Obehové hospodárstvo: Viac ako recyklácia

Výrobky možno nanovo navrhnúť tak, aby sa používali dlhšie, aby sa dali opravovať, modernizovať alebo prerábať. Poslednou možnosťou, ktorá „minimalizuje únik zdrojov z kruhu“ je recyklácia.

circular economy
Zdroj: Európska komisia

Lineárny spôsob hospodárskeho rastu „zober-vyrob-zahoď,“ na ktorý sa dnes spoliehame, je podľa expertov neudržateľný. Väčšina prírodných zdrojov je obmedzených, náklady na prieskum a ich ťažbu stúpajú. Navyše zmenšujúce sa zásoby niektorých vzácnych minerálov vytvárajú závislosť na jednom dodávateľovi.

Napríklad až 97 % skandia a terbia, dvoch zo 17 vzácnych minerálov, ktoré sa používajú v mnohých sofistikovaných výrobkoch, ako sú magnety, veterné turbíny, elektronický obvod či smartfóny, sa dovážajú z Číny. Hoci veľkosť nevyčerpaných zásoby nie je jasná, Čína môže veľmi jednoducho ovplyvniť cenu týchto minerálov alebo obmedziť ich vývoz.

V lineárnom hospodárstve sa podľa autora knihy „Odpadky,“ Richarda Girlinga, až 90% surovín použitých pri výrobe stane odpadom skôr než výrobok opustí továreň. 80% výrobkov navyše vyhodíme počas prvých 6 mesiacov od ich kúpy. Priemerný Európan každoročne „zhltne“ 14 ton surovín a vygeneruje 5 ton odpadu.

V snahe „nájsť environmentálne a ekonomicky udržateľný spôsob využitia zdrojov“ Európska komisia už v júli 2014 prišla s komunikáciou s názvom „Smerom k obehovému hospodárstvu: Program nulového odpadu pre Európu,“ ktorou otvorila debatu o nových cieľoch európskeho odpadového hospodárstva.

„Žijeme v lineárnom hospodárskom systéme, ktorý sme zaviedli v 19. storočí, a to v 21. storočí rozvíjajúcich sa ekonomík, miliónov nových zákazníkov zo strednej triedy a navzájom prepojených trhov. Ak si chceme zachovať svoju konkurencieschopnosť, musíme čo najviac našich zdrojov dostať opäť do použitia a nie ich pochovať na skládkach,“ vyhlásil vtedajší eurokomisár Janez Potočnik, ktorý sa správe venoval celé 4 roky.

Zapojiť EÚ do obehového hospodárstva ale neznamená len zvýšiť využívanie recyklovaných materiálov a tzv. druhotných surovín pri výrobe nových produktov. Dôležitým počiatočným bodom je už navrhovanie výrobných procesov, produktov a služieb. Výrobky možno nanovo navrhnúť tak, aby sa používali dlhšie, aby sa dali opravovať, modernizovať alebo prerábať. Poslednou možnosťou, ktorá „minimalizuje únik zdrojov z kruhu“ je recyklácia.

Zdroj: Ellen MacArthur Foundations

V júlovom balíčku Komisia predstavila svoju víziu nového európskeho odpadového hospodárstva. Hoci má ísť nad rámec recyklácie, najviac na verejnosti zarezonovali práve nové povinné recyklačné limity pre členské štáty.

Komisia v správe odporučila do roku 2030 zvýšiť recykláciu komunálneho odpadu na minimálne 70 %,  recykláciu odpadov z obalov na 80 % (90% pre papier, 60% pre plasty, 80% pre drevo, 90% pre kovy a sklo) a zakázať skládkovanie biologicky rozložiteľných a vytriedených zložiek odpadu a to už do roku 2025.

Dosiahnutím týchto cieľov mala európska ekonomika podľa odhadov Komisie vytvoriť 580 tisíc nových pracovných miest šetrných k životnému prostrediu. Balíček mal zároveň ušetriť členským krajinám približne 600 miliárd eur na nákladoch spojených s nakladaním s odpadmi. Ďalšie opatrenia na zvýšenie efektivity využívania zdrojov by do roku 2030 zvýšili európske HDP o 1 %.

Takmer okamžite reagovali organizácie zastupujúce výrobcov a najväčších zamestnávateľov v EÚ, ktoré odmietli akékoľvek povinné limity pre členské štáty.

„Využívanie zdrojov by nemalo byť penalizované,“ povedal hovorca záujmového združenia BusinessEurope, ktoré odpadový balíček zaradilo na svoj „čierny zoznam,“ kde sa okrem iného nachádzajú povinné kvóty pre ženy vo firmách obchodovaných na burze či prísnejšia environmentálna legislatíva. Ku kritike balíčka sa pridala aj Veľká Británia.

Nová Komisia – nový balíček

Nová Komisia pod vedením Jeana-Caluda Junckera, ktorá prevzala vedenie 1. novembra 2014, sa rozhodla  v rámci „lepšej regulácie“ stiahnuť odpadový balíček z pracovného programu a to aj napriek protestom aktivistov, poslancov Európskeho parlamentu a dokonca aj členských štátov, a obvineniam, že koná na objednávku veľkých korporácií.

Prvý podpredseda Komisie Frans Timmermans sa však verejne zaviazal, že do konca roka 2015 prinesie nový  a „ešte ambicióznejší“ balík, ktorý pokryje celý hospodársky cyklus.

Komisia v rámci prípravy balíka o obehovom hospodárstve (tzv. circular economy package) zorganizovala v Bruseli 25. júna 2015 konferenciu o obehovom hospodárstve s účasťou zhruba 700 zainteresovaných strán. Zúčastniť sa mohli všetci, ktorí chceli prispieť k tvorbe európskej hospodárskej politiky. Po konferencii nasledovala od 28. mája do 20. augusta 2015 dvanásťtýždňová verejná konzultácia, ktorá priniesla vyše 1 500 reakcií.

Začiatkom decembra 2015 Komisia predstavila nový balík, ktorý navrhuje revidovať 4 smernice o odpade, odpadoch z obalov, skládkach a odpade z elektrických a elektronických zariadení.

Návrh ďalej obsahuje aj konkrétny akčný plán, ktorý ho dopĺňa, keďže sa v ňom stanovujú opatrenia na „uzavretie kruhu“ obehového hospodárstva a riešenie všetkých fáz životného cyklu výrobku: od výroby a spotreby až po nakladanie s odpadom a trh s druhotnými surovinami.

Takisto obsahuje aj niekoľko opatrení, ktoré budú zamerané na trhové prekážky v konkrétnych sektoroch alebo toky materiálov, ako napríklad plasty, potravinový odpad, kľúčové suroviny, stavebný a demolačný odpad, biomasa a biovýrobky, ako aj horizontálne opatrenia v oblastiach, ako sú inovácie a investície.

Medzi hlavné opatrenia patrí:

– opatrenia v rámci pracovného plánu pre ekodizajn na roky 2015 – 2017, aby boli výrobky nielen energeticky efektívne, ale aby sa aj opravovali, recyklovali a aby boli trvácnejšie,
– revidované nariadenie o hnojivách v záujme ľahšieho uznávania organických a odpadových hnojív na jednotnom trhu a podpory úlohy bioživín,
– opatrenia na zníženie objemu potravinového odpadu vrátane jednotnej metodiky merania, lepšieho označovania dátumov, ako aj nástrojov na splnenie globálneho cieľa udržateľného rozvoja znížiť potravinový odpad do roku 2030 na polovicu,
– stratégia pre plasty v obehovom hospodárstve, ktorá sa zameriava na recyklovateľnosť, biologickú odbúrateľnosť, prítomnosť nebezpečných látok v plastoch a na cieľ udržateľného rozvoja výrazne znížiť objem morského odpadu,
– súbor opatrení v oblasti opätovného využívania vody vrátane legislatívneho návrhu minimálnych požiadaviek na opätovné použitie odpadových vôd,

„Tieto návrhy vysielajú pozitívny signál potenciálnym investorom do obehového hospodárstva. Dávame najavo, že Európa je ideálnym miestom na rozvoj udržateľného a ekologického podnikania. Pri prechode na obehovejšie hospodárstvo ide o pretvorenie trhového hospodárstva a zvýšenie konkurencieschopnosti,“ vyhlásil podpredseda Komisie Jyrki Katainen, zodpovedný za pracovné miesta, rast, investície a konkurencieschopnosť.

Nakladanie s odpadmi

Európa momentálne prichádza približne o 600 miliónov ton materiálov nachádzajúcich sa v odpade, ktoré by sa dali recyklovať alebo znovu použiť. Recykluje sa len približne 40 % odpadu domácností EÚ, pričom v niektorých oblastiach je miera recyklácie až 80 %, inde zas menej než 5 %.

Keďže premena odpadu na zdroj je základným predpokladom zvyšovania efektívnosti využívania zdrojov a výraznejšieho smerovania k obehovému hospodárstvu, Komisia navrhla spoločný cieľ do roku 2030 recyklovať 65 % komunálnych odpadov, 75 % odpadov z obalov a skládkovať maximálne 10 % všetkého odpadu. Zákaz však bude platiť úplne pre vyseparovaný odpad.

Zároveň plánuje harmonizovať metódy výpočtu, čo je veľmi dôležité pri porovnávaní nakladania s odpadom medzi členskými krajinami a navrhne minimálne kritériá pre systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov.

Hoci kritici balík opatrení kvôli nižšie stanoveným cieľom považujú za menej ambiciózny, podpredseda Komisie Timmermans limity obhajuje ako „realistickejšie“.

„Mohli sme povedať aj 100 %, takže by sme boli ambicióznejší, ale čo by to znamenalo v reálnom svete? Dávame prednosť realistickejším krokom pred holubom na streche,“ povedal Timmermans pri predstavení balíčka.

Druhotné suroviny

Vo výrobných materiáloch používaných v EÚ predstavujú druhotné suroviny len malý podiel. Až 25 % vytriedeného materiálu v Európe sa kvôli nedostatočnému domácemu dopytu po druhotných surovinách v súčasnosti vyváža. V prípade plastov môže toto číslo narásť až na 50 %.

Dôvodom je najmä neistota výrobcov týkajúca sa zloženia surovín. Komisia preto prisľúbila, že „začne pracovať na normách kvality pre druhotné suroviny tam, kde je to potrebné, najmä v prípade plastov“.

Exekutíva ďalej príjme opatrenia na uľahčenie legálnej prepravy odpadu medzi členskými štátmi a zreviduje nariadenie EÚ o hnojivách, čím sa uľahčí uznávanie ekologických hnojív a hnojív založených na odpade.

Financie k dispozícii

Novinkou je finančná podpora z programu Horizont 2020 vo výške 650 miliónov eur na roky 2016-2017 a 5,5 miliardy eur zo štrukturálnych fondov. Členské krajiny však z nich budú môcť podporiť iba také projekty, ktoré spĺňajú pravidlá novej „hierarchie odpadov,“ ktorá určuje poradie priorít podľa najlepších environmentálnych výsledkov, postupne od prevencie vzniku, prípravy na opätovné použitie, recykláciu a energetické zhodnocovanie až po zneškodňovanie odpadu, napríklad skládkovaním.

Podporovať žiadosti o financovanie a podporu rozvoja projektov týkajúcich sa obehového hospodárstva bude aj Európska investičná banka spolu s Európskym centrom investičného poradenstva.

Čo ďalej?

Návrh odpadového balíčka schválilo kolégium Komisárov. Revízie smerníc a akčný plán teraz prerokujú ministri členských štátov a europoslanci. Tí už indikovali, že plánujú sprísniť limity najmä v oblasti efektivity využívania zdrojov.

Europoslanci už v minulosti naznačili, že chcú v návrhu odpadového balíčka vidieť jasný 30 % cieľ pre túto oblasť. Komisia však podľa fínskej europoslankyne Sirpi Pietikäinen Komisia túto požiadavku úplne odignorovala. „Problém s chýbajúcim jasným cieľom, alebo stanovením veľmi neambiciózneho cieľa je, že riskujeme suboptimálne a necielené investície a teda skončíme s len so stratou veľkého množstva financií,“ povedala pre EurActiv.

Zákonodarcovia sa však budú musieť zhodnúť na spoločnom texte nových smerníc. Nie je však pravdepodobné, že členské štáty podporia ešte väčšie sprísňovanie limitov.

Napríklad slovenské Ministerstvo životného prostredia (MŽP) už naznačilo, že návrh Komisie považuje za „výzvu“ a „ťažko realizovateľný“. Počas ďalších rokovaní budú zástupcovia Slovenska presadzovať najmä zohľadnenie „štartovacej čiary členských štátov pre dosiahnutie cieľov recyklácie do roku 2030.“

Slovensko totiž v súčasnosti recykluje o niečo menej ako 10 % komunálnych odpadov, na skládkach končí viac ako 75 % odpadov. Čísla však podľa odborníkov môžu byť ešte výrazne horšie, pretože v súčasne platnej odpadovej legislatíve sa nachádza veľa medzier, ktoré umožňujú „dvojité započítanie“ recyklovaných objemov. Presnejšie štatistiky by malo MŽP mať k dispozícii až potom, čo začne platiť nový zákon o odpadoch, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2016.

REKLAMA

REKLAMA