Veda a spoločnosť

V decembri 2001 prijala Komisia „Akčný plán veda a spoločnosť“. Jeho cieľom je vybudovať „harmonickejší vzťah medzi vedeckým bádaním a širokou európskou spoločnosťou“.

Výskum
foto: vedci objavili novú skupinu bielkovín

Pozadie

Vedecké inovácie sú pre hospodársky rast nevyhnutné. V spoločnosti však niekedy vyvolávajú strach a skepticizmus – čo je vidieť napríklad na debate o biotechnológii, embrionálnom výskume, či geneticky modifikovaných organizmoch.

Prieskum Eurobarometra z októbra 2001 ukázal, že občania oceňujú vedecký pokrok hlavne za zlepšovanie prostriedkov pre boj s chorobami a zlepšenie kvality života. No hoci 45 percent ľudí tvrdilo, že sa zaujímajú o vedu a technológiu, vo všeobecnosti sa cítia veľmi slabo informovaní. V porovnaní s výsledkami prieskumu z roku 1992 okrem toho už ani neprevažuje viera, že prínosy vedy prevažujú nad jej negatívnymi následkami. Celkové vnímanie vedy v spoločnosti sa teda zhoršilo.

Európska Komisia preto 4. decembra 2001 prijala Akčný plán k téme veda a spoločnosť. Cieľom je zmenšiť priepasť medzi vedeckou komunitou a občanmi EÚ. Plán je súčasťou stratégie vytvorenia Európskej výskumnej oblasti a je zameraný na podporu dialógu medzi rozhodovateľmi, výskumníkmi a občanmi.

V rámci 6. rámcového programu (FP 6) je pre tento účel určeného 0,3% rozpočtu. To je prvý krát, čo rámcový výskumný program vyčleňuje peniaze na tému „veda a spoločnosť“. Celkovo je to 80 miliónov eur. Táto oblasť má byť podporovaná aj v rámci programu FP7.

V apríli 2005 bolo zverejnené „Akčné portfólio veda a spoločnosť“, ktoré je balíkom samostatných dokumentov popisujúcich rozličné oblasti aktivity a projekty fungujúce na križovatke medzi vedou a spoločnosťou.

Európska komisia zorganizovala 9.-11. marca „Fórum veda v spoločnosti“. Počas neho Komisia oficiálne uviedla elektronickú sieť, ktorá má rozhodovateľom uľahčiť prístup k vedeckým radám, SINAPSE (Scientific Information for Policy Support in Europe – Vedecké informácie pre podporu politík v Európe).

Otázky

Vzťah „vedy a spoločnosti“ sa dotýka širokého okruhu otázok, ako je prijímanie politických rozhodnutí a vedecké poradenstvo, vnímanie rizík verejnosťou, etika, povedomie o vede a technológii, obraz vedy a vedeckej kariéry v spoločnosti, úloha žien vo vede. Na dosiahnutie harmonickejšieho vzťahu medzi vedeckým bádaním a spoločnosťou ako takou navrhuje Akčný plán iniciatívy v troch oblastiach:

  • podpora vedeckého vzdelávania a kultúry v Európe: občania budú viac dôverovať vede a technológii, ten vtedy ak bude mať veda a technológia vo vzdelávacom systéme centrálnejšie miesto;
  • priblíženie vedeckej politiky k občanom: vedecké a technologické aktivity sa musia orientovať na potreby a ašpirácie občanov EÚ;
  • zodpovedná veda v centre procesu tvorby politiky: politické rozhodnutia musia byť podporené transparentnými a zodpovednými názormi založenými na etickom výskume.

Jedným z prostriedkov posilnenia kontaktu medzi vedou a spoločnosťou je aj iniciatíva Týždeň vedy, ktorá sa koná každoročne na úrovni EÚ a v členských krajinách. Rôznymi akciami sa snaží občanom približovať vedecký výskum, jeho výsledky a vplyv na každodenný život.

Pozície

Európska vedecká nadácia (ESF) uznáva, že táto téma je veľmi dôležitá pre udržanie dôvery verejnosti v Európe vo vedecký systém a „nedá sa dostatočne dôrazne podčiarknuť potreba stabilných výskumných programov v spoločenských vedách, ktoré by poskytli základ pre pochopenie interakcie medzi vedou a spoločnosťou a pre vývoj politík a krokov, ktoré posilnia kontakt medzi nimi.“ ESF tiež dodáva, že je potrebná aj etická dimenzia, predovšetkým vzhľadom na rastúce obavy verejnosti zo smeru, ktorým sa vybrali niektoré oblasti výskumu.

Podpredseda vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič označil budovanie vedomostnej spoločnosti za jednu z priorít vlády. Podľa neho to znamená „formovanie vedomostnej spoločnosti, ktorá je predpokladom demokratického rozvoja, vedecko-technologického pokroku, hospodárskeho rastu, sociálneho zabezpečenia, zamestnanosti a rastu.“

Minister školstva Ján Mikolaj v súvislosti z organizovaním Týždňa vedy 2006 vyhlásil: „Vedu a výskum vnímam ako súčasť človeka, jeho rozvoja, jeho napredovania a jeho vkladu do spoločnosti. Každý z nás je zapojený do tohto procesu, či už ako tvorca alebo užívateľ… Rozvoj našej spoločnosti, jej prosperita a súčasne konkurencieschopnosť Slovenska bezpochyby závisí od pozoruhodných výsledkov dosiahnutých v oblasti vedy a techniky.“

Bývalý minister školstva Martin Fronc v súvislosti s organizovaním Týždňa vedy 2005 prehlásil: „Naším cieľom je presadzovať v školách, ale aj mimo nich myšlienku „Naučme sa učiť – učíme sa pre život“. Výskum a technický rozvoj ruka v ruke so vzdelávaním bude ľuďom 21. storočia poskytovať najväčšie nádeje do budúcnosti.“

Štefan Luby, predseda Slovenskej akadémie vied, vyzdvihol dôležitosť vedy pri riešení aktuálnych spoločenských problémov: „Slovensko je na výskum a vývoj odkázané viac ako mnohé iné krajiny. Možnosti ďalšieho rozvoja cestou preklenovania problémov z privatizačných zdrojov sú vyčerpané. Sociálna nerovnosť sa dostala na hranu akceptovateľnosti. Veda, výskum a vývoj pri dostatočnej podpore môžu tieto otázky riešiť.“

Podľa Vladimíra Báleša, prezidenta Slovenskej rektorskej konferencie, je Týždeň vedy pre vysoké školy „príležitosťou na zvyšovanie povedomia hlavne mladých ľudí o význame výskumu a vývoja pre spoločnosť. Zároveň je to príležitosť zintenzívniť prepojenie akademického výskumu s praxou, čo prispeje k výraznej podpore vnímania výskumu a vývoja u širokej verejnosti.“

Jozef Buday, prezident Zväzu priemyselných výskumných  a vývojových organizácií, si nevie predstaviť ďalší rozvoj hospodárskej konkurencieschopnosti Slovenska „bez výraznejšej podpory výskumu a vývoja“.

Pre Slavomíra Hatinu, prezidenta Zväzu priemyslu Slovenska, je zas dôležité prepojenie vedy a praxe, aplikovanie výskumu a inovácií. Od toho totiž závisí „dynamický, trvalo udržateľný ekonomický rozvoj produktivity práce, a s ním spojený rast konkurencieschopnosti jednotlivých podnikateľských subjektov“.

Ďalšie kroky

Ďalšie zdroje

  • Zelen
REKLAMA

REKLAMA