Digitálna gramotnosť

Digitálna gramotnosť je schopnosť porozumieť informáciám a používať ich v rôznych formátoch z rôznych zdrojov, ktoré sú prezetované prostredníctvom informačných a komunikačných technológií. Hoci jej zvyšovanie je jednou z absolútnych priorít EÚ, Slovensko vo viacerých parametroch viac či menej výrazne zaostáva.

Pozadie

Na konci minulého tisícročia zasiahli Slovensko zásadné zmeny, ktorých výsledkom je – okrem iného – úplná otvorenosť krajiny voči globálnym civilizačným trendom a vplyvom. Jedným z nich je napríklad technologický pokrok. Futurológovia Alvin a Heidi Tofflerovci tvrdia, že „sa blížime k svetu ostro rozdelnému a tri súperiace civilizácie – prvá bude ešte stále symbolizovaná motykou, druhá bežiacim pásom a tretia počítačom.“ Slovensko tak stojí pred závažnou voľbou: prijať civilizačnú výzvu a pripraviť sa a prechod k informačnej spoločnosti a znalostnej ekonomike, alebo zostať na periférii ako spoločnosť „výrobných hál“.

Pomerne silný tlak vyvíja v tomto smere na svoje členské štáty aj Európska únia. Podľa hodnotiacej správy eEurope+ však Slovensko v mnohých parametroch tohto procesu viac či menej výrazne zaostáva.

Ako jeden z kľúčových predpokladov sa ukazuje najmä pripravenosť širokých vrstiev obyvateľstva na používanie moderných infomačných a komunikačných technológií (IKT) – digitálna gramotnosť. Ide o schopnosť porozumieť informáciám a používať ich v rôznych formátoch z rôznych zdrojov, ktoré sú prezetované prostredníctvom informačných a komunikačných technológií. Niektoré zahraničné výskumy však upozorňujú, že na pozadí procesov informatizácie spoločnosti často dochádza k novému druhu spoločenského štiepenia. Na tých, ktorí majú a na tých, ktorí nemajú prístup k moderným informačným a komunikačným technológiám a zároveň disponujú rôznou úrovňou digitálnej gramotnosti. Tento jav sa v odborných kruhoch označuje aj ako digital divide („digitálne rozdelenie“), alebo digital gap („digitálna priepasť“). V konečnom dôsledku môže takýto stav vyvolať posilnenie konceptov volajúcich po radikálnych politických riešeniach, napríklad v sociálnej alebo ekonomickej oblasti.

Na druhej strane, samotný plošný rozvoj digitálnej gramotnosti nezaručí novú kvalitu života, vyrovnávanie spoločenských, ekonomických, sociálnych či politických rozdielov, alebo dokonca riešenie spoločenských problémov. Dôležitá je otázka na aké účely a s akým cieľom sa bude digitálna gramotnosť využívať, t. j. aká bude jej obsahová a hodnotová náplň. Je totiž pravdepodobné, že zvyšovanie úrovne digitálnej gramotnosti prenesie niektoré spoločenské javy do ich virtuálnej formy. Napríklad vzdelávanie, veda a výskum, ekonomika, kriminalita, politika či náboženstvo môžu vo svojej „elektronickej“ podobe nadobunúť inú formu, obsah a vplyv. Pravdepodobný je tiež konflikt medzi každodenným reálnym životom a svetom virtuálnej reality, ktorý bude vyvolávať širšiu diskusiu o filozofických, morálnych, etických, kultúrnych, náboženských, právnych, politických a iných otázkach spoločnosti. To všetko sú závažné otázky, na ktoré budeme musieť na ceste k informačnej spoločnosti nájsť odpovede.

Otázky

Výskumy, ktoré pravidelne organizuje občianske združenie Partnerstvá pre prosperitu (PPP) v spolupráci s IT Asociáciou Slovenska (ITAS), ako aj štúdia, ktorú koncom roku 2005 zverejnil Inštitút pre verejné otázky (IVO) ukazujú, že väčšina dospelých obyvateľov Slovenska spája používanie IKT iba s prácou v zamestnaní. Menšia časť – predovšetkým najmladšie ročníky – ich využívajú aj na zábavu. Znamená to, že ľudia, ktorí v zamestnaní moderné IKT nevyužívajú, s nimi takmer vôbec nepracujú. A takých dospelých ľudí je na Slovensku väčšina. Iba minimum ľudí považuje IKT za zaujímavé či dokonca dôležité pre komunikáciu s inštitúciami a úradmi verejnej správy, pritom práve možnosti takejto komunikácie by mohli byť významným motívom pre veľkú časť obyvateľstva, aby svoju digitálnu gramotnosť zvýšili.

Vážnym problémom je tiež prekonávanie digitálnej negramotnosti u staršej, menej vzdelanej, ekonomicky nekatívnej a vidieckej časti obyvateľstva, ktorá zjavne nemá dostatočnú motiváciu, ani reálne možnosti svoje zaostávanie prekonávať, ba navyše sa ukazuje, že si ho ani neuvedomuje. Schopnosť získavať digitálnu gramotnosť sa na Slovensku dokonca za posledných päť rokov znižuje, čo je v príkrom rozpore s cieľmi stanovenými viacerými dokumentmi Európskej únie a aj s trendom, badateľným v oblasti digitálnej gramotnosti v krajinách EÚ, dokonca aj v tých, s ktorým Slovensko priamo susedí. Jednou z príčin je nedostatok motivácie vytváranej vonkajším tlakom spoločnosti.

Budúcnosť rozširovania digitálnej gramotnosti závisí okrem iného od motivácie jednotlivých skupín a prostredí spoločnosti. V tejto súvislosti vyše polovica respondentov výskumu IVO priznala, že sa ešte nedostali do situácie, v ktorej by boli nútení „prejaviť“ svoju digitálnu gramotnosť. Medzi základné stratégie jej rozširovania patria najmä ďalšie štúdium a vzdelávanie v rámci školy a pracoviska. Významná časť ľudí sa však mieni spoliehať aj na vlastné sily, resp. neformálne možnosti získania či zvyšovania digitálnej gramotnosti. Nezastupiteľnú úlohu tu zohrávajú verejné (štátne) stratégie s cieľom oboznámiť širokú verejnosť o výhodách využívania moderných IKT, resp. vytvoriť technické možnosti (prístup k počítačom a širokopásmovému internetu za nízke ceny) na ich používanie aj v domácnostiach.

Pozície

Inštitút pre verejné otázky (IVO) vo svojich expertízach (napr. Civilizačná gramotnosť – problém budúcnosti, Krajina v pohybe, Vízia vývoja SR do roku 2020, Slovensko na ceste do neznáma) upozorňuje, že rozdielna úroveň prístupu k IKT, digitálna gramotnosť a iné parametre môžu v blízkej budúcnosti tvoriť významný faktor prehlbovania sociálnych rozdielov. Najmä digitálnu negramotnosť treba v tomto kontexte vnímať ako nový hnací motor chudoby, pretože znižuje šance na kvalitné vzdelanie (vzdelávací proces je čoraz náročnejší na zvládanie IKT), na atraktívne, resp. náročnejšie (a tým aj dobre platené) zamestnanie, na zvyšovanie kvalifikácie a špecializácie, na majetok či vyšší spoločenský status. V sociopriestorovom pohľade je tiež pravdepodobný trend prehlbovania urbánno-rurálnych a regionálnych rozdielov.

Podľa generálneho riaditeľa Microsoft Slovakia Róberta Šimončiča je prirodzené, že človek je najprv schopný počítač zapnúť a urobiť na ňom nejakú zmysluplnú činnosť, či už napísať list alebo vyhľadať potrebnú informáciu na internete či v počítači. Postupne sa zdokonaľuje, používa tabuľkové formáty, ukladá fotografie a zakladá ich do katalógu. Všetky tieto činnosti možno považovať za súčasť základnej počítačovej gramotnosti a zvládnutia počítača. Počítač poskytuje veľmi veľa možností, ktoré môže človek využiť pre svoj život, zábavu alebo prácu. „Kvalita počítačovej gramotnosti sa však počíta aj podľa toho, koľko ľudí je naozaj schopných profesionálne počítač zvládnuť. To sa ľudia musia naučiť v zamestnaní a ruka v ruke s tým ide ukazovateľ, ako firmy využívajú výpočtovú techniku. V tejto oblasti existuje priestor na ďalší rast, pretože hlavne v malých a stredných firmách sú stále možnosti na oveľa efektívnejšie využívanie existujúceho technického vybavenia zamestnancami.“ Aj on upriamuje pozornosť na vytvorenie prístupu zdravotne postihnutých, nezamestnaných a sociálne slabých k možnotiam na získanie a zdokonaľovanie digitálnej gramotnosti, k čomu prispievajú aj bezplatné kurzy firmy Microsoft Slovakia v rámci projektu Šanca bez hraníc.

Predstavitelia občianskeho združenia Partnerstvá pre prosperitu Braňo Ondruš a Milan Ištván zdôrazňujú, že nadobúdanie digitálnej gramotnosti sa musí stať pevnou súčasťou učebných osnov už na prvom stupni základnej školy. Masívnejšie tiež treba vytvoriť bezplatný prístup pre dospelých ľudí, aby svoje zaostávanie v tejto oblasti dobehli. Rozhodujúce je však motivovať ich, aby cítili, že digitálna gramotnosť pre nich má význam. Podľa M. Ištvána je vynikajúcim nástrojom rozvoj a rozširovanie elektronických služieb verejnej správy (e-government), čo má v rukách predovšetkým vláda a čiastočne aj samosprávy.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA