Letecká bezpečnosť

Na letiskách a v lietadlách sa prijali prísnejšie bezpečnostné opatrenia na odvrátenie hrozby terorizmu. Letecké spoločnosti ale varujú, že následkom toho sa môžu zvýšiť náklady pre cestujúcich v čase, keď prudko rastú aj ceny palív.

Letisko bezpečnosť
foto: kontrola pasažierov na letisku v Los Angeles, USA.

Pozadie

27. novembra 2008: Ministri krajín EÚ prijímajú rezolúciu k uzneseniu Európskej komisie o zoznamoch cestujúcich (passenger name record).

3. decembra 2008: Európsky parlament hlasuje o pláne Únie v súvislosti so zoznamami cestujúcich.

December 2008: Komisiu požiadali, aby do konca roka 2008 vytvorila spoločný vzorec pre výpočet nákladov súvisiacich so zlepšením transparentnosti.

25. marca 2009: Európsky parlament prijal jednotný balíček „Jednotné európske nebo II“ (The Single European Sky II), ktorý dopĺňa a aktualizuje predpisy The Single European Sky I. Parlament tiež prijal reguláciu Európskej agentúry pre leteckú bezpečnosť (EASA).

30. januára 2009: EASA zverejnila návrh stanoviska o podrobných pravidlách pre leteckú prevádzku komunitných operátorov.

2.-4. júna 2009: Konferencia Medzinárodnej agentúry pre leteckú bezpečnosť medzi EÚ a USA.

Január 2010: EASA prijala stanovisko o podrobných pravidlách pre leteckú prevádzku členov Spoločenstva operátorov.

Zhrnutie

Po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 sa dostala otázka leteckej prepravy na politickú agendu. Do tej doby mal každý členský štát svoje vlastné pravidlá o bezpečnosti v oblasti leteckej dopravy. EÚ prijala prvé spoločné pravidlá v roku 2002. Podrobné ustanovenia sa týkali prístupu do citlivých oblastí letísk a lietadiel, detekčnej kontroly cestujúcich a batožiny, manipulácie a kontroly nákladu a pošty, testovania personálu, či výcviku a klasifikácie zbraní a ďalších predmetov na palube lietadiel alebo letísk.

V septembri 2005 navrhla Komisia zmenu pravidiel z roku 2002. Tie zavádzali zmeny týkajúce sa bezpečnostných kontrol lietadiel, cestujúcich a batožiny, ako aj náboru a školenia personálu. Komisia tiež navrhla po prvýkrát zaviesť  do právnych predpisov EÚ aj pravidlá pre bezpečnostné opatrenia počas letu, ako sú prístupy do pilotnej kabíny, nedisciplinovaní cestujúci či takzvaný „sprievod“. K prijatiu nových pravidiel došlo v marci 2008.

Súbežne s týmto legislatívnym vývojom Únia odsúhlasila radu ad hoc opatrení, nadväzujúcich na ustanovenia z leta 2006. Tie reagovali na odhalenie teroristickej akcie a pokusu prepašovať kvapalné výbušniny počas letov z Británie do USA. Pravidlá, prijaté v novembri 2006, sa týkali aj množstva tekutiny, ktorá sa môžu prevážať na linkách.

Po septembrovom útoku v New Yorku bolo nevyhnutné, aby EÚ uzatvorila novú bilaterálnu dohodu s USA v súlade s novými požiadavkami v rámci boja proti terorizmu. Dohoda sa týkala využívania údajov o cestujúcich zo strany bezpečnostných služieb. Avšak dohodu, podpísanú v máji 2004, označil Európsky súdny dvor v máji 2006 za nezákonnú. Ďalšia dohoda bola uzavretá v júni 2007 a vyslúžila si ostrú kritiku za neschopnosť zabezpečiť dostatočnú ochranu súkromia pre cestujúcich z Európskej únie.

Otázky

Rastúci počet bezpečnostných opatrení

Harmonizácia bezpečnostných opatrení v letectve na európskej úrovni do značnej miery uľahčuje cestovanie vo všetkých krajinách EÚ, kde platia rovnaké pravidlá Avšak členské štáty môžu uplatňovať prísnejšie bezpečnostné opatrenia za predpokladu, že sú „relevantné, objektívne, nediskriminačné a úmerné riziku.“ V kombinácii so všeobecným nárastom bezpečnostných hrozieb viedli tieto normy k prijatiu veľkého počtu následných bezpečnostných opatrení na národnej a európskej úrovni.

Napríklad v novembri 2006, po odhalení údajnej teroristickej akcie na londýnskom letisku Heathrow ešte v auguste toho roku, zaviedla EÚ nové obmedzenia pre prepravu tekutín na palube. Podľa nových pravidiel môžu mať cestujúci pri sebe iba tekutiny v obaloch s objemom menším ako 100 ml v priehľadnom uzatvárateľnom plastovom vrecku. 

Obmedzenie si vyslúžilo silnú kritiku, že vyvoláva zmätok a prieťahy na európskych letiskách, keď došlo týždenne k zabaveniu stoviek ton bezcolného tovaru a tisíc litrov alkoholu a kvôli nedostatočnému informovaniu cestujúcich.

Kľúčovým problémom bolo, že prevoz väčšieho množstva tekutiny sa povolil len v prípade, ak bol zakúpené v duty-free obchode v rámci EÚ a prenášal sa v uzavretom plastovom vrecúšku. Tekutiny zakúpené v duty-free obchodoch mimo EÚ mali byť ponechané na letisku, a to aj v prípade, že cestujúci Úniou len prechádza.

Na riešenie tohto problému  prijala Komisia v júli 2007 nariadenie, ktoré umožňuje udeľovanie výnimky pri ceste do niektorých tretích krajín. Do septembra 2008 boli schválené len pre Singapur a Chorvátsko.

Paralelne plánované opatrenia na obmedzenie veľkosti batožiny, ktorú si môžu v EÚ cestujúci vziať so sebou na palubu lietadla sa stiahli z obavy, že by vyvolali podobný chaos na európskych letiskách, ako to bolo pri zákaze tekutín.

Zoznamy cestujúcich – porušenie súkromia?

Kvôli zosúladeniu sa s americkými proti-teroristickými požiadavkami podpísala v máji 2004 Rada dohodu, ktorá  európske letecké spoločnosti zaväzuje predkladať americkým bezpečnostným úradom 34 kópií zoznamov o cestujúcich v lietadlách na linkách do alebo cez USA – vrátane údajov o kreditných kartách, e-mailových adresách, telefónnych číslach či rezerváciách hotelov a automobilov.

V septembri 2004 žiadal Európsky parlament Európsky súdny dvor o zrušenie dohody s odôvodnením, že európskym pasažierom neposkytuje dostatočnú ochranu súkromia. ESD 30. mája 2006 rozhodol, že rozhodnutie Rady sa "nezakladalo na vhodnom právnom základe“, a požiadal EÚ o opätovné prerokovanie dohody. To sa napokon podarilo na konci júna 2007. Podľa novej dohody musia leteckí dopravcovia poskytovať údaje o cestujúcich americkému Úradu pre domácu bezpečnosť. Aj táto dohoda sa však viackrát stala terčom kritiky zo strany organizácií na ochranu občianskych práv a poslancov Európskeho parlamentu. Tí sa vyjadrili, že nová dohoda nie je o nič lepšia ako tá predchádzajúca.

Konečné kompromisné riešenie prikazuje leteckým spoločnostiam EÚ poskytnúť 19 kópii zoznamov informácií – vrátane mena, dátumu cesty, plánu cesty, fakturačných údajov a informácii o batožine – americkej Agentúre pre boj proti terorizmu. "Citlivé" údaje ako rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženské alebo filozofické presvedčenie, členstvo v odboroch a údaje týkajúce sa zdravia alebo sexuálneho života jednotlivca sa môžu použiť len na obmedzenú dobu a vo „výnimočných prípadoch“. Dáta sa môžu uschovať na obdobie 3,5 až 15 rokov. V „aktívnych analytických databázach" sa budú sa uchovávať po dobu sedem rokov, čoho sa obávajú najmä europoslanci. Podľa nich povedú opatrenia k značnému riziku vytvárania rozsiahlych záznamových profilov, ktoré sú v rozpore so zásadami EÚ.

V novembri 2007 navrhla Komisia použitie tohto režimu ako precedens pre vytvorenie „zoznamu cestujúcich v EÚ“.

Čo sa týka riešenia efektívnosti, bezpečnosti a problémov v tejto oblasti, Európska komisia začala  v roku 1999 iniciatívu zameranú na vytvorenie tzv. „Jednotného európskeho neba“’ (SES). Séria regulačných opatrení vstúpila do platnosti v roku 2004 s cieľom ich realizácie do roku 2025. Avšak opatrenia nepriniesli v dôležitých oblastiach očakávané výsledky. Preto Komisia v júni 2008 predložila druhý balík legislatívnych zmien, ktorý obsahoval návrh na rozšírenie kompetencií Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva (EASA) tak, aby bola jedinou agentúrou v EÚ regulujúcou bezpečnosť leteckej prevádzky.

Bezpečnosť leteckej dopravy zahŕňa všetky pravidlá a postupy, ktoré zabezpečujú komerčným, nákladným a bežným leteckým prepravcom lietať bezpečne po celej Európskej únii. Ide o pravidlá pre konštrukciu a používanie lietadiel, bezpečnostnú infraštruktúru, správu a analýzu dát, letecké operácie a náklady.

Tlak Spojených štátov

Napriek uzavretiu definitívnej dohody o zoznamoch cestujúcich s Európskou komisiou sa Washington snaží nalákať krajiny ako Grécko, Maďarsko a ostatné nové členské štáty, aby odovzdávali aj ďalšie údaje o transatlantických letoch a cestujúcich. Žiadajú ich tiež, aby v prípade amerických dopravcov umožnili prítomnosť ozbrojeného sprievodu  na palubách letov z a do Spojených štátov výmenou za rovnaký bezvízový prístup, aký majú aj občania krajín západnej Európy.

Spojené štáty totiž odmietli udeliť bezvízový prístup celému EÚ bloku a tvrdia, že najprv musia jednotlivé krajiny splniť prísne bezpečnostné pravidlá. Táto podmienka nahnevala Úniu, ktorá Spojené štáty obvinila z podkopávania princípov spoločnej vízovej politiky EÚ.

Komisia uviedla, že  navrhne odvetné opatrenia – napríklad dočasné obnovenie vízovej povinnosti pre držiteľov diplomatických a služobných pasov od 1. januára 2009 – , ak sa dovtedy nepodarí dosiahnuť v programe bezvízového styku žiaden pokrok. Nestalo sa tak.

V súčastnosti môžu do Spojených štátov v rámci bezvízového styku cestovať občania z pätnástich krajín Únie za účelom obchodnej cesty, zábavy či tranzitu. Občania Českej republiky, Estónska, Maďarska, Lotyšska, Litvy, Malty a Slovenska môžu získať oprávnenie na cestu do Spojených štátov v rámci bezvízového programu ak sú držiteľmi elektronických pasov, ktorým získali povolenie na cestovanie. (http://www.usembassy.org.uk/cons_new/visa/niv/vwp.html)

Nárast nákladov pre letecké spoločnosti

Európske letecké spoločností a letiská nahnevali najmä vysoké náklady spojené s rastúcimi bezpečnostnými opatreniami, ktoré treba dodržiavať. Zvýšenie nákladov riešili orgány verejnej správy jednotlivých členských štátov rôzne, čo môže v jednotlivých krajinách viesť k narušeniu hospodárskej súťaže medzi letiskami a leteckými prepravcami.

Správa Komisie z augusta 2006  uvádza, že „ochrana európskych občanov pred teroristickými útokmi je v zásade zodpovednosťou štátu“, a že verejné financovanie takýchto opatrení nepredstavuje štátnu pomoc. Poslanci tiež trvali na tom, aby vlády členských štátov niesli aspoň niektoré náklady na bezpečnosť. To malo zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže a zabezpečiť, aby sa bezpečnostné opatrenia vykonávali na najvyššej úrovni na všetkých letiskách za čo najnižšiu cenu.

Členské štáty nápad zamietli a konečný legislatívny text z roku 2008 o nových bezpečnostných opatreniach EÚ v oblasti letectva sa tak vo väčšine prípadov vyhýba otázke nákladov. Dokument vládam ponecháva voľnosť pri rozhodovaní, „za akých okolností a v akom rozsahu budú náklady na bezpečnostné opatrenia znášať štát, letiskové subjekty, letecký prepravca a iné príslušné orgány alebo užívateľ“.

Komisiu ale požiadali o vypracovanie spoločného vzorca pre výpočet nákladov do 31. decembra 2008. EK mala zároveň navrhnúť opatrenia, ktoré by zabezpečili, že akékoľvek ďalšie bezpečnostné poplatky uložené cestujúcim, sa využijú výlučne na pokrytie nákladov na bezpečnosť.

Nekalá súťaž?

Aerolinky sa ohradzujú, že právne predpisy EÚ v oblasti bezpečnosti sú voči odvetviam leteckej dopravy nevyvážené a nespravodlivé v porovnaní s ostatnými druhmi dopravy, ako napríklad vlaky či autobusy. Tie podľa nich nie sú aj napriek bombovým útokom v Madride a Londýne pod rovnakým tlakom.

Letecké spoločnosti preto vyzývajú, aby sa systém osobnej evidencie cestujúcich používal pri všetkých druhoch dopravy tak, aby nedochádzalo k diskriminácii a narušeniu hospodárskej súťaže.

Budúcnosť nariadení leteckej bezpečnosti

V rámci EÚ sa učakáva, že bezpečnostné riziká sa počas nasledujúcich 15 rokov pri pozemnej doprave zvýšia štvornásobne a pri leteckej doprave dvojnásobne. Hlavné riziká sa spájajú s ovplyvňovaním letiskovej infraštruktúry (letiská, pristávacie plochy a pristávacie dráhy) a ich prevádzkou. Tieto záležitosti sa však ešte nezaradili do agendy Agentúry pre bezpečnosť letectva (EASA).

EASA sa stane jedinou zastávkou v otázkach leteckej bezpečnostnej stratégie. Agentúra prevezme úlohy od vnútroštátnych orgánov a stanoví presné, harmonizované a záväzné pravidlá pre bezpečnosť letísk do roku 2013. Agentúra sa tiež stane dozorcom plnenia záväzkov zo strán členských štátov EÚ a ochrancom európskych predpisov v oblasti bezpečnosti leteckého priemyslu.

Doteraz záležitosti riadilo Združenie leteckých úradov, ktorého odporúčania boli len na dobrovoľnej báze. Oproti tomu budú pravidlá EASA záväzné a platné pre všetky druhy leteckých subjektov, vrátane všeobecných a súkromných liniek. Vojenská a policajná letecká doprava však bude vylúčená z pôsobnosti EASA.

Cieľom je širší globálny prístupom k riadeniu leteckej „bezpečnostnej reťaze“ a prekonanie medzier pomocou jednotných pravidiel EASA a procesu certifikácie.

EASA tiež prevezme aktuálne funkcie Eurocontrol-u, ktorý sa následne stane funkčným ramenom pre vykonávanie tzv. „Jednotného neba“ (Single Sky).

Pozície

Predseda dopravného výboru Európskeho parlamentu a spravodajca v oblasti ochrany letectva Paolo Costa reagoval na zavedenie nových pravidiel v oblasti leteckej bezpečnosti, prijatých v marci 2008, slovami, že „hlavným záujmom (…) je posilnenie bezpečnosti cestujúcich v leteckej doprave bez ďalších nákladov alebo zbytočných kontrôl“.

Europoslanec za socialistov Saïd El Khadraoui uvítal zavedenie ustanovenia, ktoré umožňuje cestujúcim a batožine, prichádzajúcim z tretích krajín, oslobodenie od ďalšej kontroly. „Mohla by sa tiež znížiť sila tvrdých nariadení, týkajúcich sa tekutín,“ podotkol.

Asociácia európskych leteckých spoločností a letísk taktiež podporuje  „ochranu na jedno zastavenie“, ktorú umožnila EÚ a uznala tak bezpečnostné normy tretích krajín. „Cestujúci, ktorý dostal zelenú v Tokiu alebo v Tel Avive by nemal prechádzať ďalšou kontrolou ak prestupuje vo Frankfurte, pretože je to nepohodlné pre neho i pre ďalších cestujúcich, ktorí čakajú v rade,“ doplnil generálny tajomník asociácie Ulrich Schulte-Strathaus. Generálny riaditeľ asociácie Olivier Jankovec súhlasil: „Nezabúdajme, že na európskych letiskách, v súčasnosti iba náklady spojené s bezpečnosťou predstavujú až 35 percent celkových prevádzkových nákladov.“

Združenie európskych leteckých spoločností ako aj Združenie európskych letísk zdôraznili skutočnosť, že náklady na bezpečnosť by nemali znášať len letecké spoločnosti. „Bezpečnosť občanov nemôže byť zodpovednosťou – finančnou ani inou – leteckých spoločností. Mala by zostať výlučne úlohou vnútroštátnych orgánov.“

To platí aj pre prenos údajov o cestujúcich, ktoré od útokov z 11. septembra požaduje čoraz viac vlád. Letecké spoločnosti sa vyjadrili, že poskytovanie  prístupov k osobným údajom všetkým orgánom sťažujú rastúce finančné náklady a nejednotné právne požiadavky. „Okrem toho, tento návrh ignoruje rýchly vývoj leteckého priemyslu a ukladá ďalšie obmedzenia zákazníkom leteckých spoločností,“ hovorí Asociácia a dodáva, že náklady spojené so spracovaním dát a ich prenosom by mali  plne hradiť orgány, ktoré ich ukladajú.

Znepokojenie týkajúce sa nákladov vyjadrila aj Sophie in ‘t Veldová, holandská liberálna poslankyňa a reportérka pre dohodu o zoznamoch cestujúcich medzi USA a EÚ. Podla nej by malo k zhromažďovaniu a uchovávaniu osobných údajov z leteckej prepravy dochádzať len z „bezpečnostných dôvodov“, no používajú sa aj v otázkach prisťahovalectva a na iné účely. Výsledky ich uschovávania po dobu 15 rokov podľa nej tiež nie sú úmerné rizikám. Veldová vyzvala Komisiu, aby v snahe boja proti terorizmu nepotláčala občianske slobody: „Nemali by sme zabúdať, že sa snažíme chrániť pred teroristami nielen životy, ale aj našu demokraciu.“

Zoskupenie 65-ich organizácií spotrebiteľov v Amerike a Európe, v zastúpení Transatlantického dialógu spotrebiteľov (TACD), plne uznalo potrebu primeraných bezpečnostných opatrení na zaistenie bezpečnosti leteckej prevádzky. Domnieva sa však že osobné profilovanie a monitorovanie programov predstavuje riziko pre súkromie cestujúcich v leteckej preprave EÚ. Malo by sa preto zabezpečiť, aby sa právo na súkromie spotrebiteľov neporušovalo a cestujúci neboli predmetom „zbytočných a rušivých profilovaní a hľadaní“. „Sme presvedčení, že je veľmi dôležité preskúmať alternatívne prístupy k bezpečnosti leteckej dopravy, ktoré sú menej rušivé a skôr chránia bezpečnosť cestujúcich.“

Tony Bunyan, pracovník neziskovej organizácie Statewatch, ktorá sa venuje monitorovaniu dodržiavania občianskych slobôd v Európe, hovorí, že evidencia cestujúcich predstavuje „ďalšie opatrenie, ktoré stavia občanov pod prísny dohľad a robí z každého „podozrivého“ bez zmysluplného vysvetlenia a bez práva vedieť o tom, ako sa údaje používajú a ako sa spracúvajú.“

REKLAMA

REKLAMA