Systém satelitnej navigácie Galileo

Systém satelitnej navigácie Galileo je civilnou alternatívou k americkému Globálnemu lokalizačnému systému (GPS) a ruskému systému GLONASS, z ktorých oba sú financované a spravované armádnymi zložkami daných krajín.

Galileo System
Galieleo Satelitný Navigačný Systém

Pozadie

Satelitná rádio-navigácia je v súčasnosti vedúcou technológiou, ktorá umožňuje komukoľvek, kto má prijímač, veľmi presne určiť svoju aktuálnu geografickú polohu. Určovanie funguje na vyhodnocovaní signálov prichádzajúcich z viacerých družíc umiestnených mimo atmosféry Zeme. Technologickou veľmocou sú v tomto smere predovšetkým USA, ktoré vybudovali Globálny lokalizačný systém známy pod skratkou GPS. Výrazne však nezaostáva ani Rusko so svojím systémom GLONASS. Oba spomenuté systémy sú financované a kontrolované vojenskými zložkami.

Komisia po prvý raz predstavila svoje plány na vybudovanie európskeho systému satelitnej navigácie Galileo 10. februára 1999. Predpokladala rozvoj projektu v štyroch fázach a zmiešanú formu financovania, teda na jednej strane z verejných financií a súčasne istá časť prostriedkov mala prísť zo súkromného sektora. Galileo bude systémom pozostávajúcim z 30 satelitov a na rozdiel od svojich náprotivkov z USA a Ruska bude navrhnutý špeciálne na civilné a komerčné účely. Rovnako bude riadený a kontrolovaný civilným manažmentom.

Prvotná fáza (2001 – 2005) programu, teda rozvoj projektu mala byť financovaná výlučne z jedného zdroja a mal na ňu dohliadať jeden manažérsky tím. Preto Komisia navrhla ustanovenie Spoločnej firmy Galileo (GJU), ktorej zakladajúcimi členmi by sa stali Európska komisia a Európska vesmírna agentúra (ESA). Európska investičná banka (EIB) a súkromné spoločnosti by boli pozvané pripojiť sa k projektu až neskôr.

26. mája 2003 dospeli Komisia a ESA k dohode o legislatívnej identite a financovaní Galilea.

Nasledovná tabuľka predkladá odsúhlasený harmonogram programu, ktorý bol aktualizovaný v júni 2006:

Fáza Aktivity Financovanie

Fáza rozvoja a validácie. Pokračuje až do začiatku roka 2009.

Fáza výskumu: vývoj satelitov a základných systémových komponentov. Validácia obežných dráh satelitov. 1,5 mld. eur. 50% z rozpočtu EÚ a 50% z rozpočtu ESA.
Fáza inštalácie (2009 – 2010). Výroba a vypustenie satelitov, ich rozmiestnenie vo vesmíre a nastavenie. Nastavenie iných systémových komponentov. 2,1 mld. eur. 1/3 by mala pochádzať z rozpočtu EÚ, zvyšné 2/3 zo súkromného sektora (teda ako sa pôvodne plánovalo od roku 2003).
Fáza komerčnej prevádzky Galilea (od konca roka 2010). Komerčná prevádzka a využitie kompletného systému.

Projekt by mal byť ziskový, preto by nemali byť potrebné žiadne ďalšie dotácie.

Otázky

  • Aplikácia Galilea a obchodné možnosti

Galileo je založený na plánovanom umiestnení 30 satelitných staníc nad zemskú atmosféru. Popri tom budú súčasťou systému aj dodatočné pozemské stanice. Technológia umožní zistiť aktuálnu geografickú polohu mnohým užívateľom, najmä v sektoroch dopravy (lokalizácia vozidiel, vyhľadávanie cestných spojení, kontrola rýchlosti, navigácia v priestore a pod.), sociálnych služieb (sprostredkovanie pomoci starým alebo postihnutým), systéme spravodlivosti a colných služieb (vyhľadávanie podozrivých, kontrola a monitoring hraníc) a vo verejnej sfére (geografické informačné systémy). Galileo by mal rovnako pomôcť pátracím a záchranným službám a taktiež bežným užívateľom pri ich voľnočasových aktivitách (turistika, skialpinizmus a pod.).

V oblasti dopravy sa očakáva možné zlepšenie konkrétnych problematických bodov:

  • kontrola leteckej dopravy,
  • riadenie osobnej a nákladnej plavebnej prevádzky,
  • monitoring cestných komunikácií,
  • mobilizácia sanitných vozidiel,
  • mapovanie pohybu tovarov, ktoré sa prepravujú zmiešaným spôsobom.

 .

  • Civilné / vojenské využitie systému

Nateraz sa neplánuje s vojenským využívaním Galilea, aj keď zrejme nájde využitie aj v inštitúciách zodpovedajúcich za európsku bezpečnosť a obranu. Satelitná navigácia môže napríklad pomôcť pri lokalizácii nášľapných mín alebo raketových striel.

Galileo by mal ponúkať širokú paletu služieb, od všeobecného otvoreného prístupu až k obmedzenému prístupu na rôznych úrovniach:

  • Otvorené služby, teda voľne dostupné základné služby spravidla zahŕňajú aplikáciu systému vo verejnom a všeobecnom záujme. Paleta služieb by mala byť zhruba rovnaká ako je to v prípade civilného využívania GPS, ktoré je v tejto podobe bezplatné, ale zároveň ponúka kvalitné a spoľahlivé služby.
  • Komerčné služby by mali napomôcť rozvoju profesných aktivít súkromných spoločností.
  • „Životne dôležité“ služby (bezpečnosť a ochrana života) by mali prispieť k zvýšeniu kvality a integrity tých činností, pri ktorých je kladený najväčší dôraz na bezpečnosť. Ide napríklad o námornú, riečnu alebo leteckú dopravu.
  • Navigačný systém by mal výrazne rozšíriť už existujúce možnosti pátracích a záchranných služieb.
  • Verejné regulované služby (PRS), ktoré by mali byť poskytované v zašifrovanej a pred vniknutím alebo rušením chránenej forme, sú vyhradené pre orgány pôsobiace v oblasti civilnej obrany, národnej bezpečnosti, či vynútiteľnosti práva. Galileo tak môže byť nástrojom, ktorý zdokonalí a rozšíri nástroje používané EÚ napríklad v boji proti nelegálnemu obchodovaniu a nelegálnej migrácii.

Služby poskytované Galileom pokryjú celý povrch planéty, vrátane geografických lokalít, ktoré sú istým spôsobom náročne dostupné alebo znevýhodnené. Jeho signál sa tak dostane aj do najvzdialenejších regiónov EÚ.

  • Držiteľ konzorcia Galileo

Spoločná firma Galileo (Galileo Joint Undertaking – GJU) sa 27. júna 2005 rozhodla prijať spoločnú ponuku Eurely a iNavSat. Tieto dve spoločnosti sa tak stali držiteľmi konzorcia satelitnej navigácie. Obe firmy spojili svoje sily po tom, čo sa ukázalo, že GJU má problém rozhodnúť sa medzi samostatnými ponukami oboch z nich. GJU neskôr konštatoval, že vytvorenie ich spoločnej ponuky „vykázalo značnú redukciu potrebných finančných prostriedkov z verejného sektora a zvýšila mieru predpokladaných komerčných výnosov.“

Eurely/iNavSat konzorcium bude zodpovedať za manažovanie inštalácie systému (2009-2010) a taktiež za fázu skúšobnej a komerčnej prevádzky Galilea (po roku 2010). Súkromné konzorcium bude kontrolované verejným telesom – Úradom pre dohľad nad Galileom (Galileo Supervisory Authority). Verejný úrad vykonávajúci dohľad bude majiteľom celého európskeho rádionavigačného systému, čo je prirodzené, nakoľko je jeho vývoj financovaný výlučne z verejných zdrojov.

V decembri 2005 bolo rozhodnuté, že administratívne centrum Galilea sa bude nachádzať v Toulouse vo Francúzsku, zatiaľ čo jeho operačné riaditeľstvo bude sídliť v Londýne.

  • Súkromný sektor a satelitný systém Galileo

Očakáva sa, že Galileo a jeho vedľajšie produkty vytvoria obrovský trh v rámci súkromného sektora, na ktorom sa bude obchodovať so službami a na ich využívanie potrebnou infraštruktúrou. Galileo bude poskytovať komerčné služby, ktoré by mali rozšíriť možnosti v rámci aktuálnych komerčných aktivít jednotlivých súkromných spoločností.

  • Spolupráca Galilea s GPS a tretími krajinami

Dohodu o spolupráci na programe satelitnej navigácie podpísali Čína, Izrael, India a Ukrajina. Doteraz boli okrem toho uzatvorené rokovania s Indiu, Marokom a Južnou Kóreou. Rozhovory prebiehajú s Nórskom a Argentínou. Očakáva sa, že v blízkej budúcnosti začnú rokovania s Austráliou, Brazíliou, Kanadou, Chile, Malajziou, Mexikom a s Ruskom.

EÚ a USA podpísali v júni 2004 dohodu o zabezpečení kompatibility medzi oboma konkurujúcimi si navigačnými systémami. Dohoda znamená, že obe strany súhlasili so spoločnými štandardmi pre americký GPS a európsky Galileo, ktorý je momentálne v štádiu vývoja. Dohoda bude určovať, ako štruktúrované budú rádiové frekvencie Galilea, čo zároveň umožní rušiť jeho signál na vojnových územiach, ak to bude potrebné. Dohoda vytvorí pre signály prísne štandardy, čo znamená, že bežní užívatelia môžu prijímať signál z oboch systémov súčasne. 26. júla 2007 sa EÚ a USA dohodli na využívaní optimalizovaného GPS-Galileo signálu (EurActiv 30/07/07)

Pozície

Viceprezident Európskej komisie, Jacques Barrot, povedal: „Galileo je plne v línii Lisabonskej stratégie rastu. Je najväčším priemyselným projektom, aký sa kedy na európskej škále organizoval, je prvým európskym verejno-súkromným partnerstvom a prvou verejnou európskou infraštruktúrou. Projekt vytvorí pracovné miesta, rovnako tiež prinesie inovácie a zlepšenia pre európskych občanov.“

USA sa sprvoti stavali k systému pomerne odmietavo, citujúc, že pôjde len o konkurenčný duplikát GPS. Vyvíjali úsilie o dokázanie nepotrebnosti alternatívnej satelitnej navigácie tým, že zvýšili dostupnosť GPS a mnohonásobne skvalitnili bezplatné služby pre širokú verejnosť. Avšak výsledkom odhodlania EÚ je, že USA nakoniec prijali možnosť vyjednávať o dohode o kompatibilite Galilea s GPS. Užívatelia tak budú môcť využívať signál oboch sietí prostredníctvom jediného prijímača. Ralph Braibanti, riaditeľ pre vesmírnu a pokrokovú technológiu Ministerstva zahraničia USA, hovorí: „Skrz množstva práce a dobrej vôle na oboch stranách sme úspešne konvertovali problémy, ktoré privodili zakliesnenie medzi USA a Európu, na situáciu, v ktorej sa zo satelitnej navigácie jasne stáva priestor posilňovania transatlantického partnerstva.“

Asociácia európskych aeroliniek (AEA) sa obáva, že aerolinky budú čeliť vyšším účtom za bezpečnosť letovej prevádzky s tým, aby sa takto našli dodatočné zdroje na financovanie rozvoja systému, ktorý neprináša žiadnu ďalšiu pridanú hodnotu v porovnaní s americkým GPS, ktorý je v tejto oblasti v súčasnosti využívaný.

Europoslanec Guido Bodrato (EPP-ED, Taliansko) v správe z vlastnej iniciatívy nalieha na priemysel, aby vyvinul špecifické služby, ktoré by mohol Galileo poskytovať. Program satelitnej navigácie by tak mohol vziať na svoje plecia istú časť zodpovednosti za úspešnosť celého projektu.

Uplynulé a nasledujúce kroky

  • 2005: Galileo spoločne s GMES (Program globálneho monitoringu životného prostredia a bezpečnosti) boli označené za „vlajkovú loď“ všetkých aktivít v rámci programu Európskej vesmírnej politiky.
  • Jún 2006: Komisia sa zaoberala hodnotením programu Galileo a zároveň aktualizovala časový harmonogram jeho implementácie.
  • December 2006: Bola vydaná Zelená kniha o aplikácii Galilea, ktorá zároveň odštartovala verejné pripomienkové konanie zúčastnených strán na projekte.
  • 22. marec 2007: Rada poslala partnerom v rámci konzorcia Galileo ultimátum požadujúce vyriešenie interných sporov a podpísanie kontraktu do 10. mája 2007. Ak  by sa do toho dátumu nič neudialo, Komisia by začala uvažovať o alternatívnych riešeniach pre usporiadanie verejno-súkromného partnerstva.
  • 16. máj 2007: Komisia vydala Komuniké o alternatívnych scenároch uvedenia Galilea do prevádzky.
  • 8. jún 2007: Rada požiadala Komisiu o predloženie „detailných alternatívnych návrhov pre financovanie, vrátane možných riešení z verejných zdrojov, ktoré by vychádzali z dodatočného prehodnotenia výdavkov, príjmov, výnosov a časových harmonogramov.“ Komisia dostala čas na vypracovanie správy do septembra 2007.
  • 1.-2. október 2007: Rada trvá na prijatí finálneho rozhodnutia o dokončení satelitného systému Galileo.
  • Pôvodné plány kalkulovali s tým, že Galileo bude uvedený do plnej prevádzky do roku 2008, ale vzhľadom na vážne omeškania v celom procese jestvujú obavy, že sa tak nestane ani pred rokom 2014. Do dnešného dňa bola na svoju orbitu vypustená len jedna z celkových 30 satelitných družíc.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA