Príjmy z emisií: Kam s nimi?

Európsky systém obchodovania s emisiami čakajú od budúceho roku zásadné zmeny. Členské štáty sa napríklad samostatne rozhodovali, na aké účely použijú výnosy získané z aukcií povoleniek. Slovensko podporí hlavne veľké infraštruktúrne projekty, Nemecko všetky prostriedky venuje na projekty ochrany klímy a rozvoja obnoviteľnej energie, Bulharsko nezabúda ani na rozvoj elektromobility.

Moneyball (FreeDigitalPhotos.net)
Autor: Salvatore Vuono, Zdroj: FreeDigitalPhotos.net

Míľniky

  • 2001 – Európska komisia predložila návrh rámcovej smernice pre obchodovanie s emisiami skleníkových plynov v rámci Európskeho spoločenstva
  • 2003 – bola prijatá smernica o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve (2003/87/ES)
  • 2005 – 2007 – prvá fáza obchodovania s emisiami
  • 2008 – 2012 – druhá fáza obchodovania s emisiami
  • 2009 – bola prijatá revidovaná smernica o systéme EÚ ETS (2009/29/ES)
  • 2013 – 2020 – tretia fáza obchodovania s emisiami

Systém EÚ pre obchodovanie s emisiami (EÚ ETS) sa považuje za základný kameň politiky Európskej únie v boji proti klimatickej zmene a nákladovo efektívny nástroj znižovania emisií skleníkových plynov. Ide o prvú a najväčšiu medzinárodnú schému pre obchodovanie s emisnými kvótami, ktoré oprávňujú viac ako 11 tisíc podnikov z 30 krajín vypúšťať emisie. V súčasnosti doň spadajú len emisie oxidu uhličitého, s výnimkou Holandska, ktoré do EÚ ETS zahŕňa aj emisie dusíka.

Od svojho spustenia v roku 2005 funguje na princípe „cap and trade“: 1) stropu pre maximálne množstvo emisií, ktoré môžu továrne, elektrárne a ďalšie zariadenia vypustiť a 2) vzájomného obchodovania s pridelenými alebo ušetrenými kvótami.

Obdobia obchodovania boli časovo rozdelené na niekoľko fáz s cieľom postupne začleňovať do EÚ ETS nové sektory, minimalizovať množstvo bezplatne prideľovaných kvót a znižovať strop, čiže množstvo emisných kvót v systéme.

Zmeny od roku 2013

V decembri 2009 bol prijatý revidovaný systém obchodovania s emisiami s účinnosťou od 1. januára 2013. Po novom sa stanovil jednotný strop pre celú EÚ – zníženie emisií o 21 % v porovnaní s úrovňou v roku 2005, ktorý nahrádza doterajších 27 vnútroštátnych stropov.

Rozsah pôsobnosti EÚ ETS sa už od roku 2012 rozšíril o leteckú dopravu, budúci rok sa má pridať odvetvie výroby petrochemikálií, amoniaku a hliníka, a tiež sa pôsobnosť rozšírili o dva nové skleníkové plyny – oxid dusný a perfluorované uhľovodíky.

Jednou zo zásadných zmien platnou od 3. fázy obchodovania je, že implicitnou metódou pre alokovanie emisných povolenie budú aukcie. Na Slovensku to znamená zmenu predovšetkým pre výrobcov elektriny, ktorý už viac nebudú dostávať povolenky bezplatne, ale budú si ich musieť kupovať v aukciách.

Európska komisia očakáva, že dražiť sa bude asi polovica kvót, čo znamená asi miliarda povoleniek ročne. V súčasnom období (2008-2012) sa dražilo menej ako 4 % povoleniek. Prostriedky získané v týchto dražbách budú príjmom členských štátov, ktoré sami rozhodujú ako s nimi ďalej naložia.

Vlády členských krajín pri schválení smernice 2009/29/ES súhlasili, že najmenej 50 %“ príjmov z obchodovania s kvótami formou aukcie „by sa malo“ použiť na prispôsobenie sa zmene klímy a jej zmiernenie, napr. na ďalšie znižovania emisií, rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov, zvýšenie energetickej efektívnosti či projekty boja s odlesňovaním, buď vnútroštáne alebo aj v iných rozvojových krajinách.

Do systému sa začlenila výnimka pre priemyselné odvetvia, u ktorých hrozí, že sa z dôvodu zvýšenia nákladov presunú mimo územia EÚ (tzv. carbon leakage). Ak o tom rozhodnú členské štáty, ohrozené podniky budú môcť získať kvóty bezplatne. Podľa slov ministra životného prostredia Petra Žigu by sa táto povolená kompenzácia mala týkať 5-6 podnikov na Slovensku.

Komisia vo svojom rozhodnutí o komitológii (C-2009/10251) vypracovala zoznam 164 priemyselných odvetví a pododvetví, ktoré sa považujú za ohrozené.

Menšie podniky, ktoré vypúšťajú menej ako 25.000 ton CO2 ročne, budú mať tiež možnosť nezúčastniť sa na systéme ETS, ak zavedú alternatívne opatrenia na zníženie emisií.

Oxid uhličitý, ktorý sa zachytáva a ukladá (technológie CCS) podľa právneho rámca EÚ sa nebude považovať za emisie. Novým účastníkom v systéme sa tiež do konca roku 2015 poskytne až 300 miliónov kvót z rezervy na podporu budovania 12 demonštračných zariadení CCS a projekty inovatívnych  technológií v oblasti OZE.

Použitie kreditov na kompenzáciu emisií v tretích krajinách v rámci Mechanizmu čistého rozvoja (CDM) vypracovaného OSN sa obmedzí na 50 % zníženie emisií v celej EÚ počas obdobia rokov 2008-2020.

Čo s miliardami?

Slovenský parlament 28. novembra schválil novelu zákona o obchodovaní s emisnými kvótami, podľa ktorej budú niektoré podniky, najmä v oblasti výroby elektrickej energie, emisné povolenky v plnej miere nakupovať, výrobné podniky časť dostanú a časť kúpia, a tiež prerozdeľuje použitie výnosov z dražieb kvót.

Na rok 2013 má Slovensko pridelených 32,2 milióna ton CO2, asi polovicu by si podniky mali nakúpiť.  Pri príležitosti schválenia novely minister životného prostredia odhadol výnos z ich aukcií v roku 2013 na 105 miliónov eur.

„Samozrejme, nevieme, či sa cena na trhu bude zvyšovať alebo znižovať, pretože sú ambície EK stiahnuť určité množstvo emisných kvót z trhu, aby sa zvýšila cena a ešte viac sa tým motivovali firmy a podnikateľské subjekty, aby investovali do nových technológií a znižovali objem úniku emisií do ovzdušia,“ dodal Peter Žiga.

V zákone sa uvádza, že výnos získaný z dražieb kvót je príjmom kapitoly envirorezortu.

„50 % sa použije na financovanie projektov reálne dosiahnuteľných a merateľných úspor emisií skleníkových plynov, zvyšovania energetickej účinnosti, znižovania spotreby primárnych zdrojov energie, náhrady fosílnych palív obnoviteľnými zdrojmi energie a zavádzania najlepšie dostupných technológií vedúcich k znižovaniu emisií skleníkových plynov a znečisťujúcich látok prostredníctvom schémy štátnej pomoci“.

Ide teda o financovanie veľkých infraštrukturálnych projektov, ktoré budú v hodnote nad 200-tisíc eur, u ktorých sa ešte vyžaduje notifikácia zo strany Európskej komisie.

10 % sa použije na financovanie schémy štátnej pomoci prevádzkam, u ktorých sa predpokladá značné riziko úniku uhlíka v súvislosti s premietnutím nákladov kvót do cien elektrickej a 20 % sa použije na podporu činností na dosiahnutie cieľov štátnej environmentálnej politiky.

Presná výška použiteľného výnosu z dražieb sa každoročne určí na základe dohody medzi rezortom životného prostredia a financií, pričom „v odôvodnených prípadoch“ je možné meniť výšku spomínanej percentuálnej distribúcie.

Enviro-účel

Environmentalisti dlhodobo apelovali na politikov, aby dodržali schválený článok 10, ods. 3, smernice EÚ, podľa ktorého by sa „aspoň 50 %príjmov z obchodovania s kvótami formou aukcie…malo použiť na:

  • zníženie emisií skleníkových plynov vrátane príspevku do Globálneho fondu energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie a do adaptačného fondu;
  • vývoj obnoviteľných energií v súlade s energetickými cieľmi do roku 2020;
  • opatrenia na zabránenie odlesňovaniu a na zvyšovanie zalesňovania a obnovy lesov v rozvojových krajinách;
  • sekvestráciu prostredníctvom lesníctva v EÚ;
  • environmentálne bezpečné zachytávanie a geologické ukladanie CO2;
  • podporu prechodu k formám dopravy s nízkymi emisiami a k verejnej doprave;
  • financovanie výskumu a vývoja v oblasti energetickej účinnosti a čistých technológií;
  • na opatrenia, ktorých cieľom je zvýšiť energetickú účinnosť a zlepšiť izoláciu alebo poskytovať finančnú podporu nariešenie sociálnych aspektov v domácnostiach s nižším a stredným príjmom.

Po tom, čo vláda začiatkom septembra schválila uznesenie, na základe ktorého sa mali výnosy použiť na schému štátnej pomoci na podporu energetických zariadení na výrobu elektriny a tepla z domáceho uhlia, mimovládne organizácie zaslali premiérovi Robertovi Ficovi protestnú výzvu.

„Podporiť z týchto peňazí spaľovanie uhlia je absurdné a ide proti základnej logike obchodovania s emisiami,“ upozornil koordinátor klimatickej kampane Greenpeace Pavol Široký.

Naliehali na vládu, aby výnosy z aukcií použili na environmentálne a klimatické projekty a tvorbu zelených pracovných miest. Program na podporu úspor energie a obnoviteľných zdrojov energie v domácnostiach a verejných budovách (Zelená energia) dokonca v lete predstavili aj šéfom rezortu životného prostredia a hospodárstva. Ani s výsledným kompromisom v schválenej novele nie sú spokojní.

„Peniaze od znečisťovateľov nesmú skončiť ako neadresný príjem štátneho rozpočtu, ani sa nesmú vracať naspäť znečisťovateľom. Ak sa tak stane, sú vyjadrenia z programového vyhlásenia vlády o vytváraní zelených pracovných miest iba prázdne frázy,“ upozornil zástupca organizácie  Greenpeace.

Zástupcovia priemyslu však argumentujú, že výnosy z predaja povoleniek by mali smerovať do znižovania emisií priamo v priemysle, keďže práve tieto podniky príjem generujú. Sami sa pripravujú na technologické úpravy súvisiace so smernicou o priemyselných emisiách (2010/75/EÚ). Energetici okrem toho poukazujú na nutnosť  modernizovať prenosovú sústavu, z ktorej by mohli mať koneční spotrebitelia väčší úžitok než v prípade priamych investícií do úspor domácností či obcí.

Susedná ČR

Koncom októbra 2012 prijali novelu zákona o podmienkach obchodovania s povolenkami na emisie skleníkových plynov aj v Českej republike (383/2012 Sb.)

Podľa nového znenia je výnos z dražieb príjmom štátneho rozpočtu. Aspoň 50 % z výnosu z dražieb povoleniek je účelovo viazaných na financovanie činností vedúcich k znižovaniu emisií, na podporu inovácií v priemysle, opatrenia zvyšujúce energetickú účinnosť a znižujúce energetickú náročnosť budov, na podporu vedy a výskumu v oblasti efektívneho nakladania so zdrojmi, na podporu úspor energie u spotrebiteľov, na adaptačné opatrenia a plnenie medzinárodných záväzkov v oblasti ochrany klímu a tiež zavádzanie technológií znižujúcich emisie v doprave.

Príkladom projektu, kde sa tieto príjmy využijú je program Nová zelená úsporám, ktorý nadväzuje na doterajší vládny program, z ktorého môžu domácnosti získať prostriedky na energetickú rekonštrukciu svojich domov. Trvať má počas celého obdobia 3. fázy obchodovania EÚ ETS. Podľa návrhu MŽP by 70 % objemu malo smerovať na rekonštrukcie súkromných budov, zvyšných 30 % na budovy verejných služieb.

„Očakávaný výnos z aukcií emisných povoleniek, z ktorých bude program Nová zelená úsporám financovaný, je 28 miliárd korún,“  [€1,11 mld.] uviedol minister životného prostredia Tomáš Chalupa. „Profitovať z programu budú napríklad stavebníctvo, doprava alebo súvisiace služby. Jedna koruna štátnej podpory v programe prinesie v priemer 2,84 Kč dodatočného HDP,“ dodal český minister.

Asi 1/3 z výnosov určených na problematiku životného prostredia bude spravovať rezort priemyslu a obchodu, ktoré ich využije najmä na modernizáciu teplárenstva, hlavne systémov centrálneho zásobovania teplom.

Nemecko a Rakúsko

Nemecko, ktorého priemysel a energetika majú najväčší počet pridelených kvót. Norbert Gorissen z federálneho ministerstva pre životné prostredie v máji 2012 potvrdil, že všetky príjmy z aukcií pôjdu na klimatické a energetické projekty, a to prostredníctvom špeciálneho Nemeckého energetického a klimatického fondu (Energie- und Klimafonds, EKF), ktorý vláda zriadila ešte v roku 2010. 

Pôvodne mal asi 20 % príjmov nového fondu pritiecť zo sektora jadrovej energetiky a 80 % z aukcií. Po rozhodnutí o odstavení atómových elektrární sa koncept príjmov fondu zmenil.

Približne 15 % príjmov pôjde na medzinárodné projekty boja s klimatickou zmenou, konkrétne na ochranu lesov a biodiverzity , zlepšenie existujúcich klimaticky súvisiacich aktivít, napr. adaptáciu, a na nový nástroj – Nemeckú iniciatívu klimatickej technológie.

Tento „inovatívny prístup“ ocenila vo svojej analýze aj mimovládna organizácia Germanwatch.

Rakúske ministerstvo pre život (Lebensministerium) na svojej internetovej stránke uvádza, že prijatím nového zákona o emisných certifikátoch v októbri 2011, prevzalo európsku smernicu 2009/29/ES. Dodatočné príjmy z aukcií kvót prispejú do všeobecného rozpočtu a mali by sa použiť na klimatické aktivity.

Francúzi zefektívnia budovy

V návrhu zákona o rozpočte na rok 2013, článku 30 sa hovorí o alokácii príjmov z aukcií do rozpočtu Národnej agentúry pre bývanie (ANAH) do výšky 590 miliónov eur. Ide o nový zdroj financovania, ktorý by mal agentúre pomôcť v boji proti energetickej chudobe.

Francúzske ministerstvo životného prostredia pre EurActiv vysvetlilo, že budovy predstavujú štvrtinu emisií skleníkových plynov a nové opatrenia, ktoré posilnia zdroje alokované na energetickú hospodárnosť, pomôžu Francúzsku naplniť ich záväzky pre znižovanie emisií. Alokáciou príjmov z aukcií pre agentúru ANAH krajina umožní Parížu splniť odporúčanie zo smernice o ETS o 50 % smerujúcich na boj s klimatickou zmenou.

Jedným z predvolebných sľubov súčasného prezidenta François Hollandea bolo, že ročne dôjde k renovácií 1 milióna budov.

Rozhodnutie vlády nepotešilo zástupcov francúzskeho priemyslu. „Príjmy z ETS by sa mali dať priemyslu, ak chce Francúzsko prejsť na nízkouhlíkové hospodárstvo a zároveň udržať francúzsky priemysel konkurencieschopným,“ uviedol JeanPelin, generálny tajomník Únie chemického priemyslu (UIC).

Veľká Británia a Dánsko

Britské ministerstvo pre energetiku a klimatickú zmenu (DECC) bolo už od počiatku proti návrhu vyčleniť získané výnosy na klimatickú zmenu. Vo svojej reakcii na návrh EK v novembri 2008 uviedlo, že je to „neefektívny nástroj rozhodovania o prioritách verejných výdavkov na ktorý je potrebné hľadieť ako celok a nie vytvárať umelé prepojenie medzi určitými programami výdavkov a špecifickými tokmi príjmov.“ Rozhodovanie o výdavkoch národných rozpočtov je podľa Londýna v rozpore s princípom subsidiarity.

Na otázku EurActivu či použitie získaných príjmov bude špecificky určené v súlade so smernicou, ministerstvo zopakovalo, že ide o nezáväzné odporúčanie pre členské štáty „Príjmy nie sú špecificky vyčlenení na výdavky pre zmierňovanie klimatickej zmeny,“ uviedlo s tým, že vláda už v súčasnosti vynakladá značné prostriedky na opatrenia klimatickej adaptácie a mitigácie doma aj v zahraničí.

Dánsky minister pre klímu, energetiku a stavebníctvo Martin Lidegaard pre EurActiv uviedol: „Dánska vláda a dánsky parlament prijali dohodu o energetiku, ktorá posunie Dánsko bližšie k 100 % obnoviteľnej energii v sektore energetiky a dopravy do roku 2050. Dohoda sa týka rokov 2013-2020…Dohoda bude do roku 2020 vyžadovať celkové financovanie 2,5 miliardy DKK (500 miliónov eur), ktoré sa získajú z úspor energie, prostredníctvom Povinnej schémy pre verejné služby a z energetických dané. Okrem toho sa ročne vynaloží 60 miliónov eur na program výskumu, vývoja a demonštrácie energetických technológií. Tieto investície do rozvoja nízkouhlíkového sektora energetiky a dopravy budú predstavovať viac ako 50 % očakávaných výnosov z aukcií ETS III.“

Ďalšie krajiny

španielskom zákone 13/2010 sa uvádza, že výnos z aukcií bude použitý na financovanie klimatickej politiky, na adaptáciu a zmiernenie následkov zmeny klímy, vrátane medzinárodnej spolupráce s cieľom podporiť ciele stanovené do roku 2020.

Belgicku síce vznikli tzv. federálne Kjótske fondy, prostredníctvom ktorých sa majú distribuovať prostriedky na klimatické projekty, avšak kvôli dosiaľ neúspešným diskusiám o zdieľaní právomocí a úsilia medzi troma regiónmi a federálnou vládou, je prerozdeľovanie peňazí dočasne zmrazené. Zložité rokovania bránia aj dohode o alokovaní príjmov z ETS na adaptačné projekty v rozvojových krajinách.

V južnej časti krajiny – vo Valónsku – tiež založili samostatný Kjótsky fond, ktorý bude financovaný príjmami, ktoré platia za svoje emisie firmy v tomto regióne. Peniaze sa použijú na regionálne opatrenia zmierňovania a adaptácie na klimatickú zmenu, časť sa použije aj na projekty v rozvojových krajinách, napr. fast-start program v rámci OSN.

Poľské ministerstvo pre životné prostredie plánuje vytvoriť špeciálny tím zložený zo zástupcov viacerých ministerstiev, ktorý rozhodne o rozdelení 50 % výnosov, ktoré ale nemusia nevyhnutne putovať na environmentálne projekty. Zvyšná polovica pôjde do všeobecného rozpočtu. „Nebude žiadne vyčleňovanie (earmarking) výnosov z aukcií,“ vysvetlila Magda Sikorska z komunikačného oddelenia ministerstva.

Obdobne ako na Slovensko Greenpeace aj aktivisti z Klimatickej koalície žiadajú vládu, aby všetky získané prostriedky z aukcií, ktoré by mohli byť až na úrovni 27 miliárd eur,  smerovali na klimaticky prospešné projekty, a konkrétne pre občanov – program Čistý zisk pre občanov.

Polovica príjmov z aukcií emisií v Slovinsku pôjde do Fondu pre klimatickú zmenu.

Bulharské ministerstvo pre EurActiv uviedlo, že časť príjmov z dražieb emisných kvót sa použije na podporu jednotlivcov, ktorí sú ochotní investovať do vlastných projektov energetickej efektívnosti, vrátane domáceho využitia obnoviteľných zdrojov, na rozvoj elektromobility v krajine vo všeobecnosti a tiež na podporu nákupu elektrických vozidiel a napokon na zmiernenie dôsledkov nárastu cien elektriny pre domácnosti s nízkymi a strednými príjmami.

Súbor liniek budeme priebežne aktualizovať na základe reakcií od oslovených inštitúcií a organizácií z ďalších členských krajín EÚ.

EurActiv.sk je členom konzorcia Enterprise Europe Network Slovensko.

Sieť Enterprise Europe Network poskytuje služby malým a stredným podnikateľom, komplexné a ľahko dostupné poradenstvo a podporu v oblasti podnikania, inovácií a výskumu.

Združuje vyše 500 organizácií so 4000 skúsenými profesionálmi, ktorí poskytujú svoje služby vo viac ako 50 krajinách.

REKLAMA

REKLAMA