Jednotný trh EÚ neberme ako samozrejmosť

Týždeň jednotného trhu EÚ nám umožnil ohliadnuť sa späť na významné úspechy, ktoré sme dosiahli otvorením trhov Európy. Niet pochýb, že priniesli nové možnosti pre podniky a spotrebiteľov, ktorí môžu čerpať z výhod priestoru, kde žije pol miliardy ľudí, píše predseda Výboru Európskeho parlamentu pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa Malcolm Harbour.

„V uplynulom týždni sme si pripomenuli 20. výročie programu pre jednotný trh z roku 1992. Tento projekt spustila Biela kniha ešte v roku 1985, napísaná v čase, keď colníci potrebovali 300 rôznych informácií o tovare prechádzajúcom cez hranice členských štátov!

O 287 návrhoch na dokončenie prvej fázy jednotného trhu padla dohoda medzi členskými štátmi a Parlamentom v roku 1988 a veľká časť z nich bola hotová do konca roka 1992.

Zamerali sa na odstraňovanie bariér, vzájomné uznávanie (a v niektorých prípadoch harmonizáciu) technických štandárd a kvalifikácií a zavádzali rámec podporujúci veľké i malé firmy, aby využívali tieto nové príležitosti.

Európsky parlament aktívne propagoval tento program a dostal významné nové právomoci dopĺňať a schvaľovať pravidlá o jednotnom trhu. Týždeň jednotného trhu EÚ nám umožnil ohliadnuť sa späť na významné úspechy, ktoré sme dosiahli otvorením trhov Európy. Niet pochýb, že priniesli nové možnosti pre podniky a spotrebiteľov, ktorí môžu čerpať z výhod priestoru, kde žije pol miliardy ľudí.

Mnohé ponúkané príležitosti boli využité. Stále však ostáva priveľa bariér, nadmerne komplexná regulácia, ktorej plnenie je pridrahé a pravidlá v mnohých oblastiach si nevšímame.

Ak však nesplníme svoj sľub, nedokážeme dosiahnuť silnejšiu konkurencieschopnosť ekonomík EÚ a rast. V roku 1992 sme sa zameriavali len na voľný pohyb tovarov, kapitálu a ľudí. Služby zásadne ošetrila až smernica o službách, ktorá prešla v roku 2006.

Táto legislatíva rieši mnohé formálne a neformálne bariéry, ktoré odrádzali poskytovateľov služieb od cezhraničných aktivít.

Avšak doteraz jej implementácia nie je rovnomerná. A pritom podľa ekonomických analýz môže v najbližších 5 – 10 rokoch prispieť k HDP EÚ na úrovni 0,8 %.

Toto by sa mohlo zvýšiť na 2,6 %, ak by členské štáty boli ambicióznejšie pri otváraní služieb krytých smernicou. Smernica o službách je však len jednou z rozsiahleho počtu iniciatív, ktoré neboli implementované na národnej úrovni. A aj keď nejaké boli, mnohé národné orgány dostatočne nepovzbudzujú podniky, aby využívali ponúkané výhody. Komisia začala prísnejšie postupovať voči krajinám, ktoré obchádzajú svoje povinnosti voči jednotnému trhu. V Európskom parlamente europoslanci podporujú nielen silnejšie aplikovanie opatrení, ale tiež prehlbovanie ambícií jednotného trhu. A majú na to výraznú politickú podporu.

Krátko po európskych voľbách bol Mario Monti (skôr ako sa stal premiérom) poverený vypracovaním správy o budúcnosti vnútorného trhu.

Je výborné, že v Taliansku máme takého silného obhajcu, ktorého hlas dopĺňa zástup národných lídrov presadzujúcich reformu. Paralelne s jeho správou podobnú úlohu vykonal aj Výbor Európskeho parlamentu pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa.

Jedným z našich hlavných návrhov bol akt o jednotnom trhu, hlavná politická iniciatíva, ktoré cieľom malo byť, aby sa jednotný trh dostal späť do centra pozornosti hospodárskej politiky EÚ. Náš návrh prijali a minulý rok Komisia akt aj zverejnila a nešlo len o jeden legislatívny návrh, ale o balík legislatívnych a nelegislatívnych krokov na lepšie vykonávanie súčasných pravidiel a presun jednotného trhu do digitálneho veku.

V Európskom parlamente tvrdo pracujeme na tom, aby boli splnené záväzky spojené s jednotným trhom. Už sme dosiahli významné výsledky zlepšením vzájomného uznávania profesionálnych kvalifikácií, stransparentnením technických štandardov pre tovary a služby s tým, že ich dokážu dosiahnuť aj malé a stredné podniky, a zlepšili sme ochranu spotrebiteľov najmä pri internetovom nákupe.

V procesnom štádiu sa nachádza aj zásadná reforma pravidiel verejného obstarávania EÚ, tak, aby spôsob, ktorým verejné orgány zaobstarávajú tovary a služby (tento trh má v súčasnosti hodnotu viac ako 16 % HDP) bol inteligentnejší a otvorenejší aj inovatívnym podnikom. Pokračujúca snaha o reštart vnútorného trhu je veľkým politickým programom a nie len realitou branou ako samozrejmosť. Dôkazom je iniciatíva dvanástich lídrov zo severu, juhu, západu, východu, konzervatívnych, kresťansko-demokratických a liberálnych, vrátane Davida Camerona, ktorí sa písomne obrátili na Európsku komisiu a predsedov Európskej rady, a tak nastolili obnovenú agendu pre rast.

Základom listu bol rozvoj jednotného digitálneho trhu, otvorenie vnútorného trhu v oblasti energetiky a výskumu, znižovanie administratívnej záťaže a prepojenie nášho vnútorného trhu so zvyškom sveta cez dohody o voľnom obchode. Vďaka týmto krokom vnútorný trh prežíva renesanciu. Je späť a má pevné miesto v politickej agende EÚ. Akt o jednotnom trhu je prvým významným politickým programom od roku 1992, ktorý stanovil cielené kroky a termíny.

Len pred pár týždňami Európska komisia zverejnila návrh Druhého aktu o jednotnom trhu, ktorý dobre reflektuje iniciatívu dvanástich premiérov.

Súčasťou návrhu sú:

– otvorenie poskytovania vnútroštátnych služieb osobnej železničnej dopravy v rámci EÚ ďalšej hospodárskej súťaži;

– zamedzenie toho, aby tovary prichádzajúce do prístavov EÚ z iných členských štátov podliehali tým istým formalitám ako tie, čo prichádzajú z tretích krajín;

– rýchlejšie vytvorenie Jednotného európskeho neba;

– lepšie uplatňovanie tretieho energetického balíka, aby spotrebitelia mohli využívať celý vnútorný trh;

– sprístupnenie investičných fondov, zníženie nákladov za vysokorýchlostnú komunikačnú infraštruktúru;

– zjednodušenie zmeny bankových účtov, jasnejšie informácie o poplatkoch;

– väčší dohľad nad uplatňovaním pravidiel pre bezpečné produkty pre spotrebiteľov;

– zavedenie elektronickej fakturácie ako normy pri verejnom obstarávaní, čo skráti čakaciu dobu na platby a ušetrí verejné prostriedky;

Iniciatívy teda nechýbajú. Otázkou je, či národné vlády spravia razantné kroky nevyhnutné na premietnutie týchto návrhov do reality. Keď som sa v roku 2009 stal predsedom Výboru EP pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, mojím cieľom bolo dostať jednotný trh do centra pozornosti agendy EÚ.

Vďaka neuveriteľnej práci výboru, silnej medzistraníckej podpore, určite nejde o nič, čo by sme brali ako samozrejmosť. Naopak, ide o politický nástroj na vytváranie pracovných príležitostí a podporu rastu. Keďže sa nám v súčasnosti nedarí ani v jednom, je opäť čas, aby sme v otázke vnútorného trhu boli cieľavedomí.“

Pozadie

Brit Malcolm Harbour je členom skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov v Európskom parlamente. Predsedá Výboru EP pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa.

Ďalšie zdroje

    • EurActiv.com
    REKLAMA

    REKLAMA