Udržateľná výroba a spotreba (SCP)

Európa čelí výzve skĺbiť politiky znižovania environmentálneho dopadu priemyselnej výroby na životné prostredie a súčasne pri rastúcich cenách nerastných surovín zachovať trend hospodárskeho rastu. Ďalším faktorom, ktorý vstupuje do hry, je obmedzenosť kapacít prírodných zdrojov. Odpoveďou sa zdá byť nastavenie výroby a spotreby takým spôsobom, aby sa stala udržateľnou. Jednoznačná definícia však zatiaľ nejestvuje.

Pozadie

Súčasné úsilie EÚ o zníženie dopadu výroby spotrebných tovarov na životné prostredie vychádza zo Smernice o požiadavkách ekodizajnu energiu využívajúcich produktov z roku 2005. Legislatíva upravuje energetické kritériá pre celý rad spotrebičov, od sušičov vlasov, cez chladničky, notebooky až po ostatné vybavenie domácností a kancelárií.

Navyše, celá paleta existujúcich nástrojov a politických oblastí sa dotýka širšej oblasti, ktorou je nielen výroba, ale aj spotreba a jej udržateľnosť. Pod túto oblasť spadajú aj tzv. „tematické stratégie“ pre využívanie prírodných zdrojov a odpadu, rovnako ako aj Integrovaná politika výroby (IPP).

Environmentálne organizácie nie sú spokojné so sústavou politík a pokladajú ju za príliš rozdrobenú a opomínajúcu dostatočne prísne regulácie.

Otázky

Komisia 16. júla 2008 navrhla kombináciu dobrovoľných a záväzných opatrení, ktorých cieľom je znížiť mieru využívania energií a tak znížiť dopad produktov na životné prostredie.

V súčasnosti Komisia plánuje zaradiť do oblasti pôsobnosti smernice o ekodizajne z roku 2005 veľkú časť produktov bežnej spotreby, medzi nimi napríklad aj sprchové hlavice pre kúpeľne, či okná, ktoré sa montujú do domov a bytov. Všetky budú musieť splniť presne vymedzené požiadavky energetickej efektívnosti. Tie produkty, ktoré nesplnia požiadavky, budú vylúčené z jednotného trhu EÚ.

Komisia zredukovala svoj pôvodný plán, podľa ktorého mali pravidlá ekodizajnu spĺňať všetky výrobky používané v domácnosti, medzi nimi napríklad aj nábytok, obuv a im podobné.

Snahou Komisie je, aby bola udržateľnosť výroby a spotreby definovaná dvoma skupinami nástrojov – centrálnymi reguláciami a súčasne trhovým mechanizmom. Preto vyzýva priemysel, aby vytvoril dobrovoľný systém hodnotenia rôznych produktov, ktoré spadajú pod Smernicu o ekodizajne. V každej oblasti bude mať prvé slovo trh. Ak trh zlyhá a nebude garantovať dodržiavanie Smernice, Komisia začne regulovať.

Akčné plány Udržateľná výroba a spotreba (SCP) a Udržateľná priemyselná politika (SIP) definujú nasledovné opatrenia:

  • návrh na revíziu a rozšírenie záberu Smernice o ekodizajne na všetky produkty, ktoré sú akýmkoľvek spôsobom spojené s využívaním energií,
  • rozšírenie záberu pre používanie označovania, ktoré poskytuje zákazníkovi informácie o spotrebe energií a dopadoch na životné prostredie,
  • nové pravidlá verejného obstarávania, ktoré by uprednostňovali používanie „zelených“ produktov,
  • revízia a rozšírenie európskeho ekologického označovania na ďalšie produkty, medzi nimi napríklad aj na nápoje a pokrmy,
  • revízia dobrovoľných schém pre audit a ekologický manažment.

Stimulujúce opatrenia

Popri novom označovaní a nových štandardoch akčné plány SCP a SIP zahŕňajú odporúčanie uplatňovať finančné stimuly a „zelenšie“ pravidlá verejného obstarávania s cieľom stimulovať dopyt po čistejších produktoch. Návrh nových pravidiel verejného obstarávania by mal byť predstavený v septembri.

Stimuly a motivujúce opatrenia budú mať charakter dobrovoľného systému hodnotenia a porovnávania. Mechanizmus by mal „identifikovať najlepšie environmentálne kvality“ daných produktov alebo skupiny produktov.

V centre pozornosti sa nachádza aj dôraz na väčšie množstvo investícií do výskumu a vytvárania „hlavných trhov“ a stimulácie hospodárskeho rastu v istých sektoroch. Komisia vydala komuniké o iniciatívach na hlavných trhoch v januári 2008.

Pozitívna odozva?

Komisia dostala k akčným plánom „všeobecne pozitívnu“ spätnú väzbu od zúčastnených strán, tvrdí v jednom zo svojich oficiálnych stanovísk. Brusel na oplátku pozitívne privítal iniciatívu veľkých malopredajcov za čisté produkty. Európsky retailový okrúhly stôl (ERRT) predstavil myšlienku 10. marca 2008.

Európska komisia sa na druhej strane obáva, že v bruselských kruhoch sa môže strhnúť hašterivá diskusia medzi jednotlivými priemyselnými sektormi o mieru oblastí, ktorých sa štandardy dotknú. Navyše, opakované omeškania akčných plánov, ktorých schválenie sa pôvodne odhadovalo na december 2007, vyvoláva špekulácie, či Komisia nezvažuje vytvorenie ucelenej stratégie a novej komplexnej politiky.

Pozície

Gűnter Verheugen, komisár zodpovedný za priemysel, verí, že akčné plány SCP a SIP sú súčasťou „zrodu novej kapitoly“ priemyselnej politiky EÚ. Podľa neho je nevyhnutné „prekonať staré myslenie“ s ohľadom na vnímané protirečenie si moderných technológií a ochrany životného prostredia. Verheugen to povedal 27. júna 2008 v Bruseli.

Stavros Dimas, komisár zodpovedný za životné prostredie, vo svojom stanovisku z 3. júna uvádza: „Sme len na začiatku posúvania sa smerom k udržateľnej spotrebe a výrobe. Sú to ale prvé dôležité kroky a som presvedčený, že za 10 rokov budú európski spotrebitelia považovať environmentálne štandardy produktov za samozrejmosť. A zvyšok sveta [zvykne] veľmi často nasledovať [vzor] jednotného trhu s pol miliónmi ľudí, kde je Európa lídrom.“

Nie všetci odborníci a spotrebiteľské organizácie súhlasia so súčasnými návrhmi. Napríklad spotrebitelia združení v BEUC si myslia, že dôraz treba klásť na správnu voľbu informácií v rámci ekologického označovania. Ich príliš veľký počet môže byť pre bežných nakupujúcich mätúci.

Jim Murray, niekdajší riaditeľ BEUC, na workshope o SCP povedal, že stratégia si bude vyžadovať „realistickejšie pochopenie spotrebiteľov takých, akí sú, a nie takých, akými by sme si ich želali mať.“

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) vo svojej štúdii o udržateľnej spotrebe z roku 2008 upozorňuje, že „vo všeobecnosti, dotácie a daňové stimuly fungujú len vtedy, ak uzatvárajú cenovú priepasť väčšiny udržateľných produktov alebo ak svojím používaním prinášajú zjavný daňový rabat.“ Štúdia ďalej konštatuje: „Prírastkové znižovanie daní alebo malé dotácie samé o sebe nevytvárajú dopyt po udržateľnejších produktoch.“

Veľká Británia a Francúzsko sa v novembri 2007 spoločne vyslovili za harmonizáciu a zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) pre zelené tovary a služby. Takéto opatrenia musia byť na pôde Rady prijaté jednomyseľne. Londýnu a Parížu sa však nepodarilo získať na svoju stranu ani len širšiu väčšinu členských krajín.

Orgalime, združenie európskeho elektronického a elektrického priemyslu, tvrdí, že energetickou efektívnosťou produktov možno výrazne prispieť k znižovaniu emisií CO2. V tomto smere je však potrebných viac investičných stimulov a väčšie množstvo konkrétnych výnimiek z emisných pravidiel EÚ, konštatuje organizácia vo svojom stanovisku z 25. júna 2008.

Nedávne a nasledujúce kroky

  • 16. júl 2008: Komisia prijala akčné plány Udržateľná výroba a spotreba (SCP) a Udržateľná priemyselná politika (SIP).
  • September 2008: Mal by byť vydaný návrh smernice o zelenom verejnom obstarávaní.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA