Viacjazyčnosť – cudzie jazyky v EÚ

Politika „viacjazyčnosti“ Európskej komisie vychádza z podpory fungujúcej multilinguálnej ekonomiky, sprístupňovania legislatívnych dokumentov a procedúr všetkým občanom EÚ v ich vlastnom jazyku a z podpory jazykového vzdelávania a rôznorodosti.

Pozadie

Pojem „viacjazyčnosť“ možno chápať v dvoch rovinách: ide o pomenovanie schopnosti fyzickej osoby používať viacero cudzích jazykov, rovnako však tento termín označuje koexistenciu navzájom rozdielnych jazykov na jednom geografickom území. Zatiaľ čo v tomto smere je kľúčovou podpora zo strany národných členských štátov, Súčasná Komisia pod vedením José Manuela Barrosa označuje viacjazyčnosť za jednu z kľúčových hodnôt európskeho integračného projektu. To, že táto agenda je jednou z jej priorít, vyplýva aj z tej skutočnosti, že slovenský nominant Ján Figeľ bol ako prvý muž v histórii vymenovaný na post komisára, ktorého portfólio obsahovalo okrem iného aj mnohojazyčnosť. Po poslednom rozšírení Únie na začiatku roka 2007 bola mnohojazyčnosť premenovaná na viacjazyčnosť a bola vyčlenená ako samostatná politická agenda, ktorú v súčasnosti spravuje rumunský eurokomisár Leonard Orban.

V marci 2002 sa v španielskej Barcelone stretli prezidenti a premiéri členských krajín EÚ. Dohodli sa, že deti by už od útleho detstva mali byť učené minimálne dvom jazykom.

V priebehu roka 2003 sa Komisia zaviazala k prijatiu 45 nových opatrení, ktorých cieľom bolo povzbudiť národné, regionálne a lokálne autority, aby sa všetci v rámci svojich kompetencií pričinili o podporu jazykového vzdelávania a lingvistickej rôznorodosti.

Príkladom Komisiou podporovanej aktivity je napríklad aj pilotný program LINGUA, ktorý bol odštartovaný už v roku 1990. Je dotovaný sumou asi 30 mil. eur ročne. Tento balík je v súčasnosti implementovaný v rámci programov Socrates a Leonardo da Vinci. Ide o podporovanie študentskej a učiteľskej mobility. V rámci týchto projektov sú pedagógom udeľované štipendiá, s cieľom podporiť ich v štúdiu cudzích jazykov v zahraničí. Z prostriedkov sú taktiež platení aj zahraniční lektori vyučujúcich svoj materinský jazyk na školách v iných členských krajinách. V neposlednom rade je program zameraný na podporu výmenných a študijných pobytov pre študentov, ktorí sú tak motivovaní k jazykovému vzdelávaniu sa.

Ďalej boli predstavené nové programy, ktoré sú implementované od roku 2007 (Kultúra 2007, Mládež v akcii a Program celoživotného vzdelávania). Tieto projekty rovnako nadväzujú na podporu viacjazyčnosti.

Otázky

Komisia zastáva názor, že európske firmy potrebujú jazykovo zdatných zamestnancov. Týka sa to najmä firiem, ktoré buď obchodujú alebo vyvíjajú iné svoje komerčné aktivity vo viacerých členských krajinách s rozdielnym jazykovým prostredím. V neposlednom rade je tiež potrebné vedieť komunikovať s obchodnými partnermi po celom svete. Problém nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily tohto druhu sa dotýka predovšetkým stredne veľkých firiem, ktoré majú na druhej strane potenciál vytvárať nové pracovné miesta prostredníctvom uplatňovania svojich inovatívnych postupov. Také spoločnosti sú zároveň vedúcimi subjektmi v procese sociálnej a lokálnej integrácie Únie.

Komisia tvrdí, že súčasný stav môže a musí byť zlepšený. Preto nalieha na členské krajiny, aby prijali dodatočné opatrenia pre podporu rozširovania osobnej viacjazyčnosti a aby podnecovali vznik spoločnosti, ktorá má rešpekt voči rozdielnej lingvistickej identite svojich členov.

Politika viacjazyčnosti Európskej komisie má tri hlavné ciele:

  • podpora fungujúcej viacjazyčnej ekonomiky;
  • umožnenie prístupu občanov k legislatíve, procedúram a informáciám o EÚ v ich vlastnom jazyku;
  • motivácia ľudí k vlastnému jazykovému vzdelávaniu a podpora lingvistickej rôznorodosti spoločnosti.

1) Viacjazyčná ekonomika

Zručnosť interkulturálnej komunikácie sa v poslednom čase v rámci globálnych marketingových a platobných stratégií stáva čoraz dôležitejšou a viac oceňovanou. Vychádzajúc zo skutočnosti, že európske spoločnosti prichádzajú o svoje trhy z dôvodu, že sa nedokážu prihovoriť klientovi v jeho materinskom jazyku, Komisia v roku 2006 vydala štúdiu, ktorá hodnotí dopad úbytku jazykovo kvalifikovanej pracovnej sily na európsku ekonomiku.

Navyše:

  • Jazykové zručnosti sa stali jednou z nosných tém Európskeho roka pracovnej mobility (2006).
  • V roku 2006 Komisia uverejnila na svojom webe zoznam jazykových certifikačných systémov, ktoré boli k danému času v EÚ dostupné verejnosti.
  • Komisia v rámci i2010 odštartuje projekt digitálnych knižníc, ktoré by mali byť založené na multimediálnych zdrojoch ľahko prístupných pre širokú verejnosť. Ak sa projekt podarí, pôjde o vlajkovú loď programu i2010.

2) Umožnenie prístupu občanom k európskej legislatíve, procedúram a informáciám v ich vlastnom jazyku

Európska únia prijíma legislatívu, ktorá sa priamo dotýka života bežných občanov, naviac je pre nich záväzná. Je preto nevyhnutným predpokladom demokratickej legitimity a transparentnosti, aby mali občania možnosť komunikovať s európskymi inštitúciami a dozvedať sa potrebné informácie v ich vlastnom jazyku. Celá spoločnosť by sa mala vedieť zapájať do európskych projektov bez toho, aby musela čeliť jazykovým bariéram.

Legislatíva EÚ musí byť vydávaná v oficiálnych jazykoch Spoločenstva. Od európskych inštitúcií sa požaduje, aby boli schopné komunikácie v akomkoľvek oficiálnom jazyku podľa preferencie konkrétneho občana, ktorý s nimi prichádza do kontaktu.

Ako súčasť svojho „Plánu D“, ktorého cieľom je podpora diskusie medzi občanmi, Komisia pripravuje ďalšie legislatívne vylepšenia, ktorých cieľom je umožniť poskytovanie informácií európskymi úradmi v regionálnych jazykoch. Občania by tak mali mať prístup k jasným a od „eurožargónu“ oslobodeným dátam. Juhani Lönnroth, šéf Generálneho riaditeľstva pre preklad, pre EurActiv potvrdil, že Komisia považuje pojem „lokalizácia“ za výraz označujúcich ušitie informácie na mieru, teda jej podanie takým spôsobom, aby bola občanovi ktorejkoľvek členskej krajiny jasná a zrozumiteľná.

Hovorí, že myšlienka zdôrazňovania pojmu „lokalizácia“ je hlavnou súčasťou „Plánu D“ – akčného plánu prijatého v júli 2007. Tento pojem je veľmi často skloňovaný aj Margot Wallström, komisárkou zodpovednou za vzťahy medzi inštitúciami a komunikačnú stratégiu, ale rovnako aj ostatnými jej kolegami – komisármi.

3) Motivácia k jazykovému vzdelávaniu sa a podpora lingvistickej rôznorodosti spoločnosti

Percento žiakov učiacich sa cudzí jazyk na základnej škole každým rokom vzrastá, avšak priemerný počet vyučovaných jazykov na stredných školách zatiaľ zaostáva za cieľmi stanovenými v Barcelone v roku 2002. Ako už bolo vyššie spomenuté, zástupcovia členských krajín EÚ sa tam vtedy dohodli, že deti od útleho detstva by sa mali učiť minimálne dva cudzie jazyky. Barcelonská formulácia, „materinský jazyk plus dva cudzie“, sa napĺňa len veľmi pomaly. Podľa nedávneho Eurobarometra sa len polovica respondentov vyjadrila, že okrem materinského jazyka dokáže viesť konverzáciu aj v minimálne jednej ďalšej cudzej reči. Z prieskumu najlepšie vyšli Luxemburčania (99%), Lotyši a Malťania (93%) a Litovčania (90%). Na druhej strane Maďari (71%), Briti (70%), Španieli, Taliani a Portugalci (všetci po 64%) inklinujú k ovládaniu len svojej materinskej reči.

Schopnosť mladých ľudí komunikovať cudzími jazykmi je vyjadrená Európskym indikátorom jazykových schopností. Tento hodnotiaci mechanizmus je v dnešnej dobre pomerne prepracovaný a dokáže poskytnúť politickým elitám cenné informácie.

Odvtedy, ako je zlepšovanie súčasného stavu v centre pozornosti, Komisia odporúča rozvoj Integrovaného obsahového a jazykového vzdelávania (Content and Language Integrated Learning – CLIL), v rámci ktorého by výučba žiakov prebiehala sčasti v cudzom jazyku.

Komisia rovnako navrhuje, aby inštitúcie poskytujúce vyššie vzdelanie hrali aktívnejšiu rolu v podpore viacjazyčnosti nielen medzi študentmi a personálom, ale aj v širšej lokálnej komunite. Exekutíva EÚ varuje, že trend zaznamenaný v nie anglicky hovoriacich krajinách, v rámci ktorého sa preferuje výučba výlučne v anglickom jazyku, môže mať „nepredvídateľné dôsledky“ pre životaschopnosť tamojších domácich jazykov.

Čo sa týka uskutočniteľnosti daných cieľov, Komisia sa domnieva, že vhodným nástrojom by bolo vytvorenie „Centier jazykovej rôznorodosti.“ Je to podľa nej lepšia možnosť ako ustanovenie dlho diskutovanej Európskej agentúry pre jazykové vzdelávanie a lingvistickú diverzitu. Exekutíva EÚ bude skúmať možnosti financovania Centier ako základní viacjazyčnosti v rámci navrhovaného Programu celoživotného vzdelávania.

Ako je to na Slovensku

V roku 2004 bol na Slovensku zvolaný Národný konvent o EÚ. Ide o prvú národnú platformu, prostredníctvom ktorej je možné diskutovať o otázkach inštitucionálnej reformy a budúcnosti EÚ. Konvent svojou prácou nadväzuje na celoeurópsky Konvent o budúcnosti Európy zvolaný v roku 2001, ktorému predsedal Valéry Giscard d’Estaign a produktom ktorého bol návrh pôvodnej Ústavnej zmluvy. Slovenský Národný konvent (NK) možno chápať aj ako odpoveď SR na závery summitu EÚ v Nice, kde boli vtedajšie kandidátske krajiny vyzvané k aktívnemu zapojeniu sa do diskusie o inštitucionálnej reforme a budúcnosti EÚ.

Činnosť NK pozostáva z pravidelných zasadnutí 11 pracovných skupín. V rámci nich sa Pracovná skupina IX zaoberá „jazykovou politikou v zjednocujúcej sa Európe.“ Myšlienky niektorých prijatých pracovných dokumentov, ktoré majú však len charakter odporúčania, sa buď v menšej alebo vo väčšej miere premietli do slovenských zákonov dotýkajúcich sa jazykovej stratégie.

Nedávne a nasledujúce kroky

  • 1. január 2007: Vytvorenie viacjazyčného portfólia.
  • 2007: Začatie štúdia nových technológií a jazykovej diverzity.
  • V priebehu roka 2007 majú všetky členské krajiny informovať o prijatých opatreniach, ktoré uvádzajú do politickej agendy Akčný plán „Podpora jazykového vzdelávania a lingvistickej diverzity.“ Dokument bol pôvodne schválený 27. júla 2003.
  • 2. polovica roka 2007: Komisia organizuje Obchodné fórum o viacjazyčnosti.
  • 26. september 2007: Zišla sa skupina na vysokej úrovni, ktorá predstavila svoje závery k téme viacjazyčnosti.
  • 26. september 2007: Komisia usporiadala „Európsky deň jazykov 2007.“
  • 1. polovica roka 2008: Plánované uskutočnenie ministerskej konferencie o viacjazyčnosti.
  • 2. polovica roka 2008: Komisia predstaví Komuniké načrtávajúce nové stratégie viacjazyčnosti.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA