Výsledky eurovolieb 2014

Najväčší počet kresiel obsadí Európska ľudová strana pred socialistami a liberálmi. Krajná pravica i ľavica mierne posilnili.

Logo EP volieb nasvietene
Zdroj: EP

Rozloženie mandátov v Európskom parlamente medzi skupiny a krajiny ukazuje tabuľka na stránkach Európskeho parlamentu. Ide zatiaľ o otvorený proces, rozloženie EP a skupín sa ukáže až na plenárnom zasadnutí 1. júla 2014.

Predbežne vyzerajú čísla nasledovne: EPP (ľudovci) bude mať 214 poslancov, S&D (socialisti) 191 poslancov, ALDE (liberáli) 64 poslancov, Zelení 52 poslancov, Európski konzervatívci a reformisti 46 poslancov, GUE/NGL (ľavica) 45 poslancov, Európa slobody a demokracie (nacionalisti) 38 poslancov, nezaradených je nateraz 41 poslancov. Nových poslancov, ktorí sa buď môžu pridať k nejakej zo skupín alebo ostať nezaradení je 60.

Výsledky podľa krajín

Nemecko:

Voľby vyhrala vládnuca kresťanskodemokratická CDU/CSU kancelárky Angely Merkelovej s 35,3 % hlasov (34 mandátov).

Sociálni demokrati (SPD), ktorí sa spolu s kancelárkou podieľajú na "veľkej koalícii", získali 27,3 % (27 mandátov) hlasov. Zelení s 10, 7 % majú 11 kresiel. Liberáli padli na 3 kreslá.

Do EP sa dostali aj euroskeptici Alternative für Deutschland (7 % a 7 mandátmi) a neonacistická NPD s jedným percentom hlasov. Spolu s ďalšími malými stranami sa prvýkrát stane súčasťou europarlamentu – po rozhodnutí nemeckého ústavného súdu, na základe ktorého musela krajina zrušiť trojpercentné kvórum  zvoliteľnosti.

Zelení a ľavica vinia z úspechu AfD mainstreamové vládne strany a aj Merkelovú a CDU, ktorá podľa nich dostatočne proti týmto silám nevyhranila, naopak odmietla koncept „sociálnej Európy“. Podľa pozorovateľov bol nástup euroskeptickej strany v Nemecku len otázkou času, stav v ktorom doteraz takýto subjekt neexistoval, bol skôr prekvapivý.

Francúzsko

Národný front Marine Le Penovej je jedným z najväčších šokov eurovolieb. Naviazal na seba 25 % hlasov pri vyššej volebnej účasti ako pred 5 rokmi (24 mandátov).

Za sebou nechal ako vládnucich socialistov (13, 98 %, 13 mandátov) prezidenta Hollanda, tak aj stredo-pravú UMP (20,79 %, 20 mandátov).

Francúzski centristi 7 kresiel, zelení 6 a ľavica 3 kreslá.  

Marine Le Penová už stihla vyzvať k predčasným voľbám do Národného zhromaždenia a rozvešať bilboardy „Národný front – prvá strana Francúzska“. Snaží sa o sformovanie novej frakcie v EP

Veľká Británia:

Podľa očakávaní zaznamenala Britská strana nezávislosti (UKIP) veľký nárast oproti roku 2009 až o 12 %, čo im prinesie 12 mandátov. „Nechcem len, aby Británia opustila EÚ, chcem, aby Európa opustila EÚ“, vyhlásil líder UKIP Nigel Farage, ktorý je spolupredsedom skupiny Európskej slobody a demokracie (EFD)“ v EP.

Celkovo získala takmer 30 % hlasov, pred labouristami s necelými 25 % (posilnenie o 3 kreslá) a Konzervatívcami s 23 %, ktorí o tri kreslá v EP prišli.

Írsko:

Voľbám dominovali Nezávislí, ktorí získali 24% hlasov. Opozičná Fiana Fáil a konzervatívna vládna Fine Gael získali zhodne 22 %. Sinn Féin 17 %. Vládni Labouristi a Zelení zhodne 6%.

Podpredseda írskej vlády Eamon Gilmore oznámil svoj zámer rezignovať na post lídra Labouristickej strany, ktorá je partnerom v súčasnej koaličnej vláde, a ktorá získala dvakrát menej hlasov ako v minulých voľbách. Účasť dosiahla 51,6 %.

Španielsko

Hlavné španielske politické strany utrpeli významné straty. V porovnaní s predchádzajúcimi voľbami z roku 2009 získala tentoraz vládna Ľudová strana (PP) o 17 % menej hlasov – 26 % a 16 mandátov.

Opozičná Španielska socialistická robotnícka strana (PSOE) získala 23 % hlasov na 14 mandátov, v porovnaní s rokom 2009 získala o 16 % menej.

Ľavicové a regionálne strany posilnili. Zjednotená ľavica (IU) strojnásobila počet mandátov na šesť, čím skončila celkovo tretia. Ľavicová strana Podemos pošle do piatich zástupcov.

Volebná účasť dosiahla 45,6 %- o niečo viac než v roku 2009 (44,9 %).

Dánsko:

Dánska euroskeptická strana „Strana Dánov“ získala jeden z najlepších výsledkov pre takto ladené subjekty (popri UKIP a Národnom fronte) 26,7 % hlasov a 4 mandáty, čím svoj doterajší počet zdvojnásobila. Je najsilnejšou dánskou stranou v EP, inšpirovala sa stratégiou UKIP. Volá po konci sociálneho turizmu a kontrole hraníc. Pridajú sa k skupine Európskych konzervatívcov a reformistov.

V Dánsku zaznamenali európske voľby veľký záujem. Počet televíznych debát bol vyšší ako pred národnými. Účasť na voľbách poklesla o 3 % oproti roku 2009, ale stále sa drží vysoko na 56,3 %.

Portugalsko:

Voľby vyhrali opoziční socialisti s 31,4 % (8 mandátov). Vládnuca stredo-pravá strana sociálnych demokratov, ktorá v krajine implementovala bolestivý program úspor získala 27,7 % (7 mandátov). Nasleduje komunistická-zelená aliancia s 12,7 % (3 mandáty).

Holandsko:

Krajne pravicová Strana za slobodu (PVV) holandského euroskeptika Geerta Wildersa v eurovoľbách získa napriek stratám hlasov štyri kreslá v Európskom parlamente.

Wildersova strana získala 13,2 % hlasov, skočila tretia. V porovnaní s voľbami z roku 2009 stratila PVV 3,5 percentuálneho bodu. Najviac hlasov v eurovoľbách získali holandskí kresťanskí demokrati s piatimi a ľavicovo orientovaní liberáli zo strany D66 so 4 mandátmi v europarlamente. Vládnuca pravicovo orientovaná Ľudová strana pre slobodu a demokraciu (VDD) a sociálni demokrati (PvdA) získali každá po 3 mandáty.

"Zelení" – koalícia dvoch kresťanských strán – a euroskeptickí socialisti získali po dva mandáty. Do europarlamentu sa prvýkrát dostane aj strana bojujúca za ochranu zvierat – so ziskom 1 mandátu.

Rakúsko

Voľby vyhrala stredopravá Rakúska ľudová strana (ÖFP). V 2009 zvíťazila s 30 % hlasov, klesla tentoraz na 27,3 % (5 mandátov). Stredoľaví sociálni demokrati (SPÖ) dosiahli takmer 24 % (5 mandátov). Euroskeptická a krajne pravicová FPÖ poskočila na 20,1 percenta (4 mandáty)  z 13 %. FPÖ postavila predvolebnú kampaň predovšetkým na výzve voči nespokojným a rozladeným voličom, aby dali príučku proeurópskej koalícii dvoch hlavných rakúskych strán, ktoré sa horko-ťažko opäť dostali k moci po vlaňajších celonárodných voľbách.

Protiprisťahovalecká kampaň FPÖ vedená Haraldom Vilimským zdôrazňovala neutralitu a nezávislosť Rakúska, vyzývala aj na zníženie rakúskych príspevkov do EÚ na polovicu a požadovala referendum o trvalom eurovale ESM (Európskom mechanizme pre stabilitu) – teda o fonde finančnej pomoci pre zaostávajúce krajiny eurozóny.

Zelení získali 15 % a 3 mandáty. Európskych liberálov posilní 1 Rakúšan (NEOS)

Grécko:

S náskokom eurovoľby vyhrala ľavicová Syriza s 26, 6 % hlasov (6 mandátov). Za sebou nechala vládnucu stredo-pravú Novú Demokraciu s 22,1% (5 mandátov).

Neonacistický Zlatý úsvit je treťou násilnejšou stranou s 9,4 % (3 mandáty), stredo-ľavá koalícia Elia pod vedením Pasoku získala okolo 8 %, novovzniknutá strana Potami 6 %, Komunisti rovnako 6 %, euroskeptická strana Nezávislí Grécku 3,43 %

Taliansko:

Najväčší zisk (40,86 % ), zaznamenala stredoľavá Demokratická strana (31 mandátov)  pred anti-systémových Hnutím 5 hviezd bývalého komika Bepe Grilla (21,4 % – 17 mandátov). Strana bývalého talianskeho premiéra Forza Italia nazbierala 16,7 % (13 mandátov).

Nacionalistická Liga severu klesla na 6,19 % s 5 mandátmi.

Švédsko:

Stredo-pravá strana premiéra Fredrika Reinfeldta stratila. S 13,6 % a troma mandátmi skončila tretia, predbehla ju aj Strana zelených, ktorá získala 15,3 % hlasov a tri mandáty. Najviac hlasov získala Sociálno-demokratická strana (24,4 % a 6 mandátov).

Do Parlamentu sa dostali aj Liberálna ľudová strana s dvoma mandátmi (10 %), Strana stredu s 1 mandátom (6,5 %), Kresťanskí demokrati (1 mandát, 6 %), Ľavicová strana (1 mandát, 6,3 %).

Mandáty v EP získali aj dva nové subjekty – Švédsky demokrati (9,7 %, 2 mandáty) a Feministická iniciatíva (5,3 % a 1 mandát).

Pirátska strana oproti voľbám v roku 2009 stratila a s 2,2 % nezískala žiadne kreslo v EP. Účasť na voľbách dosiahla 48,8 %.

Fínsko:

Víťazom volieb je Národná koaličná strana (KOK) Alexandra Stubba s 22,60 % hlasov a 4 kreslami v EP. Strana stredu KESK získala 19,7 % hlasov a 3 kreslá, Sociálno-demokratická strana 12,3 % a 2 mandáty, Praví Fíni 12,9% a dva mandáty. Ľavicová aliancia a Zelená liga zhodne po jednom kresle a 9,3% hlasov. DO EP sa dostala aj Ľudová strana s jedným kreslom a 6,8 % hlasov a Kresťanskí demokrati, ktorí síce dosiahli hranicu 5% nezískali žiadny mandát.

Belgicko:

Z francúzsky hovoriacej časti  zvíťazila Socialistická strana (29,3 %  a 3 mandáty). Reformistické hnutie si polepšilo oproti minulým voľbám a získalo 3 mandáty (27,1 %). Strany Ecolo a Humanistický demokratický stred získali zhodne po jednom mandáte (11,7 a 11 4 %).

Za holandsky hovoriacu časť sa do EP dostali Nová flámska aliancia, ktorá si oproti minulým voľbám polepšila o tri mandáty (získala 26,7% a 4 kreslá).  Otvorení flámsky liberáli a demokrati  Guya Verhofstadta získali 20 % a 3 kreslá. Kresťanskí demokrati a Flámi 20% a 2 kreslá, čím oproti minulým voľbám jedno kreslo stratili. Rovnako aj socialisti, ktorí majú v tomto EP 1 mandát (13.2 %). Zelení získali jedno kreslo (10,6 %) a Flámsky záujem rovnako 1 kreslo (6,7%).

Nemecky hovoriacu skupinu v Belgicku bude v EP zastupovať Kresťansko sociálna strana s jedným mandátom (34,5 %). Účasť bola vzhľadom na povinnosť volieb 90 %.

Luxembursko:

Najviac hlasov získala Kresťansko-sociálna ľudová strana (37,7 %, 3 kreslá). Zelení (15%), Demokratická strana (14,8 %) a Socialistická strana (11,8 %) získali po jednom kresle v EP. Aj v Luxembursku, rovnako ako v Belgicku je volebná účasť povinná (90%).

Česká republika

V ČR zvíťazilo hnutie ANO (16,13 %) pred TOP 09 a STAN (15,95 %) a ČSSD (14,17 %). Všetky tieto strany budú mať po 4 mandátoch. 5 % hranicu prekonala aj KSČM (10,98 %, 3 mandáty), KDU-ČSL (9,95 %, 3 mandáty), ODS (7,67 %, 2 mandáty) a Strana svobodných občanů (5,24 %, 1 mandát). Tesne pod hranicou zostali Piráti.

K urnám prišlo rekordne málo voličov, 18,2 % čo je o 10 % menej ako v roku 2009. Horšie je na tom už len Slovensko.

Maďarsko:

Voľby do Európskeho parlamentu v Maďarsku vyhral vládny blok Fidesz-KDNP so ziskom 53 % voličských hlasov (12 mandátov). Ultrapravicový Jobbik získal takmer 15 % podporu (3 mandáty), čím predbehol Maďarskú socialistickú stranu (MSZP) so ziskom  11 % (2 mandáty), o jedno percento viac ako Demokratická koalícia (DK) (2 mandáty).

Päťpercentnú hranicu prekročili ešte strana Spolu-PM (Együtt-PM) a LMP (po 1 mandáte). Obe strany sedia vo frakcii Zelených. Účasť maďarských voličov bola okolo 30 %.

Poľsko

Víťazom volieb je opozičná strana Právo a spravodlivosť s 32,33 % hlasov (19 kresiel). Vládna Občianska platforma získala 31,34%. Zväz demokratickej ľavice získal 9,54% (5 mandátov) o 2 kreslá menej ako pri minulých voľbách, Poľská ľudová strana 7,21% (4 mandáty), nový subjekt Kongres novej pravice 7,06% (4 kreslá).

Liberálny formát Európa + nezískal žiadny mandát v EP, keďže nedosiahol ani 5% hlasov (3,4%). Líder tejto už strany vyhlásil, že ak ho strana vyzve, rezignuje.

Krajná pravica v Poľsku neuspela. Len 1% voličov dalo svoj hlas novému formátu združujúcemu krajne pravicové strany – Národné hnutie.

Volebná účasť dosiahla 22,7 %.

Chorvátsko:

Volebná účasť v prvých eurovoľbách pre Chorvátsko bola 25,3 %.

Hlavný koaličný partner, stredo-ľavá Sociálno demokratická strana stratila  (29,9 % a 3 kreslá) oproti opozičnej konzervatívnej Chorvátskej demokratickej únii HDZ (41,4 % a 6 z 11 kresiel). A to aj napriek tomu, že HDZ čelí doma korupčnej afére bývalého premiéra Iva Sanadera.

Kreslo v EP získala aj zelená strana Chorvátskeho udržateľného rozvoja (8% a 1 kreslo). Chorvátski labouristi nezískali žiaden mandát (3.4 %).

Slovinsko:

Víťazom eurovolieb v Slovinsku je opozičná Slovinská demokratická strana (SDS), ktorá si s 24,9 % získaných hlasov zabezpečila tri z ôsmich slovinských kresiel.

Ďalšia konzervatívna volebná koalícia Slovinskej ľudovej strany a Nového Slovinska (SLS/NSi) bude mať v EP so ziskom 16,6 percenta hlasov dvoch poslancov. Po jednom mandáte získali Demokratická strana dôchodcov Slovinska (DeSUS), vládni Sociálni demokrati (SD) a nové občianske hnutie Verím. Účasť dosiahla 24 percent.

Bulharsko:

Víťazom volieb je stredo-pravá strana GERB bývalého premiéra Bojka Borissova (31,13%). Veľkou prehrou boli tieto voľby pre Socialistickú stranu Sergeja Stanisheva, ktorý je zároveň aj predsedom Strany Európskych socialistov, ktorá získala 18,85% a 4 kreslá v EP. Treťou je Hnutie za práva a slobodu s 3 kreslami (16,41%).

Sergei Stanishev na otázku, či nevyvodí zodpovednosť za neúspech jeho strany a zároveň aj ako predseda PES vyhlásil, že tak nehodlá urobiť. Podľa neho je to chyba jeho predchodcu Georgi Parvanova, predchádzajúceho lídra BSP, a bývalého prezidenta Bulharska, že vytvoril alternatívnu politickú silu s ABV, čím rozdelilo bulharskú ľavicu.

Do EP sa dostala aj Koalícia Bulharsko bez cenzúry s 10,64 % (2 kreslá), a Reformistický blok s 6,41%.

Rumunsko:

V Rumunsku zvíťazila volebná koalícia Sociálnodemokratickej strany (PSD) premiéra Victora Pontu s dvoma menšími stranami, ktorá získala spolu 37,40 % hlasov – viac než 31 percent vo voľbách v roku 2009.

Opozičná Národná liberálna strana (PNL), ktorá vo februári vystúpila z vládnej koalície, dostala 14,86 percenta hlasov. Jej  líder opozičnej Crin Antonescu sa rozhodol odstúpiť, keďže stranícke vedenie predpokladalo zisk najmenej 20 percent.

Demokratická liberálna strana (PDL) si výrazne pohoršila, oproti 29 percentám z roku 2009 klesla na terajších 12,23 percenta.

Rumunský herec Mircea Diaconu, ktorý po vystúpení z PNL kandidoval sám ako nezávislý, získal 6,92 percenta odovzdaných hlasov v krajine. Nasledujú Demokratický zväz Maďarov v Rumunsku so ziskom 6,47 percenta a Strana ľudové hnutie (PMP), podporovaná prezidentom Traianom Basescom, s 6,21 percentami hlasov.

Pobaltie:

V eurovoľbách v pobaltských krajinách sa v Estónsku a Lotyšsku presadili vládne strany, v Litve vyhrali opozičné sily. Euroskeptické strany sa príliš nepresadili, ale opäť bodovali zástupcovia národnostných menšín.

Estónsko

V Estónsku získala vládna strana hospodárskych liberálov dve kreslá v Európskom parlamente (EP), jej sociálnodemokratický partner bude mať jedného europoslanca. Obe estónske opozičné strany získali po jednom kresle, ďalšie zo šiestich mandátov Estónska dostal nezávislý kandidát.

Volebná účasť bola v Estónsku 36,44 %

 Lotyšsko

Veľkým víťazom hlasovania v Lotyšsku bol liberálno-konzervatívny blok Jednota, ktorý dostal štyri z ôsmich kresiel Lotyšska v EP. Jedno kreslo získala proruská strana, jedno strana Centrum harmónie a dve ďalšie stredopravé strany tiež obhájili po jednom kresle.  Účasť sa vyšplhala na 30,03 %

Litva

V Litve, ktorá má v EP 11 kresiel, opoziční kresťanskí demokrati tesne vyhrali nad vládnucimi sociálnymi demokratmi. Treťou najväčšou silou sa stali liberáli z troch ďalších koalícií. Päťpercentnú hranicu zdolala aj únia roľníkov a "zelených".

V Litve účasť stúpla na 47,28 percenta, pretože sa zároveň konalo druhé kolo prezidentských volieb.

Slovensko:

Slovensko má najnižšiu volebnú účasť v rámci celej EÚ – 13,1%.

Vládna strana SMER-SD si oproti minulým voľbám pohoršila, keď oproti piatim mandátom má teraz len 4 (24,09 %). Kresťanskodemokratické hnutie si ponechalo dvoch zástupcov (13,2 %), rovnako tak aj SDKÚ-DS (7,8 %).

Po jednom mandáte majú strany SMK (6,5%), Most-Híd (5,8 %), SaS (6,7 %), Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (7,5%) a NOVA (6,8%).

Cyprus:

Víťazom volieb je Demokratické zhromaždenie a Európska strana s 37,7 percentami hlasov a dvoma mandátmi v EP. Progresívna strana pracujúcich ľudí získala 26,9 percent hlasov a ľ kreslá v EP, Demokratická strana 10,8 percent a 1 kreslo zhodne s Hnutím pre sociálnu demokraciu a cyperských zelených (7,7%).

Malta:

Šesť kresiel v EP si medzi sebou rozdelia dve strany – Labouristická strana s 53,39 percentami hlasov a Nacionalistická strana s 40,02 %hlasov. Malta mala volebnú účasť 74,81 %.

REKLAMA

REKLAMA