Program Tvorivá Európa

Program Tvorivá Európa (Creative Europe) je komunitárny grantový program EÚ na podporu umenia a kreatívneho priemyslu.

Creative Europe logo
Zdroj: Európska komisia

Program vznikol s novým rozpočtovým obdobím EÚ (2014-2020) a zlúčil dovtedy existujúce samostatné programy „Kultúra“ a „MEDIA“ (spolu s MEDIA Mundus). Od spojenia programov si Európska komisia sľubuje vyšší synergický efekt.

Jeho filozofia vychádza z poznania, že Európa je stále podľa Európskej komisie svetovým lídrom v exportovaní produktov kreatívneho priemyslu. Na to, aby si podľa EK túto pozíciu udržala, sú ale potrebné ďalšie investície a snaha.

Prečo kreatívne odvetvia?

Kreatívne sektory zodpovedajú za 4,5 % európskeho HDP a 8,5 milióna pracovných miest (3,8 %). Vyplýva to z správy EÚ o konkurencieschopnosti z roku 2010. V časoch hospodárskej stagnácie majú vyššiu mieru rastu ako väčšina ostatných odvetví hospodárstva (3,5 oproti 1 %, roky 2000-2007).

Kultúrnemu sektoru sa dostalo väčšej pozornosti aj v kontexte obchodných rokovaní medzi EÚ a USA.

Tvorivé a kultúrne odvetvia sú katalyzátormi a šíriteľmi inovácií a ich vplyv sa neobmedzuje na odvetvie ale sa prelieva aj do iných sektorov hospodárstva. Tvoria pracovné miesta, ktoré nie je možné jednoducho premiestniť, na rozdiel od výroby, a prínos spoločenskej hodnoty je tak vyšší.

Na základe tohto hodnotenia európske inštitúcie hľadajú cesty ako podporiť potenciál odvetví. Prvým krokom bola Zelená kniha o kultúrnom a tvorivom priemysle z roku 2010, následne prebehla verejná konzultácia. Jej výsledkom je oznámenie Komisie „Podpora kultúrnych a tvorivých sektorov záujme rastu a zamestnanosti v EÚ“.   

Ako problémy pre sektor identifikoval materiál – prechod na digitalizáciu, globalizáciu, veľkú jazykovú a kultúrnu roztrieštenosť trhov a ťažký prístup k financovaniu. Veľké rozdiely sú v EÚ napríklad v rozvoji špecifickej infraštruktúry. Kým v Španielsku pripadá na jednu kinosálu 10 tisíc obyvateľov, v Rumunsku je to 184 tisíc.

Pomoc navrhuje Komisia zamerať na šesť oblastí:

  • rozvoj zručností,
  • prístup k financovaniu,
  • šírenie nových podnikových modelov,
  • rozšírenie publika,
  • prístup k medzinárodným trhom a 
  • posilnenie prepojenia s inými odvetviami.

Zameranie programu

Program má na sedem rokov rozpočet vo výške 1,4 miliardy eur, oproti minulému programovému obdobiu ide nárast o 9 %.

Je to najväčší podporný program svojho druhu na svete.

Podporiť môže projekty rôznych veľkostí a prakticky všetkých kreatívnych sektorov s výnimkou pornografie alebo napríklad diel šíriacich rasovú či inú neznášanlivosť.

Výzvy je možné nájsť tu alebo na stránkach Európskeho kultúrneho bodu

Súvisiace dokumenty a príručky ozrejmia podmienky a oprávnených žiadateľov a pomôžu s prípravou žiadosti.

Žiadosť o grant nemôžu priamo podávať jednotlivci, môžu sa však spojiť s príslušnými organizáciami napr. kultúrnymi združeniami, festivalmi, kinami, filmovými distribučnými spoločnosťami atď., ktoré o grant požiadajú, prípadne sa obrátiť na informačnú kanceláriu programu Tvorivá Európa.

Vo všeobecnosti podprogram program Kultúra podporuje medzinárodné aktivity, ktoré majú európsky rozmer v štyroch kategóriách:

  • Projekty európskej spolupráce
  • Literárny preklad
  • Európske siete
  • Európske platformy

Podprogram MEDIA je určený nezávislým producentom, distribútorom, organizátorom podujatí (tréningy, festivaly, trhy ) a ďalším subjektom v audiovízii v týchto oblastiach:

  • Tréning profesionálov
  • Vývoj projektov (jednotlivých, balíkov projektov, videohier)
  • Distribúcia (výberová , automatická podpora, podpora obchodných zástupcov, podpora uvádzania diel v televíziách)
  • Propagácia (festivaly, prístup na trh)
  • Medzinárodné koprodukčné fondy
  • Práca s publikom
  • Siete kín

V podprograme Media môže program napríklad podporiť vývojárov video-hier. Uchádzať sa môžu európske firmy (nie len z členských krajín EÚ), ktoré pracujú na vývoji digitálnych videohier bez ohľadu na platformu alebo spôsob distribúcie. Hry ale musia byť určené na komerčné využitie.

Hodnotí sa kvalita vývojovej stratégie a potenciál európskeho a medzinárodného využitia, kvalita obsahu, originalita konceptu v porovnaní s existujúcimi dielami a kvalita stratégie financovania a výroby. Zohľadní sa aj kvalita distribučnej a marketingovej stratégie a udržateľnosť cieľového publika, kvalita tímu či kvalita herného plánu. Každá s týchto kategórií sa boduje prílišným počtom bodov.

Zvýhodnené budú návrhy s krajín s nízkou produkčnou kapacitou, projekty zamerané na mladé publikum, ako aj to, ak ide o koprodukciu s inou krajinou, ktorá je tiež oprávnená čerpať z programu.

Celkový rozpočet výzvy je 2,5 milióna eur, výška jednotlivej dotácie sa má pohybovať medzi 10 a 50 tisíc eur v prípade vývoja konceptu a až do 150 tisíc eur v prípade vývoja projektu.

Film

Pre filmový priemysel môže program pomôcť splniť požiadavky na nákladnú digitalizáciu a vyrovnať sa s jazykovou fragmentáciou európskeho filmového trhu. V legislatívnom procese základu pre nový program poslanci Európskeho parlamentu žiadali špecifické financovanie pre titulkovanie filmov do iných jazykov alebo ich dabing. Sľubujú si od toho lepšiu distribúciu a zvýšenú dostupnosť európskej filmovej produkcie naprieč EÚ.

Výzvou pre európsky film sú nové spôsoby distribúcie. Takmer 70 % Európanov sťahuje alebo si na internete prezerá filmy, či už legálne alebo nelegálne. Potvrdzujú to štúdia Európskej komisie o správaní sa divákov. Filmy na svojich zariadeniach pozerá 40 % majiteľov smartfónov a 60 % používateľov tabletov.  

Podľa spomínanej štúdie je to aj dôsledkom obmedzenej ponuky kín. Európsky filmový priemysel by mal preto uvažovať o nových typoch tvorby zisku, napríklad cez online platformy, ktoré zlepšili ponuku a zasiahli nových divákov, nabáda štúdia. 

Stojí na dátach z 10 krajín EÚ (Veľkej Británie, Francúzska, Talianska, Španielska, Nemecka, Poľska, Chorvátska, Rumunska, Litvy a Dánska) a rozhovoroch s 5 000 ľuďmi.

Podprogram MEDIA má počas nasledujúcich siedmych rokov rozpočet na podporu 2 000 kín a 800 európskych filmov. Gro podpory smeruje na distribúciu filmu mimo krajiny vzniku.

Štúdia EK o tom, kto sú diváci európskeho filmu ďalej konštatuje:

  • V Európe ročne vznikne viac ako tisíc filmov, väčšina z nich sa uvedie len v krajine, kde vznikli
  • 68 % respondentov uviedlo, že si sťahuje filmy zadarmo a 55 % sleduje streamované filmy na svojich počítačoch alebo iných zariadeniach ako sú tablety.
  • Zadarmo filmy sťahujú zväčša mladí ľudia, žijúci v mestách, vzdelaní, ktorí majú záujem o čo najrôznorodejšie filmy. Týchto práve frustrujú vysoké náklady a nízka ponuka legálnych možností sledovania filmov.
  • 14 % respondentov nemá kino na dosah do 30 minút od miesta svojho bydliska. Toto číslo je až 37 % v Rumunsku, 27 v Litve a 16 % v Chorvátsku.
  • Európske filmy sú vnímané ako originálne, podnecujú k zamysleniu, no ľudia sú do veľkej miery kritický voči „pomalým a ťaživým“ dejovým líniám.
  • Väčšina ľudí si film, na ktorý ide do kina vyberie až tesne pred tým.
  • Najefektívnejším marketingovým nástrojom sú trailery.
  • 28 % respondentov sleduje filmy z festivalov.
  • Takmer polovica sa nejakým spôsobom vzdelávala v oblasti filmu – napríklad v školách, na univerzitách či vo filmových kluboch.

Štúdia delí filmových divákov do 5 kategórií:

Filmoví „závisláci“ (24 % z filmových divákov) – s ľahkosťou sa pohybujú v digitálnom prostredí, pričom táto skupina obsahuje viac mužov ako žien, skôr mladších ročníkov. Pochádzajú z mestského prostredia a aktívne sa zaujímajú o médiá a kultúru.

Prieberčiví diváci nezávislých filmov (22 %) – pracujúci dospelí, bezdetní alebo s jedným dieťaťom, ženy medzi 26-50 s priemerným príjmom a vysokým stupňom vzdelania a profesionálneho zaradenia, napríklad v akademickom prostredí.

Milovníci blockbusterov (16 %) – sledujú najmä americké trháky. Ich socioekonomický profil i dostupnosť mediálnych zariadení sú priemerné. Žijú v menej urbánnych oblastiach a majú obmedzenejší prístup ku kinám.

Príležitostí diváci filmových hitov (21 %) – sledujú relatívne málo filmov a o kultúru vo všeobecnosti sa skôr nezaujímajú. Sú to zväčša mladšie ženy stále vo vzdelávacom procese, skôr z vidieckeho prostredia.

K filmom indiferentní (16 %)  – pozerajú najmenej filmov a sú odrezaní od väčšiny kultúrnych aktivít nad rámec televízie, či videohier. Sú to zväčša mladší alebo starší muži, sociálne slabší, z menších mestských sídiel a majú tiež najmenej technických zariadení. Ak pozerajú filmy sú to skôr americké akčné filmy a komédie.

Tí, ktorí majú v obľube európske filmy sa nachádzajú najmä v prvých dvoch kategóriách. Štúdia má pomôcť tvorcom verejných politík a iniciatív v oblasti kultúry pri ich efektívnom nastavení.

Obchodné zručnosti

Štúdia, ktorú pre Európsku komisiu vypracovala konzultačná spoločnosť IDEA potvrdzuje všeobecné presvedčenie, že v kreatívnom sektore existuje veľký nesúlad medzi dopytom a ponukou financovania biznis plánov a potenciálnym podnikateľským nápadom.

V Európe chýbajú kreatívnemu biznisu miliardy eur vo forme pôžičiek, pričom štúdia odhladuje výšku chýbajúcich prostriedkov až do 13,4 miliardy eur. To má byť objem stratených investícií, kedy kvalitné biznis nápady s dobrým rizikovým profilom nedostanú v bankách pôžičku alebo sa potencionálni podnikatelia rozhodnú o ňu ani nepožiadať pretože nemajú čím ručiť.

Výsledkom je, že sektor, ktorý je podľa EK pre európsku ekonomiku kľúčový s vyšším než priemerným rastom a s príspevkom k európskemu HDP vo výške 4,4 %, nedosahuje svoj plný potenciál.

Štúdiu si Európska komisia objednala, aby jej pomohla vytvoriť stratégie pre podporu kultúrneho a kreatívnych odvetví pomocou iniciatív ako je napríklad nástroj finančnej garancie (Financial Guarantee Facility), ktorý je súčasťou programu Tvorivá Európa.

Táto garancia začne fungovať od roku 2016 a špeciálne sa zameria na malé a stredné podniky. Bude bankám pomáhať znášať riziká pôžičiek, ktoré im poskytnú, spolu až do výšky 120 miliónov eur. V objeme pôžičiek by to malo sprístupniť až 750 miliónov eur. (Zvyšok programu Tvorivá Európa je má formu nenávratných grantov).

Komisia chce vzdelávať aj poskytovateľov pôžičiek o tom, aké faktory zobrať do úvahy pri hodnotení profilu uchádzača o pôžičku pri malých a stredných podnikoch z kultúrneho a kreatívneho sektora.

Mnohí totiž podľa Komisie majú problém zhodnotiť hodnotu nemateriálnych aktív ako sú napríklad práva duševného vlastníctva. Banky tiež nedisponujú spoľahlivými štatistickými údajmi o tomto sektore ekonomiky.

Štúdia o financovaní kreatívneho sektoru v EÚ hovorí o tom, že firmy operujúce v tzv. kreatívnom priemysle dosahujú nadpriemernú ziskovosť a sú solventnejšie ako je priemer podnikov v celej ekonomike. Program Tvorivá Európa má preto vyčlenené prostriedky na prácu s profesionálmi z oblasti finančníctva. Problémy sú podľa analýzy aj na strane podnikateľov v kreatívnom segmente, najmä v chýbajúcich zručnostiach v manažmente a vo vedení podniku.

Z prieskumu, ktorý je súčasťou analýzy, vyplýva že 60 % respondentov nemá žiadny konkrétnejší biznisplán. Z 26 % respondentov, ktorí sa neusilovali o externé financovanie svojho podnikania za posledné tri roky, 39 % povedalo, že dôvodom je komplikovanosť procesu a jeho časová náročnosť. 

Preto je ďalší aspekt, na ktorý a chce Komisia zamerať v súlade s Entrepreneurship 2020 Action Plan aj podpora podnikateľských zručnosti u kreatívcov napríklad prostredníctvom: 

  • výmeny osvedčených postupov medzi členskými štátmi
  • poradenstvom pre podniky o prístupe k financiám, k novým trhom
  • programom European Enterprise Network
  • podnikateľským tréningom pre študentov a profesionálov (Erasmus+ Knowledge Alliance, Sector Alliance

Účasť Slovenska

Európska komisia očakáva, že do programu Tvorivá Európa sa zapoja aj slovenské organizácie. Ich úspech pri uchádzaní sa o granty z programu Kreatívna Európa závisí najmä od ich schopnosti predkladať kvalitné projekty a spájať sily s partnermi v Európe.

Môže im pomôcť aj ochota národných a regionálnych orgánov spolufinancovať kultúrne projekty. Na projekty v oblasti kreatívneho priemyslu je možné využiť aj financie z iných európskych programov, najmä zo z štrukturálnych a investičných fondov EÚ.

Program Kreatívna Európa kladie väčší dôraz na publikovanie výsledkov úspešných projektov a šírenie povedomia o kvalitnej európskej produkcii. Pod hlavičku programu Kreatívna Európa patrí aj udeľovanie Európskych cien, ktoré vyzdvihujú významné umelecké počiny v oblasti hudby, architektúry, literatúry, kultúrneho dedičstva a filmu.

Spolu sa udeľuje päť cien – štyri v rámci podprogramu Kultúra a jedna v podprograme MEDIA. Európska únia bude naďalej pokračovať aj v úspešnej tradícii podpory Európskych hlavných miest kultúry. Túto príležitosť minulý rok využili aj slovenské Košice.

Kvalitné výstupy kreatívnych odvetví vznikajú trpezlivou prácou a ich efekty mávajú dlhodobý charakter. Kultúra má svoje nezastupiteľné miesto v budovaní úspešnej, konkurencieschopnej a udržateľnej európskej spoločnosti.

Distribúciu informácií o programe Kreatívna Európa  a administratívnu podporu pre predkladateľov projektov v Slovenskej republike zabezpečuje spoločná kancelária Creative Europe Slovensko, ktorá vznikla spojením kancelárie MEDIA Desk Slovensko a Kultúrneho kontaktného bodu a je súčasťou organizačnej štruktúry Slovenského filmového ústavu.

REKLAMA

REKLAMA