Klimatické zmeny: kde hľadať riešenie?

Na globálnej úrovni prebiehajú rokovania o nástupcovi Kjótskeho protokolu. EurActiv skúma možnosti a nástroje, ktoré má svetové spoločenstvo.

oceán more klimatické
oceán more klimatické

V máji 2007 predstavil Medzivládny panel o klimatických zmenách (IPCC) správu (spracovanú jeho treťou pracovnou skupinou), ktorá dávala niekoľko odporúčaní na zmiernenie dopadov klimatických zmien použitím nových technológií, reformou daní a štruktúry trhov a zvyšovaním energetickej efektívnosti.

Mnoho štátov, regiónov, miest, či dokonca individuálnych firiem využíva rôzne kombinácie týchto nástrojov. Hľadanie globálnej odpovede na problém, ktorý je svojou povahou nevyhnutne celosvetový, však zatiaľ viazne.

Svetové spoločenstvo sa podarilo urobiť rozhodujúci krok na Konferencii OSN o klimatických zmenách v Bali (3.-14. december 2007). Viac ako 15 000 delegátov z krajín s rozličnou populáciou, mierou rozvoja, štruktúrou hospodárstva i politickým systémom hľadalo nástupcu Kjótskeho protokolu, ktorý je do roku 2012 základným rámcom globálneho boja proti klimatickým zmenám (hoci oslabeného neúčasťou USA).

Hoci hlavní znečisťovatelia z radov rozvinutých (USA, EÚ, Austrália, Japonsko…) a rozvojových (Čína, India…) krajín nedospeli k žiadnym konkrétnym záväzkom, bola dohodnutá cestovná mapa pre globálnu dohodu.

V poľskom Poznańi začalo 1. decembra ďalšie 2-týždňové kolo svetových klimatických rokovaní. Od schôdzky 186 národov sa očakáva stanovenie konkrétneho časového harmonogramu pre ďalšie kolá klimatických rokovaní, ktoré by mali v decembri 2009 vyústiť do dohody o globálnom klimatickom režime, ktorý po roku 2012 nahradí Kjótsky protokol.

Otázky

  • Obchod verzus dane

Na prvý pohľad sa zdá, že najefektívnejším spôsobom podpory znižovania emisií CO2 z priemyselnej výroby je ich zdanenie. „Väčšina ekonómov si myslí, že by uhlíková daň bola lepšou politickou alternatívou v porovnaní s obchodovaním s emisiami“, hovoria Kenneth P. Green, Steven F. Hayward a Kevin A. Hassett z washingtonského think-tanku American Enterprise Institute.

No uvalenie nových daní na priemysel by bolo politicky nepopulárne a len málo politikov by bolo asi ochotných riskovať kariéry „zelenými daňami“. Okrem toho by si vyžadovali určitú koordináciu, až harmonizáciu. Tá by bola problematická na európskej úrovni, nie to ešte globálnej.

Vládam i priemyslu je bližšie vytvorenie globálneho trhu s emisiami, po vzore európskeho (ETS), so záväznými obmedzeniami CO2 určenými pre jednotlivé krajiny. Ak by taký trh fungoval správne, teoreticky by mal stimulovať vývoj čistých technológií v rozvinutých i rozvojových krajinách. Priemysel by mohol ušetrené emisné povolenky predávať na trhu svojim menej „zeleným“ konkurentom, a tým zvýšiť vlastnú konkurencieschopnosť.

Problém nastáva, ak je na trhu príliš veľa povoleniek. V takom prípade nízka cena emisií nevytvára dostatočný tlak na investovanie do nových technológií.

  • Cena CO2

Napriek nezhodám o tom, ktorá z ciest je najvhodnejšia, väčšina expertov sa pravdepodobne zhodne s expertom na environmentálnu ekonomiku Charlesom Komanoffom z Carbon Tax Centre: „Najpodstatnejším krokom, ktorý môžete urobiť na kontrolu globálneho otepľovania, je zariadiť, aby boli ceny (CO2) predvídateľné.“

Bez spoľahlivých signálov trhu, vrátane predvídateľného vývoja cien CO2, nie sú firmy a štáty ochotné investovať sumy potrebné na transformáciu smerom k „nízkouhlíkovej“ ekonomike.

  • EU ETS – embryo globálneho emisného trhu?

Kolaps cien CO2 bol hlavným problémom fungovania prvého kola obchodovania s emisiami v systéme EU ETS (2005-2007).

No Komisia v druhom kole sprísňuje podmienky, rozhodla sa vydať menej emisných povoleniek, aby sa cena CO2 udržala na dostatočnej výške, a do systému sa pridávajú nové krajiny, ako Nórsko. Únia je rozhodnutá pokračovať s touto svojou hlavnou iniciatívou v boji proti klimatickým zmenám a to napriek hlasom, ktoré tvrdia, že tento systém obmedzuje hospodársky rast.

Po nástupe novej americkej administratívy B. Obamu sa očakáva, že pred koncom roka 2009 spustia vlastný trh s CO2 aj Spojené štáty. Prepojenie amerického a európskeho trhu je možné v období po roku 2012.

Do hry vstupujú aj ďalšie krajiny. Austrália v júni minulého roku ohlásila, že vytvára vlastný systém emisných limitov a obchodovania. V októbri 2007 bolo zas spustené International Climate Action Partnership (ICAP), do ktorého je zapojený Nový Zéland a dve kanadské provincie.

  • Sektorový prístup

Aj pri fungujúcom trhu s emisiami, so „správnou“ cenou, sa energeticky intenzívne sektory v EÚ obávajú následkov príliš vysokých cien CO2 a ostatných skleníkových plynov.

Typickým príkladom sú oceliarne a železiarne. Žiadajú, aby boli pre ich sektor vytvorené špeciálne podmienky, s menej prísnymi požiadavkami na znižovanie emisií, než majú napríklad textilky, služby, elektronika a podobne.

V januári 2008 sa nakoniec Komisia rozhodla, v rámci klimaticko-energetického balíka, rozšíriť ETS na nové sektory, pričom energeticky intenzívne, ohrozené konkurenciou z nečlenských krajín Únie, s menej prísnymi pravidlami, budú môcť dostávať emisné povolenky bezplatne ešte niekoľko rokov po 2012. Legislatíva má byť prijatá ešte do konca roku 2008. Po intenzívnom lobingu priemyslu a členských krajín so silnou industriálnou bázou sa zdá, že energeticky náročné odvetvia získajú nakoniec výhodné podmienky.

  • „Emisné“ clá

V diskusii sa objavil aj návrh, aby bol európsky energeticky náročný priemysel chránený zavedením špeciálneho cla na dovoz z krajín, ktoré neuplatňujú prísne obmedzenia CO2. Myšlienku podporoval francúzsky prezident Sarkozy, no vo všeobecnosti nenašla veľa obhajcov. Komisia ju v legislatívnych návrhoch z 23. januára vynechala, no ešte stále môže do roku 2011 rozhodnúť, že mimoeurópske firmy, s vysokými emisiami CO2, musia participovať na EU ETS, ak chcú vstupovať na európsky trh.

Okrem toho je možné, že mechanizmus „emisných ciel“ zavedú do svojej klimatickej politiky iní dôležití hráči, ako sú USA.

  • Obchodné preferencie

EÚ a USA 30. novembra 2007 predložili v rámci rokovaní WTO návrh odstrániť clá na 43 produktov, ktoré Svetová banka označila za „environmentálne priaznivé“. Brusel a Washington označili návrh za „prelomový“, ostatné krajiny neboli až tak nadšené. Myšlienka nezískala veľkú medzinárodnú podporu a niektoré rozvojové krajiny na klimatických rokovaniach na Bali spochybnili efektívnosť a férovosť plánov.

V každom prípade, nakoľko sú medzinárodné obchodné rokovania v rámci Kola z Doha zatiaľ zmrazené, „zelené“ obchodné preferencie nie sú na programe dňa.

  • Technológia, prispôsobenie sa, vývoj

Efektívnym prostriedkom zníženia emisnej intenzity hospodárskeho rastu (množstva emisií na jednotku rastu) je vývoj čistých technológií. Problémom však je, ako majú byť tieto technológie financované. Lídri EÚ zatiaľ odkladajú ťažké rozhodnutie, ako financovať „strategické energetické technológie“.

Podnikatelia tvrdia (napríklad pozičný dokument BusinessEurope z júla 2007), že ak by aj bola cena emisií stabilná, nebude stačiť na stimulovanie investícií do technológií, ako je zachytávanie a skladovanie uhlíka (CCS). Ešte ťažšia je situácia v rozvojových krajinách. Na konferencii na Bali bol preto navrhnutý špeciálny mechanizmus, ktorý má pomôcť transferu environmentálne priaznivých technológií.

Podľa odborníkov je už príliš neskoro na to, aby sme zabránili niektorým dôsledkom klimatických zmien. Je potrebné pripraviť sa na ich zvládnutie. Na Bali sa dohodlo, že 2% prostriedkov z projektov Kjótskeho mechanizmu čistého rozvoja (globálny fond vytvorený na podporu „zelených“ projektov v rozvojových krajinách) budú presmerované na pomoc rozvojovým krajinám pri čelení hrozbám ako dvíhanie hladiny oceánov, šírenie púští, či strata biodiverzity.

  • Šetrenie energiou

Na rokovaniach na najvyššej úrovni sa donedávna zabúdalo na jednu možnosť – zlepšovanie energetickej efektívnosti vo všetkých fázach životného cyklu tovarov, služieb a výroby a spotreby energie.

Konzultačná firma McKinsey odhadla, že takto možno globálny rast dopytu po energii možno do 15 rokov znížiť až o 50% bez toho, aby sa ohrozil hospodársky rast. Podmienkou však je, že rozhodovatelia „skončia s nesprávnou politikou, stransparentnia cenu a použitie energie, vytvoria nové trhové klíringové a finančné mechanizmy, a selektívne implementujú energetické politiky zamerané na stranu dopytu (ako pravidlá energo-efektívnosti budov, štandardy pre spotrebiče…), a súčasne podporia inovácie firiem na strane dopytu“.

  • Zachovať lesy

Stromy a ostatné rastliny zachytávajú z atmosféry CO2 a tým sú kľúčovým regulátorom koncentrácie skleníkových plynov. Mimoriadne cenné sú predovšetkým pralesy.

Odlesňovanie je preto považované za dôležitý nepriamy zdroj emisií CO2. Tento fakt bol zdôraznený na Bali i iných medzinárodných klimatických fórach. Bolo navrhnuté rozšírenie mechanizmu, ktorý motivuje rozvojové krajiny aby zabraňovali odlesňovaniu.

Pozície

podporuje rozšírenie medzinárodného trhu s emisiami tak, aby sa do roku 2020 dosiahla 25-40% redukcia emisií v porovnaní s úrovňou z 1990. V konečnom dôsledku však bude európska pozícia na globálnych klimatických rokovaniach závisieť od klimaticko-energetického balíka EÚ a záväzkov, ktoré bude obsahovať. Jeho schválenie sa očakáva do konca tohto roka.

Spojené štáty presadzujú dlhodobo investície do technologických inovácií, energetickej efektívnosti a sektorové dohody. Na rozdiel od USA sú proti záväzným emisným limitom prípadne žiadajú, aby sa im podriadili aj veľké rozvojové ekonomiky, ako Čína a India. Od Obamovej administratívy sa však očakáva zmena postoja a nový americký prezident už naznačil, že chce aktívne prispieť k dosiahnutiu globálnej dohody.

Európska Skupina na vysokej úrovni pre konkurencieschopnosť, energetiku a životné prostredie, v ktorej sedia zástupcovia firiem, uprednostňuje sektorový prístup. V záverečnej správe navrhla, aby boli emisné limity pre sektory „iniciované podnikateľmi spolu s verejnými inštitúciami“.

WBCSD (Svetová podnikateľská rada pre trvalo udržateľný rozvoj) tvrdí, že treba spojiť rôzne emisné trhy do globálneho, nad ktorým bude dohliadať nezávislý orgán. Navrhuje tiež možné prepojenie globálneho emisného režimu so sektorovými dohodami. Globálny emisný trh tak môže byť vybudovaný „postupne z miestnych, národných, sektorových či regionálnych programov, každý z nich prispievajúci k dlhodobému cieľu“.

Hlavná európska podnikateľská loby BusinessEurope žiada predovšetkým jasný regulačný environmentálny rámec. Len „celkový, globálny, transparentný a stabilný regulačný rámec“ môže podnikateľom poskytnúť „predvídateľnosť, ktorá je potrebná na pokračovanie investícií do výskumu, vývoja a využívania technológií na zníženie emisií skleníkových plynov a zlepšenie energetickej efektívnosti“.

Jedným z hlasov argumentujúcich za ambicióznu reštrukturalizáciu priemyslu Lester R. Brown z washingtonského Earth Policy Institute. Výsledkom má byť „nové hospodárstvo, ktoré bude schopné udržať ekonomický pokrok, jeho súčasťou bude postupné odstavenie starých priemyselných výrob. Nová ekonomika bued poháňaná obnoviteľnými zdrojmi energie, bude mať diverzifikovanejšie systémy dopravy – s väčším dôrazom na vlaky, autobusy a bicykle a menším na autá – a bude všetko recyklovať.“

Európska konfederácia odborových zväzov (ETUC) a ďalšie zamestnanecké skupiny podporujú boj proti klimatickým zmenám. Upozorňujú však, že aspekt zamestnanosti „bol doteraz v medzinárodných klimatických rokovaniach silno podhodnotený“. Podľa Joëla Decaillona by mala globálna klimatická dohoda obsahovať „politiky namierené explicitne na rozvoj pracovných miest a vzdelávanie, ktoré budú zodpovedať novým nízkoemisným tovarom a službám a riadeniu reštrukturalizácie, ktorá môže byť spustená rýchlym prechodom na nízkoemisnú ekonomiku“.

ETUC tiež žiada vytvorenie špeciálneho fondu „riadeného a financovaného do značnej miery verejnými inštitúciami“, ktorý by riešil akékoľvek negatívne dopady klimatických politík na zamestnanosť.

Environmentálna organizácia WWF uprednostňuje posilnenie EU ETS, s plným kupovaním emisných povoleniek na aukciách pre všetky sektory. Podporuje tiež myšlienku povinných emisných limitov pre jednotlivé elektrárne, ktorú začala presadzovať americká Kalifornia.

WWF tiež začala spolupracovať s firmami ako Lafarge a Johnson & Johnson na „identifikovaní stratégií riešenia klimatických zmien“, vrátane zlepšovania energetickej efektívnosti.

Ďalšie kroky

  • 1.-12. december 2008: klimatická konferencia OSN v Poznani
  • 11.-12. december 2008: Summit EÚ bude hovoriť aj o klimaticko-energetickom balíku
  • Koniec roku 2008: očakávané prijatie klimaticko-energetického balíka EÚ, v opačnom prípade prejde zodpovednosť na České predsedníctvo
  • December 2009: klimatické rokovania OSN v Kodani, očakáva sa prijatie dohody, ktorá po 2012 nahradí Kjótsky protokol
  • Koniec roku 2012: posledný dátum na ratifikáciu medzinárodnej klimatickej dohody

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA