlienka naráža na odpor. Vyhľadávače totiž propagujú verejne dostupný obsah.

Slovenský pohľad

Zatiaľ posledným strategickým dokumentom je v tejto oblasti decembrový Akčný plán realizácie Stratégie rozvoja kreatívneho priemyslu v Slovenskej republike. Ten stanovuje 37 konkrétnych úloh, za ktoré zodpovedajú viaceré ministerstvá, Slovak Business Agency, ÚĽUV, CTVI SR, vyššie územné celky, krajské mestá, pamäťové a fondové inštitúcie či kultúrno-osvetové zariadenia.

Akčný plán vychádza zo stratégie, ktorú vláda schválila v januári 2015. Najstaršími materiálmi, na ktoré sa stratégia odkazuje, sú Východiská koncepcie na podporu kultúrneho a kreatívneho priemyslu v Slovenskej republike a Koncepcia ochrany pamiatkového fondu, zhodne z roku 2011.

Východiská koncepcie na podporu kultúrneho a kreatívneho priemyslu v Slovenskej republike už vo svojom úvode obsahujú jasný odkaz na „britský pôvod“ kreatívneho priemyslu. Materiál, ktorý vláda dostala na stôl v decembri 2011, spomína spoločnú konferenciu Ministerstva kultúry SR a British Councilu v marci toho istého roku. Na podujatí vtedy vystúpil člen Snemovne lordov barón Christopher Smith z Finsbury. Smith počas úradovania Tonyho Blaira zastával post ministra kultúry a pomohol tak definovať pojem kreatívna ekonomika.

V krátkom závere dokumentu, ktorý vypracovalo ministerstvo kultúry, sa hovorí o tom, že problematika presahuje pôsobnosť ministerstva. Navrhuje preto vytvorenie inštitucionalizovanej spolupráce dotknutých orgánov zriadením stáleho spoločného koordinačného orgánu zloženého z ich zástupcov.

Kreatívnej ekonomiky sa v nasledujúcom období troch rokov dotkli aj Stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu SR, Stratégia rozvoja múzeí a galérií v SR do roku 2013, Operačný program výskum a inovácie a Integrovaný regionálny operačný program 2014-2020.

Východiská stratégie rozvoja kreatívneho priemyslu v Slovenskej republike z mája 2014 uvádzajú, že subjekty podnikajúce v oblasti kreatívneho priemyslu tvoria na Slovenku 6,2 % podnikateľského sektora. Tento priaznivý údaj skresľuje, že väčšinu z kreatívnych podnikov tvoria firmy zaoberajúce sa softvérom a tvorbou IT riešení.

V jednotlivých oblastiach kreatívneho priemyslu východiská analyzujú vybrané problémy a navrhujú podporné opatrenia. Štrukturálne fondy boli a budú významným zdrojom financovania, pričom financie môžu prúdiť z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF) a z Európskeho sociálneho fondu (ESF).

Východiská za problém označili nedostatok údajov, ktorý bráni stav a dopady už zavedených opatrení. Na konci materiálu je zadefinovaná úloha vytvoriť ucelenú stratégiu. Na nej malo spolupracovať 8 ministerstiev a Štatistický úrad SR.

Dôležitou súčasťou vytvárania povedomia o kreatívnej ekonomike sa na Slovensku stali súkromné iniciatívy. Už v roku 2008 vzniká Fórum kreatívneho priemyslu. „Našim cieľom bolo začať o tejto téme hovoriť. Upozorňovať na to, že kultúra má aj ekonomický prínos a, že tvorba nie je to isté ako priemysel,“ povedala na minuloročnom   EU Stakeholder Brunch, ktorý organizoval EurActiv.sk, prezidentka Fóra kreatívneho priemyslu Zora Jaurová.

Tvorbu národných stratégií sprevádzalo vytvorenie viacerých nezávislých analýz, na ktorých sa často podieľali odborníci združení v medzirezortnej pracovnej skupine. Téme kreatívnych inkubátorov v krajinách Vyšehradskej skupiny sa v júli 2013 venovala publikácia V4 Creative Incubators – Guide to Places and Spaces of Creative Incubation in Central Europe, ktorú vypracovala firma Neulogy, a.s. v spolupráci s Budapest Observatory (HU), Institutom umění – Divadelním ústavem (CZ) a Art Inkubator – Fabryka Sztuki (PL).

Rovnako v roku 2013 Neulogy na popud Ministerstva kultúry SR vydáva Správu o stave a potenciáli kreatívneho priemyslu na Slovensku. Z roku 2014 pochádza štúdia Možnosti rozvoja kreatívneho priemyslu na Slovensku od Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA).

Stratégia a akčný plán

Stratégiu rozvoja kreatívneho priemyslu v Slovenskej republike spoločne predložili ministri kultúry a hospodárstva približne polrok po východiskách. Slovensko podľa nej považuje kultúrny a kreatívny priemysel za jednu z „perspektívnych hybných síl rastu v EÚ“.

V stratégii z januára 2015 sa medzi kreatívne profesie radia desiatky povolaní od spisovateľov, dramatikov, režisérov, hercov, programátorov až po floristov a nechtových dizajnérov. Mapuje 12 odvetví z hľadiska štatistických údajov. Vždy definuje ich silné stránky, slabé stránky a potreby rozvoja.

Vo väčšine skúmaných sektorov prevážili slabé stránky nad silnými. Spomína sa nízka návštevnosť slovenských filmov v kinách, rapídny úpadok predaja periodickej tlače, nízke umelecké nároky na trhu s umením, konkurenčná nevýhoda slovenského hudobného trhu, pomalý ekonomický rast v oblasti tradičnej ľudovej tvorby, chýbajúce koncepcie rozvoja verejného priestoru či odchod slovenských dizajnérov do zahraničia.

Priority Stratégie rozvoja kreatívneho priemyslu v Slovenskej republike sú štyri:

– Efektívny systém pre rozvoj kreatívneho priemyslu
– Kvalitné ľudské zdroje
– Vytváranie podmienok priaznivého trhu
– Podporné nástroje

V rámci nich dokument predstavil prvých 11 konkrétnych opatrení. Ďalšie doplnil o rok neskôr Akčný plán.

Podľa Akčného plánu z decembra 2015 vyhlásia krajské mestá výzvy na budovanie inkubačných a akceleračných schém. Toto opatrenie má pomôcť podnikateľom učiť sa princípom rozpočtovania projektov, prípravy biznis plánov, profesionálneho prístupu v podnikaní a marketingu. Je to jeden z cieľov, ktoré odzrkadľujú snahu o decentralizáciu odvetia a jeho úspešné rozšírenie do regiónov.

Viaceré ciele Akčného plánu sa zameriavajú na zmeny vo vzdelávacom procese. Nejedná sa pritom iba o posilňovanie kreativity žiakov, ale aj o rozvoj mediálnych a digitálnych zručností. Spolupráca škôl a firiem by sa mala prehĺbiť s výhľadom, že školy odborného a umeleckého zamerania získajú prienik do praxe.

Celoeurópska debata o ochrane autorských práv sa premietla do zámeru zvyšovať povedomie o právach duševného vlastníctva prostredníctvom prednáškovej činnosti a tvorby informačných webových portálov. Akčný plán ráta s využitím slovenského predsedníctva v Rade EÚ na propagáciu špičkových domácich umelcov. Tradičné remeslá majú prispieť k rozvoju cestovného ruchu.

Do roku 2017 sa nanovo nastavia dotačné mechanizmy tak, aby viac stimulovali samostatnú tvorivú činnosť umelcov – jednotlivcov.

Stratégia rozvoja kreatívneho priemyslu sa nezaobišla bez kritiky niektorých organizácií. Inštitút pre kultúrnu politiku (IKP) uviedol, že stratégia nenaplnila ich očakávania. Vyčítajú jej chýbajúcu analýzu udržateľnosti, nejasné financovanie či ignorovanie silného mimovládneho sektoru.

Prezidentka Fóra kreatívneho priemyslu Zora Jaurová pre EurActiv.sk povedala: „Stratégia, ktorú schválila vláda, vychádza z mapovacej analýzy, ktorá si dalo MK SR vypracovať v roku 2013 a ktorá poskytla prvé reálne informácie o sektore kreatívneho priemyslu, o jeho potrebách a možnostiach rozvoja. Je škoda, že tzv. Akčný plán je de facto len súhrnom projektov, ktoré jednotlivé ministerstvá realizujú alebo sa chystajú realizovať, bez konkrétnej nadväznosti na schválenú stratégiu a najmä bez koordinovaného vyčlenenia zdrojov.

Môže sa totiž ľahko stať, že zle použité zdroje sektoru nielenže nepomôžu, ale naopak rozvrátia jeho krehkú ekológiu. Pritom je množstvo oblastí kreatívneho priemyslu, ktoré majú na Slovensku obrovský potenciál rozvoja (napr. design, fashion design, games development, film, atď.).“

REKLAMA

REKLAMA