Spravodlivosť a vnútro

Haagsky program je päťročným programom (2005-2010) intenzívnejšej spolupráce v oblasti vnútra a spravodlivosti. Na úrovni EÚ. Jeho hlavným cieľom záujmu je vytvorenie spoločnej prisťahovaleckej a azylovej politiky pre 27 členských krajín EÚ.

Azylanti
foto: africkí imigranti na Kanárskych ostrovoch

Pozadie

Cieľ vytvorenia „Oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti“ v Únii bol dohodnutý na summite v Tampere v roku 1999. „Tamperský program“ bol päťročnom agendou končiacou v roku 2004.

V júni 2004 Komisia predstavila Oznámenie hodnotiace Tamperskú agendu a načrtávajúce línie novej agendy pre oblasť spravodlivosti a vnútra na ďalších päť rokov.

Na základe diskusií v Rade v júli a októbri 2004 pripravilo Predsedníctvo program pre oblasť spravodlivosti a vnútra (ktoré sa v súčasnosti označujú ako „sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť“) na roku 2005-2010. Známy je pod menom Haagsky program.

Komisia vydala 10. mája 2005 cestovnú mapu implementujúcu Haagsky program. Pre roku 2005-2010 identifikuje desať špecifických priorít.

Otázky

Absolútnymi prioritami programu sú imigrácia a azylová politika, spolu s predchádzaním terorizmu. Lídri EÚ sa dohodli na tom, že pri rozhodovaní v oblastiach azylovej a imigračnej politiky, či kontroly hraníc, bude používané hlasovanie kvalifikovanou väčšinou. O legálnom prisťahovalectve sa však bude naďalej rozhodovať jednomyseľne.

V oblasti azylovej a imigračnej politiky, a kontroly hraníc, obsahuje Haagsky program nasledujúce kľúčové opatrenia:

  • od roku 2009 spoločný európsky azylový systém so spoločnou procedúrou a jednotným systémom pre tých, ktorým je poskytovaný azyl alebo ochrana,
  • opatrenia umožňujúce cudzincom legálne pracovať v EÚ v súlade s požiadavkami trhu práce,
  • európsky rámec garantujúci úspešnú integráciu migrantov do hostiteľských spoločností,
  • partnerstvo s tretími krajinami pre zlepšenie azylových systémov, lepšie vysporiadanie sa s nelegálnou imigráciou a implmentáciu presídľovacích programov,
  • politika vyhosťovania a návratu nelegálnych imigrantov do ich krajín pôvodu,
  • fond pre manažment vonkajších hraníc,
  • Schengenský informačný systém (SIS II) – databáza ľudí, na ktorých bol vydaný zatykač, ako aj ukradnutých predmetov – funkčný od roku 2007,
  • spoločné vízové pravidlá (spoločné centrá žiadania o víza, zavedenie biometrických technológií do vízového informačného systému).

V oblasti spravodlivosti a bezpečnosti zdôrazňuje Haagsky program nasledujúce kľúčové opatrenia:

  • policajné informácie majú byť dostupné všetkým členským štátom EÚ (bezpečnostné hrozby voči inému štátu EÚ musia byť okamžite komunikované),
  • riešenie faktorov, ktoré môžu prispieť k fundamentalizmu a zapojeniu sa jednotlivcov do teroristických aktivít,
  • lepšie využitie Europolu, policajného úradu EÚ, a Eurojustu, orgánu EÚ pre súdnu koordináciu
  • zabezpečenie väčšej cezhraničnej spolupráce v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach a plná aplikácia princípu vzájomného uznávania.

Cestovná mapa“ pre roky 2005-2010, vypracovaná Komisiou, hovorí o desiatich prioritných krokoch:

  • základné práva a občianstvo: rozvoj politík podporujúcich občianstvo, monitorovanie a podpora rešpektovaniu základných práv,
  • boj proti terorizmu: prevencia, pripravenosť, odpoveď,
  • riadenie migrácie: rozvoj spoločnej prisťahovaleckej politiky EÚ a boj proti nelegálnej imigrácii,
  • vnútorné a vonkajšie hranice, víza: ďalší rozvoj integrovaného manažmentu vonkajších hraníc a spoločnej vízovej politiky, a súčasne zabezpečenie voľného pohybu osôb,
  • spoločná azylová oblasť,
  • integrácia: maximalizácia pozitívnych dopadov migrácie na spoločnosť a hospodárstvo,
  • ochrana súkromia a bezpečnosť pri zdieľaní informácií: vyváženie potreby zdieľať informácie medzi poriadkovými a súdnymi orgánmi na jednej strane, a právom na ochranu súkromia a súkromných údajov na strane druhej,
  • boj proti organizovanému zločinu,
  • občianska a trestná spravodlivosť: efektívny prístup k spravodlivosti pre všetkých a vykonávanie súdnych rozhodnutí,
  • sloboda, bezpečnosť, spravodlivosť: revízia efektívnosti politík a finančných nástrojov na naplnenie cieľov slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

Pozície

Franco Frattini, komisár zodpovedný za oblasť slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, pri prezentácii „cestovnej mapy“ vyhlásil, že bližšia európska spolupráca ponúka nové možnosti pri hľadaní úspešných odpovedí na hrozby bezpečnosti a osobnej slobode: „Tento päťročný plán mapuje konkrétne opatrenia na posilnenie bezpečnosti občanov, boj proti terorizmu, posilnenie vonkajších hraníc Únie, i boj proti nelegálnym drogám, pašovaniu ľudí a ozbrojenému zločinu.“

Počas summitu žiadali európski kolegovia britského premiéra Tonyho Blaira aby nepoužil britskú „výnimku“ v oblasti imigračnej a azylovej politiky, a nepodkopal tak novú európsku oblasť cezhraničnej spolupráce. Vtedajší predseda Európskej rady Jan-Peter Balkenende vyhlásil, že v Európe musí byť „jedna realita“ pokiaľ ide o imigračnú a azylovú politiku: „Zdôrazňujeme dôležitosť sledovania rovnakej línie. To je odkaz pre Britániu.“

Ruud Lubbers, vysoký komisár OSN pre utečencov, žiadal od EÚ aby prevzala časť zodpovednosti od rozvojových krajín, kde sa nachádza väčšina z globálneho počtu utečencov. Varoval, že ak Únia plánuje presunúť bremeno na rozvojové krajiny, „nie len že sú odsúdené na zlyhanie, ale vážne to podkope globálny utečenecký systém, čo poškodí všetkých, vrátane EÚ.“

V otvorenom liste Európske rade vyjadrila Amnesty International obavy, že „napriek zámerom a správnym odkazom na základné práva je v podstate programu priveľa vákua pokiaľ ide o spôsob realizácie vyslovených ambícií. Pokiaľ ide o nástroje a štruktúry potrebné pre zabezpečenie ľudských práv je zreteľný nedostatok koherentnosti a nedostatok potrebných zdrojov. Fakt, že azyl je vo svojej podstate ľudskoprávnou otázkou, sa zdá zabudnutý v celom diskurze o riadení migrácie. Nakoľko je agenda EÚ v oblasti spravodlivosti a vnútra rozhodujúco ovplyvnená bojom proti terorizmu a bojom proti „nelegálnej imigrácii“, rastie riziko jednostranného dôrazu na „bezpečnosť“ na úkor prvkov „spravodlivosti“ a „slobody“.“

Jürgen Strube, prezident európskej zamestnávateľskej organizácie UNICE vyzval Radu, aby umožnila legálnym ekonomickým migrantom pracovať v ktoromkoľvek členskom štáte a zaviedla spoločné procedúry pre vydávanie povolení na pobyt a prácu. „Je mimoriadne dôležité, aby začala Rada zásadnú diskusiu a stanovila termín pre prijatie Smernice o prijímaní a usídlení občanov tretích štátov pre účely zamestnania.“

Ďalšie kroky

  • Európska rada zhodnotí pokrok pri napĺňaní cestovnej mapy v novembri 2006.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA