EÚ a terorizmus

Výbuchy bômb v Madride 11. marca 2004 podčiarkli aktuálnosť hrozby terorizmu aj na Európskej pôde. V strachu pred ďalšími útokmi al-Káidy sa lídri EÚ počas jarného summitu v marci 2004 rozhodli napraviť nedostatky v oblasti vnútornej bezpečnosti a posilniť koordináciu v boji proti terorizmu.

Terorizmus
foto: Výbuch v Pešávare, Pakistan.

Pozadie

Absolútnou prioritou Britského predsedníctva (júl-december 2005) a celej Európskej únie sa vo svetle samovražedných bombových útokov v Londýne, stal boj proti terorizmu. Súčasná protiteroristická politika EÚ, ktorá platí od útokov na USA v septembri 2001, a ktorá bola rozšírená po výbuchoch v Madride v marci 2004, sa zintenzívňuje a je predmetom neustálej aktualizácie.

Európa zakúšala chuť terorizmu počas dlhej doby z viacerých zdrojov (ETA, IRA). Justičná spolupráca medzi členskými štátmi EÚ sa stala časťou Tamperského programu, ktorý bol prijatý bezprostredne po teroristických útokoch na USA.

Okamžitou reakciou na útoky bolo prijatie protiteroristického akčného plánu, po ktorom nasledovalo rámcové rozhodnutie o terorizme, ktoré zadefinovalo terorizmus a zjednotilo úroveň trestov v jednotlivých členských krajinách. Po madridských útokoch Rada vydala deklaráciu proti terorizmu a vymenovala Gijsa de Vriesa za protiteroristického koordinátora (pozri EurActiv.com interview s Gijsom de Vriesom). Akčný plán sa aktualizuje každých 6 mesiacov, naposledy v júni 2005. Od decembra 2005 pripravuje Komisia hodnotenie úrovne implementácie Akčného plánu.

Haagsky program prijatý v novembri 2004, ktorý mal nahradiť Tamperský obsahuje množstvo ambicióznych opatrení v oblastiach výmeny informácií, hraničných kontrol, bezpečnosti cestovných dokladov a policajnej a súdnej spolupráce. V decembri 2004 prijala Rada špeciálne opatrenia týkajúce sa boja proti financovaniu terorizmu, civilnej ochrany, prevencie pred náborom, ochrany kritickej infraštruktúry a vonkajšej bezpečnostnej politiky.

Po útokoch na Londýn v júli 2005 sa konalo výnimočné stretnutie ministrov vnútra, na ktorom sa dohodli, že všetky odsúhlasené opatrenia by mali byť implementované v čo najkratšom časovom období. Sem patria:

  • Európsky príkaz na vydanie dôkazov
  • Upevnenie Schengenského systému a vízového informačného systému
  • Biometrické údaje v pasoch
  • Boj s financovaním terorizmu
  • Prevencia pred náborom a radikalizáciou
  • Zvýšené kontroly obchodu, skladovania a transportu výbušnín.

V septembri 2005 prišla Komisia s ďalším balíkom opatrení, ktorý zahŕňa predložený návrh smernice o zadržiavaní informácií, komuniké o radikalizácii a rozhodnutie vyčleniť 7 miliónov eur na prevenciu, pripravenosť a odpoveď na teroristické útoky.

Otázky

Nová stratégia EÚ

V decembri 2005 schválili ministri spravodlivosti EÚ novú stratégiu boja s terorizmom. Jej hlavným cieľom je jasne a kompletne vytýčiť stratégiu boja proti terorizmu EÚ pre verejnosť. Stratégia má 4 hlavné ciele: prevencia, ochrana, uskutočnenieodpoveď.

Na základe týchto kategórií sa stratégia usiluje prepojiť prvky z odlišných oblastí politiky a zdôrazniť vzájomnú interakciu opatrení na úrovni členských štátov, na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni.

Európsky zatykač a Európsky príkaz na vydanie dôkazov

Európsky zatýkací rozkaz, ktorý bol zavedený v januári 2004, nahradil starú procedúru vydania na trestné stíhanie a bol implementovaný vo všetkých členských štátoch (ako posledné ho implemetovalo Talianskov júli 2005). Správa Európskej komisie z februára 2005 ho hodnotí ako úspešný, keďže 104 ľudí bolo vďaka nemu prepustených v priemere za 45 dní (predošlý priemer bol 9 mesiacov). V niektorých členských štátoch je implementácia legislatívy súvisiacej so zatykačom v rozpore s ústavou štátu (pozri EurActiv.sk 19. júl 2005).

V decembri 2005 dosiahla Rada pre spravodlivosť dohodu o rámcovom rozhodnutí pre Európsky príkaz na vydanie dôkazov. Cieľom je vznik štandardnej formy príkazu na vydanie predmetov, dokumentov a dát v prípadoch prekračujúcich hranice národných štátov. Po vhodnom preklade bude vďaka nemu možné okamžite vykonať exekúciu (aj bez súhlasu súdu). (pozri EurActiv.com 25. február 2005).

Výmena informácií

Špecifické nástroje boja proti kriminalite, a teda aj terorizmu, sú len v kompetencii národných štátov. Hlavnou úlohou Únie je koordinácia. Veľký dôraz sa kladie na výmenu a zdieľanie informácií medzi jednotlivými členskými štátmi. Preto bol spustený špeciálny program určený na vytvorenie legálnej siete vynútiteľnosti (legal enforcement network – LEN), ktorá má uľahčiť výmenu informácií medzi policajnými zložkami. Ďalšími agentúrami, ktoré zvyšujú spoluprácu, sú: Europol, EurojustEurópska hraničná agentúra. V rámci Rady vzniklo zoskupenie SitCen, ktoré koordinačne spája interných a externých expertov tajných služieb (pozri interview s Gijsom de Vriesom).

Haagsky program priniesol myšlienku „princípu dostupnosti". Ten znamená, že informácie dostupné úradníkom, ktorí majú v kompetencii výkon práva v jednom členskom štáte, by mali byť vždy, keď je to nevyhnutné, dostupné aj pre ich spolupracovníkov v ostatných členských štátoch. Koncept má byť dokončený a zavedený do januára 2008.

Omnoho komplexnejším problémom je otázka zdieľania informácií s tretími krajinami. Európsky parlament neschvaľuje dohodu s USA o záznamoch mien cestujúcich (pozri EurActiv.com 19. marec 2004).

Bezpečnosť na hraniciach a pri cestovaní

Od roku 2005 mali byť zahrnuté biomatrické údaje v pasoch a dokonca aj vo vízach. Schengenský informačný systém (SIS) už uchováva údaje o hľadaných osobách, o osobách, ktoré nemôžu vstúpiť na územie EÚ, o nezvestných osobách a o osobách, ktoré by mali byť pod dohľadom. Biometrické identifikátory budú uchovávané v druhej generácii SIS II (pozri Biometrické údaje LinksDossier).

Agentúra pre ochranu vonkajších hraníc EÚ (FRONTEX), ktorá je koordinátorom členských štátov, zabezpečuje tréning pre hraničnú stráž a vykonáva odhad rizík, bola formálne otvorená v júli 2005. Návrh na vytvorenie jednotky stráže vonkajších hraníc je predmetom rozhodovania.

Komisia predložila návrhy na rozšírenie právomocí polície pri sledovaní a prenasledovaní podozrivých osôb v hraničných oblastiach (pozri EurActiv.sk 21. júla 2005).

Zadržiavanie údajov

S prvou podobou návrhu, aby poskytovatelia telekomunikačných a internetových služieb uchovávali detaily (nie obsahového charakteru) všetkých telefonických hovorov, e-mailov a návštevnosti webovských stránok, prišli v roku 2004 Veľká Británia, FrancúzskoŠvédsko. Tento návrh neuspel, pretože Parlament mal pochybnosti o jeho legálnosti. V septembri 2005 vydala Komisia novú, pozmenenú smernicu, podľa ktorej sa mali údaje o telefonických hovoroch uchovávať po dobu 1 roka a údaje internetovej komunikácie na obdobie 6 mesiacov. Náklady spojené s uchovávaním údajov si mali hradiť členské štáty samé (pozri EurActiv.com 21. september 2005). Súbežne s týmto opatrením publikovala Komisia 4. októbra 2005 návrhy na rámcové rozhodnutie o ochrane dát. Cieľom tohto kroku je vyvážiť vzrastajúci trend výmeny osobných údajov medzi členskými štátmi, ktorý je dôsledkom aktuálneho boja proti terorizmu a organizovanému zločinu.

CBRN/Prevencia a pripravenosť

Panika z antraxu v USA vyvolala obavy z použitia chemických, biologických, radiačných a nukleárnych zbraní (CBRN) teroristami. V júni 2003 prijala Komisia komuniké o pripravenosti a reakcii na útok biologickými alebo chemickými zbraňami. Generálne riaditeľstvo pre zdravie vydalo inštrukcie pre manažment prepuknutia chorôb v dôsledku bioterorizmu a všeobecný návod pre verejnosť.

Rada dokončila nový CBRN program, ktorý načrtáva kroky brániace útokom a (tam, kde sa odohral útok) kroky na minimalizáciu jeho dôsledkov (napr. ochrana kritickej infraštruktúry, spolupráca medzi záchrannými zložkami). Európsky program na ochranu kritickej infraštruktúry a krízový výstražný systém ARGUS majú tieto zámery postupne doplniť (pozri EurActiv.sk 14. február 2005).

Financovanie terorizmu

20. septembra 2005 Rada prijala tretiu smernicu o praní špinavých peňazí, ktorá rozšírila existujúce ustanovenia aj na zločiny spojené s terorizmom. Bola navrhnutá podľa odporúčaní medzinárodnej Finančnej akčnej pracovnej skupiny na boj proti legalizácii nezákonných príjmov (FAFT). Smernica ukladá povinnosť všetkým zainteresovaným orgánom (finančné inštitúcie, právnici, účtovníci, …) ohlásiť podozrivé transakcie nad 15 000 eur špeciálnej jednotke finančnej spravodajskej služby pôsobiacej na úrovni národných štátov. Ide o veľmi kontroverzné opatrenia. Ďalšie návrhy:

  • regulácia informácií obsiahnutých vo finančných prevodoch. Tento návrh stanovuje povinnosť pre banky zaistiť osobné detaily všetkých tých, ktorí posielajú peniaze z a do EÚ (pozri EurActiv.sk 27. júla 2005).
  • konfiškácia príjmov z kriminálnej činnosti;
  • príkaz na zmrazenie majetku alebo dôkazov;
  • kontrola toku peňazí za vonkajšími hranicami EÚ (pozri EurActiv.com 18. február 2005)
  • zavedenie kódexu správania ako nástroja prevencie pred zneužívaním výťažkov z charitatívnej činnosti teroristami
  • prijatie Konvencie Rady Európy o financovaní terorizmu Európskou úniou.

V decembri 2005 Komisia predložila komuniké o financovaní terorizmu, ktoré stanovuje 2 hlavné ciele:

  • prijatie kódexu o spoločnom postupe medzi členskými štátmi pri vytváraní a výmene informácií, ktoré vedú k odrezaniu financovania terorizmu;
  • upevnenie finančnej transparentnosti a zodpovednosti za konanie neziskových organizácií v rámci kódexu správania.

Nábor a radikalizácia

Význam tejto novej podoby protiteroristickej politiky EÚ, ktorá sa stala súčasťou Akčného plánu v roku 2004, narastá. Odhalenie, že za júlovými útokmi v Londýne stoja atentátnici, ktorí žili v Británii, upriamilo pozornosť na dôvody, pre ktoré sa mladí muži uchyľujú k takýmto činom. V septembri 2005 publikovala Komisia komuniké, ktoré analyzovalo spôsoby, akými sa môže zabrániť radikalizácii jednotlivcov: vzdelávanie (na školách a cez internet), integračné politiky, dialóg medzi náboženstvami, a zvyšovanie medzikultúrneho porozumenia. Rada v decembri 2005 tento program schválila.

Vonkajšie politiky

Európski lídri prisľúbili, že budú skúmať korene terorizmu, to znamená sociálne, ekonomické a politické problémy, na ktorých stojí islamský fanatizmus. Akčný plán povoľuje použitie obchodných dohôd na redukciu chudoby, ktorá môže potenciálne viesť k radikalizácii. K dispozícii bude aj technická pomoc na vybudovanie protiteroristických kapacít. Naďalej platí dôležitosť spolupráce s tretími krajinami, najmä s USA a medzinárodnými agentúrami.

Ľudské práva

Boj proti terorizmu v Únii prebieha na pozadí zachovania základných práv a slobôd zakotvených v Európskom dohovore o ľudských právach (EDĽP). Konanie niektorých štátov bolo kritizované za to, že čo sa týka týchto princípov idú cez mŕtvoly. Politiky EÚ sú spochybňované za prílišný vplyv USA, ktoré svoje postoje prerážajú na medzinárodnej úrovni G8.

Sieť expertov na základné ľudské práva (1 expert z každého členského štátu), ktorá radí v tejto oblasti Komisii, vydáva každoročne správu o stave ľudských práv v EÚ.

V júni 2005 komisár Frattini oznámil, že vznikne Európsky výbor pre ľudské práva rozšírením právomocí existujúceho Európskeho centra pre monitorovanie rasizmu a xenofóbie. Návrh nariadenia je v procese prípravy.

Pozície

Predseda Komisie José Manuel Barosso na margo júlových útokov v Londýne povedal: „Vieme, že hrozba, ktorá udrela v Londýne môže udrieť znova. Môže sa to stať kedykoľvek a v ktoromkoľvek členskom štáte. V odpovedi na ohrozenie našich spoločných hodnôt sa musíme spojiť ešte silnejšie a zintenzívniť našu vzájomnú podporu a spoluprácu“.

Komisár pre spravodlivosť Frattini zdôraznil nesmierny význam vzdelávacích programov, ktoré majú zastaviť nábor mladých ľudí radikálnymi skupinami.

Experti z amerických mimovládnych organizácií kritizujú EÚ za to, že namiesto ráznej a nekompromisnej akcie robí len kozmetické úpravy.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA