EÚ a USA – transatlantické vzťahy

V posledných rokoch boli vzťahy medzi USA a EÚ trochu „problematické" - nezhody siahali od Iraku, po Kjótsky protokol, Medzinárodný trestný tribunál a obchodné spory pred WTO. V mnohých iných oblastiach však prebieha intenzívna spolupráca. Znovuzvolenie prezidenta Busha v novembri 2004 označili mnohý za „príležitosť na nový začiatok“ - obe strany signalizovali pripravenosť prekonať rozdiely a nezhody.

Bush a Barroso
foto: stretnutie na Azorských ostrovoch ohľadne vojny v Iraku (Tony Blair, George Bush, José Manuel Barroso), 16. marec 2003

Pozadie

Korene silných komerčných i vojenských väzieb medzi USA a Európou siahajú do druhej svetovej vojny. Americké angažovanie sa v protihitlerovskej koalícii a v následnom budovaní západnej Európy prostredníctvom Marshallovho plánu vytvorili ich základné kamene. Vzťahy boli ďalej konsolidované v prvých dňoch studenej vojny vytvorením Američanmi vedenej vojenskej aliancie – NATO. Európska závislosť na vojenskej sile USA sa stala faktom, ktorý možno niektorí nemali radi, no v princípe ho spochybňoval málokto z európskeho dominantného mainstreamu sociálnych a kresťanských demokratov.

Pádom Berlínskeho múru v roku 1989 začala nová, komplikovanejšia éra vzájomných vzťahov. Rozpad Sovietskeho zväzu ukončil jeho kontrolu na strednou a východnou Európou, čo viedlo až k rozšíreniu EÚ v máji 2004. Súčasne sa však stratil dovtedy základný dôvod existencie NATO. Nedostatočná európska samostatná vojenská sila sa prejavila už počas vojen na Balkáne v prvej polovici 90. rokov, kedy mohla Európa iba čakať na rozhodnutie Clintonovej administratívy intervenovať pri jej vlastných hraniciach. Vojny na Balkáne nakoniec prispeli k vzniku politickej vôle k nezávislým vojenským kapacitám EÚ, čo sa prejavilo v ochote Británie a Francúzska spolupracovať v bezpečnostných otázkach. Posledným konkrétnym výsledkom týchto krokov bolo prebratie mierovej misie v Bosne a Hercegovine jednotkami EÚ v decembri 2004.

Otázky

Obrana EÚ

Washington vnímal objavujúce sa obranné ambície EÚ sprvoti so zmiešanými pocitmi. Na jednej strane sa spojené štáty báli duplikácie vlastných obranných iniciatív a oslabenia NATO. Na strane druhej videl Washington tento trend ako prvý možný krok k tomu, aby európske krajiny vydávali na obranu väčšie množstvo prostriedkov, z čoho by mohlo ťažiť v konečnom dôsledku aj NATO. Spojené štáty formálne prijali situáciu v marci 2003, keď únia prevzala od NATO mierovú misiu v Macedónsku.

Vojna v Iraku a terorizmus

Zatiaľ čo teroristické útoky z 11. septembra vyvolali v Európe vlnu sympatií v USA a posilnili pokračujúcu spoluprácu v boji proti terorizmu, zima 2002-2003 pred začiatkov vojny v Iraku však zničila väčšinu dôvery a spôsobila napätie vo vzťahoch. Konflikt tiež vyvolal napätie v rámci EÚ – medzi štátmi, ktoré podporovali, a ktoré sa postavili proti irackej vojne. Washington označil Francúzsko a Nemecko nepriamo za „tých zlých“, zatiaľ čo Británia, Taliansko, Španielsko, Poľsko a niektoré iné krajiny, medzi nimi aj Slovensko vojnu podporili.

Z „koalície ochotných“ postupne odišlo, po víťazstve socialistov vo voľbách, Španielsko, Ukrajina a Maďarsko stiahli svojich vojakov postupne ešte do konca roka 2005. Po víťazstve Romana Prodiho stiahlo svoje vojská aj Taliansko. Poľsko ako jedna z mála európskych krajín zostalo. Spojené štáty sa snažia do operácie zapojiť NATO prostredníctvom tréningových misií pre iracké ozbrojené sily, Francúzsko a Nemecko však požadujú, aby tieto misie prebiehali mimo územia Iraku.

Obchod

V obchodnej politike sú všeobecné ciele USA a EÚ rovnaké – podpora liberalizácie svetového obchodu prostredníctvom WTO. Pozornosť médií sa však zameriavala na otázky, v ktorých vstúpili najväčšie obchodné bloky do konfliktu – napríklad geneticky modifikované potraviny, používanie rastových hormónov u hospodárskych zvierat a opatrný prístup Európy s využívaním prekážok importu niektorých produktov ako ochrany spotrebiteľa. Problémy sa objavili v otázke subvencií – okrem klasickej témy poľnohospodárskych subvencií sa na jeseň rozhorel konflikt aj v oblasti leteckej dopravy (Boeing – Airbus).

Konkurencia

Orgány regulujúce konkurenciu na jednotnom európskom trhu intervenovali v niektorých prípadoch, do ktorých boli zapojené aj veľké americké firmy, ako zlúčenie Boeing a McDonnell Douglas v roku 1997, zlúčenie Honeywell a General Electric v roku 2001 a protimonopolné konanie voči Microsoftu a rekordne vysoká pokuta 497 miliónov eur v marci 2004. Určité napätie vyvoláva aj rastúci americký deficit a stále slabší dolár, ktorý počas jesene 2004 klesal na historické minimá.

Pozície

„Podávame ruku Európe a veríme, že Európa podá ruku nám. Nech boli naše rozdielne názory na minulosť a Irak akékoľvek, teraz sa pozeráme vpred“, povedal bývalý šéf americkej diplomacie Colin Powell v decembri 2004.

Holandský premiér Jan Peter Balkenende, ktorého krajina stála v druhom polroku 2004 na EÚ, gratuloval americkému prezidentovi Georgovi W. Bushovi k znovuzvoleniu v novembri 2004. Vyjadril želanie, aby sa vzťahy medzi USA a EÚ ďalej posilnili a prehĺbili. Balkenende zdôraznil, že riešenie hlavných problémov ako je AIDS a terorizmus závisí od úzkej spolupráce.

V komentári pre Wall Street Journal holandský minister zahraničných vecí Ben Bot 18. novembra napísal: „Američania majú pravdu keď žiadajú dôkaz, že Európania sú pripravení niesť bremeno a zodpovednosť vynútenú globálnym bojom za slobodu a demokraciu. Každá dekáda mala svoju transatlantickú krízu, a každá takáto hádka bola nasledovaná obdobím obnovy.“

Komisár Janez Potocnik, ktorý hovoril 12. januára 2005 v Európskom parlamente v mene komisárky pre vonkajšie vzťahy Benity Ferrero-Waldner, poukázal na vzťahy EÚ-USA niekoľko krát: „Prehodnotenie nášho vzťahu s USA bude jednou z priorít našej politickej agendy na nasledujúcich niekoľkých mesiacoch. Vzťah USA a EÚ je skutočne jedinečný a nenahraditeľný, a po druhé, celkový obraz transatlantických vzťahov je v zásade pozitívny.“

„Hoci sa niektoré správy v médiách naďalej zameriavajú len na predchádzajúce rozdiely ohľadom Iraku, v skutočnosti zo značným úspechom spolupracujeme na miestach ako Balkán, Afganistan a Ukrajina. Napriek tomu je jasné, že vzťah medzi EÚ a USA sa bude musieť prispôsobiť meniacemu sa bezpečnostnému prostrediu a globálnym prioritám. Musí sa však prispôsobiť aj zmenám v Európskej únii – sme presvedčení, že ako sa posilňuje zahraničná politika rozšírenej únie, rovnako sa bude aj rozsah a intenzita našich vzťahov s USA.“

V často diskutovanej knihe „O raji a moci: Amerika verzus Európa v novom svetovom poriadku“, Robert Kegan, zástupca vedúceho „Projektu pre nové americké storočie“, rozvádza svoju myšlienku, že „Američania sú z Marsu a Európania z Venuše“. Kegan verí, že Európa je ovplyvnená pohľadom na svet založeným na „sebaregulujúcich zákonoch a pravidlách transnárodného rokovania a spolupráce“. Je to nevojenský prístup, odlišný od prístupu USA založenom na sile, no podľa Kegana nie je výsledkom lekcií prvej a druhej svetovej vojny (ako to tvrdí EÚ), ale následkom celkovej vojenskej slabosti Európy.

Ďalšie kroky

Americký prezident George W. Bush by mal navštíviť Brusel 22. februára 2005. Navštívi centrálu NATO a stretne sa aj so zástupcami predsedníckej krajiny EÚ, predsedom Európskej komisie a bilaterálne aj s belgickými hostiteľmi. Zastaví sa aj v iných miestach Európy, okrem iného v Bratislave, kde sa stretne s ruským prezidentom Putinom.

Ministerské stretnutie EÚ – USA sa bude konať 20. apríla 2005 vo Washingtone.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA