Prevencia a životný štýl

Životný štýl Európanov - často nezdravý, ale i a nárast civilizačných ochorení začali vážne znepokojovať členské štáty Únie a európske inštitúcie. Veľmi aktívne v tejto oblasti sa angažujú poslanci EP. Rubrika si všíma celoeurópske vývojové trendy prístupy, ako predchádzať a znižovať výskyt ochorení modernej doby, ochrany pred nákazlivými chorobami. V súvislosti so zvýšenou mobilitou Európanov neobchádza problematiku vakcinácie.

Fajčiar
foto: EÚ sa snaží obmedziť fajčenie

Pozadie

Infekčné choroby od nepamäti sužovali ľudstvo, najmä ak prichádzali vo forme epidémií. Od všetkých ostatných chorôb sa líšia tým, že ich spôsobujú živé organizmy, ktoré sú schopné vyvolať ochorenie (patogenita organizmov). Patria medzi ne baktérie, vírusy, kvasinky, plesne, jednobunkovce, alebo aj parazitické červy. Ich vlastnosti sú iba relatívne stále, pretože podliehajú vývojovým zmenám (evolúcia).

Pár historických faktov

O neúspechoch križiackych vojen v 11. až 13. storočí rozhodli najmä infekčné choroby ako mor, pravé kiahne, škvrnitý týfus, dyzentéria, ale aj niektoré neinfekčné ochorenia.

Dejiny očkovanie siahajú už do obdobia 1. a 2. tisícročia po Kristovi, keď  boli zaznamené prvé pokusy o "variolizáciu", určitú ochranu pred pravými kihaňami (variolla). V 18. stor. si anglický lekár Edward Jenner (1749 – 1823) všimol, že vidiečania nakazení kravskými kiahňami (majú neškodný priebeh u človeka), sú voči nákaze pravých kiahní imúnni a zrodila sa tzv. "vakcinácia" (z lat. vacca – krava). Pri európskych zásluhách pri rozvoji imunizácie nemožno obísť prácu Louisa Pasteura (1822 – 1895), ktorého pokladá vedecký svet za zakladateľa mikrobiológie a otca lekárskej imunológie. Zaslúžil sa okrem iného aj o vznik prvej "antirabickej vakcíny" (proti besnote) v roku 1885. Do konca 19. storočia sa podarilo odhaliť aspoň 15 bakteriálnych pôvodcov infekčných chorôb: pôvodcov malomocenstva, tuberkulózy, moru, brušného týfusu, cholery.  V roku 1891 Dimitrij Ivanovskij objavuje vírusy. Ďalšie objavy mikrobiológov a lekárov, zlepšovanie laboratórnych metód nakoniec viedli v 20. storočí k vzniku imunizačných programovna národnej i celosvetovej úrovni.

Ako prví začali s povinným očkovaním v Bavorsku (1807) a následne aj v ďalších nemeckých štátoch. Švédi zaviedli povinné očkovanie detí do 2 rokoch v 1816. Na území Slovenska sa zaviedlo povinné očkovanie proti pravým kiahňam v 19. storočí (zákony z r. 1876, 1887) a následne aj zákonom z r. 1919 už pre celé Česko-Slovensko. Slovensko patrilo medzi prvé štáty na svete, ktoré dosiahlo eradikáciu detskej obrany, a to už 40 rokov pred jej úplným odstránením z európskeho regiónu WHO. Od roku 1998 s výnimkou 3 ochorení u azylantov neevidujeme výskyt osýpok (morbili).

Od konca 19. storočia až do dnešných čias sa aj u nás zaznamenali rozsiahle epidémie a pandémie chrípky, z nich najťažšia, nazvaná „španielskou“ bola po prvej svetovej vojne. Vyžiadala si viac ako 40 miliónov obetí, z toho polovicu v Európe.

1935 sa objavuje pre liečbu bakteriálnych infekcií sulfónamid Prontosil, ktorý neskôr ustupuje antibiotikám (penicilín, 1941), streptomycín (1944) a chloramfenikol (1947).

Slovensko, boj s infekčnými ochoreniami a vývoj vakcinácie

  • 1400 vzniklo v Levoči leprozárium – špeciálne miesto pre sústredenie malomocných (nakazených leprou).
  • 1721 v Prešove úspešne uskutočnil po prvý raz varicelizáciu na vlastnej dcére v Prešove dr. Ján Adam Rayman.
  • 1945 – 1948 na Slovensku hlásili 12 815 ochorení na brušný týfus
  • 1943 – 1946 na zmenšenom území Slovenska (bez Maďarskom okupovanej časti) sa zaregistrovalo 5 444 ochorení na škvrnitý týfus.

V porovnaní s predchádzajúcimi storočiami sa priemerná dĺžka života predlžuje, vo viacerých štátoch výraznejšie v prospech žien. Podieľajú sa na tom nové vedecké objavy, rozvoj farmaceutického priemyslu, uplatňovanie hygienických opatrení, budovanie infraštruktúry, ale aj iné preventívne opatrenia verejného zdravotníctva, vrátane spustenia imunizačných programov vo svete.

Úroveň predchádzania chorobnosti a predčasná úmrtnosť si však naďalej vyžadujú zvýšenú pozornosť.  Súvisia s nehodami a úrazmi, duševnými poruchami, niektorými druhmi rakoviny, ochoreniami obehovej sústavy, infekciami a ochoreniami respiračného systému.

Otázky:

  • Vznikajú nové infekčné ochorenia?

SARS: ťažký akútny respiračný syndróm – SARS (severe acute respiratory syndrome) – spôsobený ešte pred pár mesiacmi neznámym príslušníkom čeľade koronavírusov, šíriacim sa z Číny, Taiwanu a Singapúru. Nákaza sa šírila pravdepodobne z niektorých druhov zvierat, ktoré sa predávajú a konzumujú ako lahôdky a potom ďalej už medzi ľuďmi.

AIDS (acquired immunodeficiency syndrome): molekulovo-biologickými metódami sa zistilo, že pôvodcovia tejto nákazy, ľudské patogény HIV l a HIV 2 majú zvierací, presnejšie opičí pôvod.

Lassa, Marburg a Ebola: smrtiace hemoragické horúčky, spôsobujúce generalizované krvácania v rozličných orgánoch. Vyskytujú sa v tropickej Afrike. Pravdepodobne majú zvieracie rezervoáre. Ich klinické prejavy i pôvodcovia boli identifikovaní až v 70. rokoch minulého storočia.

Lymská borelióza: nová infekčná choroba známa v minulosti, ale nepoznala sa ich infekčná povaha. Kožní lekári ju poznajú už skoro 100 rokov. Jej bakteriálny pôvodca i rezervoárové zvieratá sú však známe iba o niečo viac ako 20 rokov.

Chrípka typu A, subtyp H3N2: subtyp vznikol preskupením väčších častí (segmentov) genetického materiálu medzi dvoma chrípkovými vírusmi počas zmiešanej infekcie ľudským a vtáčím vírusom pravdepodobne v organizme ošípanej.  Imunita ľudí po prekonaní chrípky spôsobenej iným subtypom v rokoch pred vznikom tohoto nového subtypu vírusu nepostačovala na ochranu pred ním, a preto keď sa objavil v roku 1968, vznikla pandémia chrípky.

Streptokoky zo skupiny B (S. agalactiae): zvierací patogén začal vyvolávať choroby ľudí. V minulosti známe ako pôvodcovia zápalov vemena kráv, spôsobujú dnes u novorodencov ťažké, často smrteľné zápaly mozgových blán a sepsy – „otravy krvi“.

V súvislosti s narušením imunitného systému pri HIV/AIDS sa začali na scénu v humánnej patológii čoraz viac dostávať niektoré parazitárne nákazy prenosné na človeka zo zvierat, ako je kryptosporidióza, ochorenia vyvolané mikrosporídiami, ktoré spôsobujú dlhotrvajúce hnačky, ale aj iné choroby.

Celosvetová spolupráca

              Udalosť
1948 vzniká Svetová zdravotnícka organizácia (SZO/WHO)
1969 Prijali sa medzinárodné zdravotnícke predpisy, ktoré obsahovali opatrenia v boji proti cholere, moru, pravým kiahňam a žltej horúčke
1974 WHO zakladá Rozšírený program imunizácie, aby chránil deti pred detskou obrnou, osýpkami, záškrtom, čiernym kašľom, tetanom a tuberkulózou
1979 Globálna komisia WHO potvrdzuje, že sa na celom svete eradikovali pravé kiahne. Posledný prípad sa vyskytol v roku 1977.
1987 Valné zhromaždenie OSN, znepokojené šírením AIDS, vytvára Globálny AIDS program pod hlavičkou WHO.
1988 WHO do roku 2000 plánovalo eradikovať detskú obrnu, zámer korigovala na rok 2008
2002 Potvrdená eradikácia detskej obrny v európskom regióne WHO

Stratégia WHO v oblasti očkovania je zameraná:

  • na jeho rozšírenie na ďalšie cieľové skupiny populácie;
  • na zavádzanie nových očkovacích látok do bežnej praxe;
  • na nové očkovacie programy znižujúce výskyt infekčných ochorení;
  • na zvyšovanie bezpečnosti a účinnosti očkovaní;
  • na zvyšovanie akceptovateľnosti (compliance) cieľovou skupinou populácie.

Zdravie pre všetkých v 21. storočí je aktualizovaný program WHO. Jeho ciele predpokladajú do roku 2008 eradikáciu detskej obrny vo svete (polio), elimináciu osýpok a neonatálneho tetanu, redukciu nových nosičov hepatitídy B minimálne o 80%, zníženie výskytu mumpsu, čierneho kašľa a invazívnych hemofilových infekcií a ďalších infekčných ochorení.

Slovensko

Od roku 1986 sa riadi SR jednotným imunizačným programom (JIP), ktorý sa plní v súlade s odporúčaniami WHO a praxou krajín EÚ. Cieľom JIP je eliminovať a eradikovať výskyt prenosných ochorení dôsledným zabezpečovaním imunizácie detí a dospelých.

To zahŕňa:

  • kontrolu zaočkovanosti (pravidelné povinné očkovanie detí a dospelých, očkovanie osôb vo vysokom riziku infekcie a všeobecne odporúčané očkovanie);
  • sledovanie nežiadúcich účinkov po očkovaní;
  • hodnotenie imunitného stavu populácie;
  • sledovanie výskytu ochorení, kt. môže predchádzať očkovanie.

Okrem detskej obrny sa podarilo eliminovať v SR aj záškrt, tetanus detí a mladistvých a u ostatných ochorení imunizačného programu sa výskyt výrazne zredukoval.

  • 1998: zavedenie pravidelného povinného očkovania dojčiat na vírusovú hepatitídu B;
  • 2000: očkovanie dojčiat proti hemofilným invazívnym infekciám.

Očkovanie sa realizuje v súlade so zákonom o verejnom zdravotníctve, zákonom o rozsahu zdravotnej starostlivosti a v súlade s nariadením vlády SR o prevencii a kontrole prenosných ochorení.

Manažment imunizácie spadá pod Úrad verejného zdravotníctva a jeho regionálne úrady. Radí sa s Pracovnou skupinou pre imunizáciu.

Národný imunizačný program:

  • pravidelné povinné očkovanie detí proti: TBC, detskej obrne (neživá parenetrálna vakcína), záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, vír. hep. B, ružienke, hemofilným invazívnym infekciám, osýpkam, mumpsu,
  • povinné očkovanie adolescentov proti vír. hep. B
  • povinné preočkovanie proti tetanu dospelých
  • očkovanie osôb vo vysokom riziku nákazy: proti vír. hep. B, TBC, besnote, kliešťovej encefalitíde, chrípke a pneumokokovým infekciám
  • odporúčané očkovania: proti vír. hep. A, vír. hep. B, meningokovej meningitíde, pneumokokovým infekciám, chrípke, hemofilným invazívnym infekciám, kliešťovej encefalitíde

Zdravotný stav obyvateľstva EÚ

Súvisí:

  • so životným štýlom jednotlivca (výživa, fyzická aktivita, fajčenie);
  • so životnými podmienkami (bývanie, životné prostredie);
  • so socio-ekonomickými podmienkami;
  • pracovnými podmienkami.

Prevencia a podpora sú v prípade mnohých z týchto podmienok účinné.

Informovanosť zohráva v zlepšovaní zdravia kľúčovú úlohu, keďže vedie ľudí k tomu, aby robili „zdravšie” rozhodnutia a podporuje ich k tomu, aby žili zdravším životným štýlom.

Súčasný program EÚ pre verejné zdravie zahŕňa činnosti zamerané na podporu dobrého zdravia, v rámci ktorých sa upozorňuje na skutočnosť, že nezdravý životný štýl je spojený s chorobnosťou a predčasnou úmrtnosťou.

Projekty a iniciatívy sa zameriavajú na zvyšovanie povedomia, šírenie informácií a rozširovanie osvedčených postupov.

EÚ zorganizovala informačné kampane a iniciatívy:

  • v oblasti škodlivých účinkov fajčenia
  • konzumácie alkoholu,
  • pre podporu sexuálneho zdravia
  • prevenciu HIV/AIDS
  • znižovanie zranení a nehôd.

Únia podporuje implementáciu skríningových programov a ich hodnotenia slúžiace ako dôležité preventívne opatrenia, keďže mnohým ochoreniam sa dá vyhnúť, ak sú včas diagnostikované.

Prevencia a zlepšovanie zdravia v odkazoch na politiky EÚ:

Pozície

Aristoteles si kládol v 4. storočí p. n. l. otázku:  „Prečo sú nákazlivé choroby a nie je nákazlivé zdravie?“.

Prof. Pavol Bokoss z UK v Bratislave hovorí, že v boji s infekčnými chorobami zohrali najvýznamnejšiu úlohu tri faktory: asepsa a antisepsa, antibiotiká a osobitne ochranné očkovanie. "Celosvetovo sa eradikovali pravé kiahne, stojíme na prahu globálnej eradikácie detskej obrny i drakunkulózy, vďaka očkovaniu prestali byť obávanými nákazami záškrt, čierny kašeľ, tetanus, úspešný je boj s osýpkami, ružienkou, zápalom príušných žliaz, vieme sa účinne brániť proti moru, besnote, žltej zimnici, ale aj vírusovým zápalom pečene A i B a viacerým ďalším nákazám." "… boj s nimi nie je zvládnutý, ako sa optimisticky predpokladalo v polovici 70. rokov minulého storočia. Hrozia ďalšie nebezpečenstvá, a to výskyt nových alebo doposiaľ nepoznaných ochorení, ďalej návrat, znovuoživenie výskytu už známych chorôb ako aj častejší, kvantitatívne výraznejší výskyt súčasných chorôb. Z tohto pohľadu je história infekčných chorôb, ich pôvodcov a boja s nimi nielen zaujímavá, ale nadovšetko poučná."

Svetová zdravotnícka organizácia prijala v roku 1995 rezolúciu o nutnosti zvýšiť epidemiologický dohľad nad infekčnými chorobami kvôli zisteniu vývoja a výskytu nových a znovuoživovaniu či znovuobjavovaniu sa už známych chorôb.

GlaxoSmithKline upozorňuje na inovácie vakcín. V minulosti vakcinácia bola určená hlavne pre mladých, dnes môže byť použitá pre ľudí všetkých vekových skupín "Jedným z hlavných zlepšení je vývoj kombinovaných vakcín, ktoré dokážu ochrániť proti závažným ochoreniam jednou jednoduchou injekciou", upozorňuje farmaceutický koncern. V nasledujúcich piatich rokoch očakáva GSK zavedenie piatich významných vakcín. Okrem toho vyvinula aj tzv. "terapeutickú vakcináciu" – formu terapie ktorá môže vyvolať imunitnú reakciu proti nádorovým bunkám. 

"Tiež sú rôzne možnosti pri vývoji HIV vakcíny. Jedna v spolupráci s Medzinárodnou iniciatívnu Vakcína proti AIDS (IAVI),  a iné v spolupráci s Pasteurovým inštitútom v Paríži. GSK vyvíja tiež kandidátske vakcíny proti TBC a malárii – v spolupráci s nadáciou Aeras, účastníkom boja proti tuberkulóze a s iniciatívou Vakcína proti malárii (MVI), kde pokračuje vývoj kandidátskej vakcíny proti malárii, s pravdepodobnou žiadosťou o licenciu v rokoch 2010-2011.", uzatvára za GSK Mária Záhorcová.

Aktuálny vývoj a ďalšie kroky:

  • Odporúčanie Rady z  31. mája 2007 o prevencii úrazov a zvyšovaní bezpečnosti
  • Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 779/2007/ES z  20. júna 2007 ustanovujúce osobitný program na zamedzenie a potlačenie násilia voči deťom, mladým ľuďom a ženám a na ochranu obetí a ohrozených skupín (Daphne III) ako súčasť všeobecného programu Základné práva a spravodlivosť
  • Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru – „Hodnotenie v polovici trvania európskeho akčného plánu pre životné prostredie a zdravie na obdobie rokov 2004 – 2010“ {SEK(2007)777}
  • Biela kniha – o stratégii riešenia zdravotných problémov súvisiacich s výživou, nadváhou a obezitou v Európe {SEK(2007) 706} {SEK(2007) 707}
  • Správa Komisie Rade a Európskemu parlamentu o fungovaní systémov včasného varovania a reakcie (Early Warning and Response Systems, EWRS) siete Spoločenstva na epidemiologický dohľad a kontrolu prenosných chorôb v rokoch 2004 a 2005 (Rozhodnutie 2000/57/ES)
  • Návrh nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o štatistike Spoločenstva v oblasti verejného zdravia a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
  • Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu Hospodárskemu a Sociálnemu Výboru a Výboru Regiónov – Stratégia EÚ na podporu členských štátov pri znižovaní rozsahu škôd súvisiacich s požívaním alkoholu {SEK(2006) 1358} {SEK(2006) 1360} {SEK(2006) 1411}

REKLAMA

REKLAMA