Bojové jednotky EÚ

Dôležitou súčasťou vojenských ambícií EÚ je schopnosť rýchlej a rozhodnej reakcie v problémových oblastiach mimo jej územia. Konferencia o záväznom vojenskom potenciáli formálne spustila koncept Bojových jednotiek EÚ v počte 1500 vojakov (v každej jednotke) s cieľom, aby Únia s ich pomocou mohla riešiť podobné problémy.

Vojaci EÚ
foto: vojaci ocenení za vojenskú účasť v Afganistane a v mierovej misii na Cypre

Pozadie

Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBD) uzrela svetlo sveta v Maastrichtskej zmluve z roku 1993, ktorá obsahuje vetu: „čo môže časom dospieť k spoločnej obrane“.

Táto postupne zostavovaná ambícia spoločnej európskej obrany pramenila z frustrujúceho nedostatku európskej aktivity v polovici 90.- tych rokov v súvislosti s prvou vojnou na Balkáne. Francúzsko-britská dohoda zo Saint Malo v roku 1998 o potrebe „schopnosti samostatnej akcie Únie zastrešenej spoľahlivou vojenskou silou“, predchádzala európskemu summitu v Helsinkách v roku 1999. Ten odsúhlasil takzvaný „hlavný cieľ“, ktorého podstatou bola od roku 2003 schopnosť nasadiť až do 60 000 vojakov vo vzduchu a na more v lehote 60 dní.

Ťažkosti v budovaní skutočne operabilnej sily tejto veľkosti viedli k uvedomeniu si potreby rýchlejšej odpovede na krízové situácie v podobe bojovej jednotky pozostávajúcej z 1500 vojakov.

Projekt prvej bojovej jednotky spustili Veľká Británia, Francúzsko a Nemecko vo februári 2004 a v lehote dvoch mesiacov ho ministri obrany krajín EÚ schválili. Následne ho premenili na Európsky koncept, ktorý bol formálne uvedený 22. novembra 2004 na Konferencii o záväzkoch v oblasti obranných kapacít. Podľa Konferencie: „Majúc na pamäti ich veľkosť, bojové jednotky budú použiteľné v celom spektre úloh, ktoré sú vymenované v článku 17.2 Zmluvy o Európskej únii a tých, ktoré sú uvedené v Európskej obrannej stratégii, menovite v otázkach bojovej sily krízového managementu."

Otázky

Európska bojová jednotka je definovaná ako jednotka v počte 1500 vojakov. Môže ju vytvoriť jeden národ, alebo skupina národov. Nemusí ju nevyhnutne vytvárať špecifický počet členských štátov. Na jej tvorbe sa môžu podieľať aj európski členovia NATO, ktorí sú kandidátmi na vstup do EÚ.

Kľúčová úloha európskych bojových jednotiek tkvie v rozhodnutí začať operáciu v lehote 5 dní po schválení Radou. Sily by mali byť na cieľovom území do 10 dní od rozhodnutia EÚ o spustení operácie.

V odpovedi na krízu alebo na urgentnú žiadosť OSN, by mala byť EÚ schopná viesť simultánne operácie o dvoch bojových jednotkách v trvaní do 120 dní.

Na spomínanej Konferencii o záväzkoch v oblasti obranných kapacít konanej 22. novembra 2004, prijali členské štáty spoločný záväzok týkajúci sa vytvorenia 13 bojových jednotiek EÚ.

Ďalšie jednotky: 

Dánsko má vo svojej prístupovej zmluve zakotvenú výnimku a nie je povinné sa zúčasťňovať na spoločnej obrannej politike. Malta tiež v súčasnosti neparticipuje na žiadnej bojovej jednotke EÚ.

Od januára 2005 dosiahli bojové jednotky počiatočnú operačnú kapacitu: aspoň jedna jednotka bola k dispozíci každých šesť mesiacov. Veľká Británia a Francúzsko mali operabilné jednotky v prvom polroku 2005 a Taliansko počas druhého polroku 2005. Francúzsko-nemecká  a súčasne španielsko-talianska jednotka operovali v prvom polroku 2006. V druhom polroku to bola len jedna skupina pozostávajúca z Francúzska, Nemecka a Belgicka. Plná operabilita bojových jednotiek EÚ bola dosiahnutá 1. januára 2007.

2007

1. polrok 2007

2. polrok 2007

veliaca krajina

Nemecko

Francúzsko

Taliansko

Grécko

ostatné

Holandsko, Fínsko

Belgicko

Maďarsko, Slovinsko

Bulharsko,
Rumunsko, Cyprus

2008

1. polrok 2008

2. polrok 2008

veliaca krajina

Švédsko

Španielsko

Nemecko

Veľká Británia

ostatné

Fínsko, Estónsko, Nórsko

Nemecko, Francúzsko, Portugalsko

Francúzsko, Luxemburgsko, Španielsko

2009

1. polrok 2009

2. polrok 2009

veliaca krajina

Taliansko

?

Česká republika

?

ostatné

Španielsko, Grécko, Portugalsko

 

Slovensko

 

2010

1. polrok 2010

2. polrok 2010

veliaca krajina

Poľsko

Veľká Británia

Taliansko

?

ostatné

Nemecko, Litva, Lotyšsko, Slovensko

Holandsko

Rumunsko, Turecko

 

2011

1. polrok 2011

2. polrok 2010

veliaca krajina

Holandsko

Švédsko

?

?

ostatné

Nemecko, Fínsko

— 

 

 

Zdroj: Chaillot Paper n. 97, European Union Institute for Security Studies
Rozpis bojových jednotiek je v neustálom vývoji a podlieha zmenám. Je upravovaný dvakrát ročne počas Koordinačných konferencií.

Na to, aby sa mohli skupiny jednotiek kvalifikovať ako európska bojová jednotka, budú musieť splniť všeobecne definované a schválené štandardy a absolvovať proces vytvorenia bojovej jednotky. EÚ si je vedomá možného prekrývania svojich iniciatív s iniciatívami NATO, akými sú napríklad jednotky rýchleho nasadenia NATO. EÚ a NATO teda pripustili celkovú prepojenosť a komplementárnosť bojových jednotiek EÚ a jednotiek rýchleho nasadenia NATO. To znamená súlad štandardov, praktických metód a procedúr, kdekoľvek je to možné a potrebné. Keďže členstvo v EÚ a v NATO/Partnerstvo pre mier sa prekrýva, operabilita medzi misiami členských štátov EÚ a NATO je predovšetkým na zodpovednosti jednotlivých krajín.

Európske bojové jednotky upriamili pozornosť na chýbajúcu kapacitu vojenského výzbroja v takých oblastiach, akými sú schopnosť zabezpečiť leteckú prepravu, vykonávať prieskum bojiska pomocou diaľkovo riadených, bezposádkových lietadiel a na potrebu zlepšenia interoperability zariadení a komunikačných systémov.

Európska obranná agentúra (European Defence Agency) aktívne zastrešuje tieto aktivity. Výskumnú pozornosť zameriava na technológie, ktoré budú vyžadovať operácie budúceho krízového managementu. Kľúčom k úspechu európskych bojových jednotiek je vlajkový program Riadenia, kontroly a komunikácie.

Postoje

Britský minister obrany Geoffrey Hoon: „Bojové jednotky EÚ boli navrhnuté špecificky na to, aby sa dali promptne nasadiť do nepriateľského prostredia na požiadanie OSN. Spadá sem prevencia pred zverstvami alebo pomoc so zabezpečením naliehavej humanitárnej pomoci. Tento scenár sa dá aplikovať tam, kde štát zlyháva, alebo kde už zlyhal. Nedávne prípady z Afriky (britský zásah v Sierra Leone, francúzsky na Pobreží Slonoviny a pôsobenie EÚ v Demokratickej republike Kongo) sa dajú použiť na ilustráciu potreby takejto schopnosti. Možno nimi tiež demonštrovať skutočnosť, že aj relatívne malý počet síl má významný efekt v krátkom časovom období za predpokladu, že budú rýchlo nasadené a dostatočne podopreté".

Francúzsky minister obrany Michèle Alliot-Marie (september 2004): „Strategické prostredie sa za posledné roky dramaticky zmenilo a vykazuje potrebu ľahkých bojových jednotiek, ktoré si dokážu bleskovo poradiť s krízovými situáciami. Na britsko-nemecký podnet budú môcť bojové jednotky poskytnúť až 1500 vojakov nasadených do dvoch týždňov vo vzdialenosti do 5000 kilometrov. Vytvorenie takejto koordinovanej rezervy jednotiek by malo viesť k transparentnému riadeniu multinárodných jednotiek. Niektoré krajiny už vyslovili ochotu zúčastniť sa. Francúzsko bude v tejto oblasti veľmi aktívne“.

Luxemburský minister obrany Luc Frieden na margo pokroku, ktorý sa v oblasti bojových jednotiek urobil do 18. marca 2005, povedal: „Všetky členské štáty musia niečím prispieť. Dnes môžeme potvrdiť, že všetky krajiny budú spoločne pracovať na dosiahnutí tohto cieľa, ktorým je zabezpečenie rýchlej intervencie v Európe aj mimo nej a prevencia pred krízami alebo ich zastavenie v záujme stability a bezpečnosti. Niektorí ministri prišli s celkom konkrétnymi návrhmi na vyplnenie existujúcich medzier. V zhode s plánom, ktorý bol odsúhlasený v novembri 2004, sme sa rozhodli väčšinu bojových jednotiek zrealizovať v nasledujúcich troch rokoch“.

Bývalá diplomatická korešpondentka Financial Times Judy Dempsey v správe o „Európskej obrannej a bezpečnostnej politike: Prvé päťročné obdobie“ pre Inštitút pre bezpečnostné štúdie (Institute for Security Studies) napísala: „Koncept bojových jednotiek ukázal ako veľmi sa Londýn a Paríž vzdialili od ťažkopádnej myšlienky vytvorenia jednotiek v počte 60 000 mužov, na ktorú EÚ kládla veľký dôraz v rokoch 2001 a 2002. Od myšlienky sa postupne upustilo, keď Javier Solana, ovplyvnený novým postojom Londýna a Paríža, začal presadzovať menšie jednotky“.

Bývalý predseda Vojenskej komisie NATO a bývalý veliaci dôstojník nemeckých ozbrojených síl Generál Klaus Neumann: „Nové bojové jednotky EÚ by mali byť posilňované prostredníctvom pravidelného tréningu a osvedčení, ktorý prednostne využíva štandardy NATO. Vojenský výbor EÚ by mal pravidelne uskutočňovať konferencie v snahe získať príspevky jednotlivých krajín na vytváranie jednotiek do budúcnosti. Zvýšenie rozpočtu bude nevyhnutné na to, aby EÚ mohla plniť túto úlohu. Vojenské jednotky by sa mali pre misie, akými sú napríklad námorné operácie, rozšíriť o námorné a letecké zložky a zablokovať podporu pre pozemné jednotky“.

Výskumná správa Oddelenia pre strategické a obranné štúdie v Helsinkách (Department of Strategic and Defence Studies) nazvaná „Bojové jednotky EÚ: Teória a rozvoj vo svetle fínsko-švédskej spolupráce" prináša kritickú analýzu:

„Vzaté z teoretického hľadiska, vojenské jednotky EÚ sa budú môcť zúčastniť nasledovných typov misií:

  • Expedičná misia. Buď autonómna, alebo spoločná operácia (s NATO), ktorá rieši krízu limitovanej veľkosti.
  • Prípravná misia. Počiatočná misia, ktorá dláždi cestu operácii väčšej sily: presadzovanie mieru alebo následne jeho udržanie.
  • Pohotovostná misia. Podpora existujúcej misii, ktorá udržiava mier, a ktorá má silnú schopnosť riešiť krízy lokálneho a veľkosťou limitovaného charakteru.

Veľkosť vojenských jednotiek – trinásť jednotiek, z ktorých každá má 1500 vojakov – ešte neznamená, že tvoria jadro nejakej európskej armády. Takéto ambície sa môžu objaviť až ako dôsledok všeobecne žiadúceho vývoja v európskej bezpečnostnej a obrannej politike a nie zo samotného konceptu vojenských jednotiek. Vojenské jednotky budú schopné zapojiť sa do vojny, ale nie viesť vojnu“.

„Čo vypovie o našich politických ambíciách a o vojenskom vplyve nášho ekonomického obra, ak budeme nasadzovať svoje expedičné sily tu a tam na malé služby a na relatívne krátke časové obdobie?“

Riaditeľ Nového obranného programu Giles Merit hovorí: „Z hľadiska politického fungovania EÚ sa táto záležitosť hýbe pomerne rýchlo. Stále však nevieme veľa o okolnostiach, ktoré budú predchádzať nasadeniu. Nevieme ani to, kto spustí alarm".

Správa Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (Center for Strategic and International Studies)  nazvaná „Európska obranná integrácia: Preklenutie priepasti medzi Stratégiami a Kapacitami" poukázala na niektoré problémy: „Kým mnohí z Európy, aj mimo nej, sú optimistickí a veria, že bojové jednotky popchnú členské štáty EÚ k rozvoju expedičnej kapacity, ktorá im chýba, vzrástli aj pochybnosti o ukutočniteľnosti celkového konceptu:

  • Po prvé, nie je jasné, či členské štáty EÚ získajú strategickú prepravnú kapacitu potrebnú pre nasadenie jednotiek vhodným spôsobom.
  • Po druhé, otázny zostáva vzťah medzi bojovými jednotkami a jednotkami rýchleho nasadenia NATO, rovnako ako miera, do ktorej sa môže odkloniť ich vývoj od Rámcových cieľov EÚ 2010.
  • Po tretie, existujú protichodné názory na spôsob a čas využitia bojových jednotiek. Niektoré krajiny presadzujú široké spektrum budúcich misií a ostatné navrhujú, aby boli bojové jednotky nasadzované len do konfliktov nízkej intenzity.
  • Nakoniec budú musieť byť spresnené aj detaily ohľadom spôsobu, akým majú jednotky fungovať v spolupráci s OSN, alebo pod jej vedením. Budú bojové jednotky konať autonómne? Budú ochotné pôsobiť bok po boku s často biedne vyzbrojenými jednotkami OSN?"

Slovensko a bojové jednotky

Do projektu bojových jednotiek sa Slovensko zapojí prostredníctvom jednotiek bojového zabezpečenia a bojovej podpory. V bojovej jednotke s Českou republikou bude participovať 294 príslušníkov slovenských ozbrojených síl. Bojová jednotka, ktorú bude spoluvytvárať Slovensko spolu s Nemeckom a Poľskom, za podpory Lotyšska a Litvy, by mala byť na nasadenie pripravená v roku 2010. Bojové jednotky EÚ by mali byť kompatibilné s jednotkami rýchleho nasadenia NATO. Podľa vtedajšieho štátneho tajomníka Ministerstva obrany SR Martina Fedora je zámerom Slovenskej republiky vyčleňovať pre EÚ aj pre NATO tie isté jednotky. Ministerstvo obrany SR tiež víta diskusiu týkajúcu sa možného vzniku spoločnej bojovej skupiny EÚ krajín V-4 v časovom horizonte po roku 2015. Najprv je však podľa ministerstva nutné zhodnotiť všetky aspekty a skúsenosti s prípravy prvých dvoch bojových jednotiek.

Ďalšie kroky

Plná operačná kapacita bola dosiahnutá 1. januára 2007. Bojové jednotky EÚ rotujú od januára 2007 každých šesť mesiacov podľa rozpisu.

Ministerstvo obrany SR ponúklo na stretnutí ministrov obrany V4 12. apríla 2007 zorganizovanie konferencie na na úrovni generálnych štábov pod patronátom ministra obrany Františka Kašického k výmene skúseností pri tvorbe bojových skupín v EÚ. Konferencia by sa mala konať na prelome septembra a októbra 2007 na Slovensku.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA