A. Cools: Nová stratégia EÚ musí na rozdiel od Lisabonu priniesť jasné výsledky

Bratislava 27. júna (TASR) - Jedným z najdôležitejších priorít belgického predsedníctva Európskej únie (EÚ), ktoré preberá svoju ročnú štafetu 1. júla, bude implementácia novej únijnej stratégie. Európa 2020 má nahradiť neúspešnú Lisabonskú stratégiu. Veľvyslanec Belgického kráľovstva v SR Alain Cools v rozhovore pre TASR zdôrazňuje, že nová stratégia musí tentokrát priniesť pre obyvateľov ...

Bratislava 27. júna (TASR) – Jedným z najdôležitejších priorít belgického predsedníctva Európskej únie (EÚ), ktoré preberá svoju ročnú štafetu 1. júla, bude implementácia novej únijnej stratégie. Európa 2020 má nahradiť neúspešnú Lisabonskú stratégiu. Veľvyslanec Belgického kráľovstva v SR Alain Cools v rozhovore pre TASR zdôrazňuje, že nová stratégia musí tentokrát priniesť pre obyvateľov konkrétne výsledky.

-Aké sú najdôležitejšie ekonomické ciele Belgicka počas predsedovania EÚ?-

V prvom rade by to mala byť stratégia EÚ 2020. Musíme ju implementovať a ubezpečiť sa, že to nie je iba kópia alebo klon Lisabonskej stratégie. Tentokrát musíme v EÚ 2020 prísť s konkrétnymi výsledkami pre obyvateľov.

Taktiež sa musíme zamerať na sociálnu inklúziu, pretože ekonómia nie je iba o rozpočtovaní či šetrení, ale tiež o ľuďoch. Táto problematika je veľmi zložitá a veľa sa o nej v Belgicku rozprávalo a tak musí byť súčasťou našich piatich priorít.

-Čo teda treba urobiť práve s otázkou chudoby. Veľa sa o tomto probléme v únii hovorí, ale konkrétne kroky však akosi neprichádzajú…-

Ale toto je naozaj niečo, čo majú v rukách jednotlivé krajiny. My pripravujeme vládne rokovania a jedným z ich dôležitých bodov je aj sociálna inklúzia. To, čo sa pokúsime urobiť počas nášho predsedníctva, je koordinácia.

-Problém chudoby je dlhodobý. Z roka na rok viacej Európanov pociťuje, že sa nachádza na jej hranici. Ako sa na to pozeráte? Ako sa to dá riešiť?-

Myslím, že jednou z vecí, ktoré musíme urobiť, je lepšie využívanie eurofondov. Keď sa napríklad pozriem na Slovensko, tak pred šiestimi mesiacmi ste nemali vyčerpané ani jedno percento z eurofondov, dnes možno máte desať a jednou z vašich priorít je práve sociálna inklúzia.

Eurofondy musíme čerpať, oni tu sú. Veľmi často však nie sú využívané, pretože plány nie sú dostatočne dobre pripravené, v niektorých krajinách je korupcia či politický boj, kto bude s peniazmi pracovať.

-Kde vidíte problém slovenského nízkeho čerpania európskych peňazí?-

To je slovenská politika. Ja do toho zasahovať nebudem, ale Komisia bola v tomto smere veľmi jasná. Programy neboli dobre pripravené, v niektorých prípadoch sa vyskytla korupcia a v niektorých politický boj.

-Počas predsedovania budete musieť riešiť aj otázky ohľadom eurozóny a snahe niektorých krajín vytvoriť vo vnútri eurozóny dve skupiny, supereurozónu a tých ďalších. Aký má k tomuto Belgicko postoj?-

Myslíme si, že každá krajina by mala byť v eurozóne, výnimkou je Dánsko a Veľká Británia. Toto bolo viac-menej dohodnuté. Mali by sme tak napredovať v prehlbovaní ekonomickej prepojenosti.

Ak by sme však v istom momente zistili, že musíme byť angažovanejší a potrebujeme ísť trochu hlbšie, potom môžeme štáty rozdeliť a povedať si, že napríklad eurozóna bude napredovať trochu rýchlejšie ako ostatné krajiny alebo prvý blok krajín eurozóny môže napredovať o čosi rýchlejšie.

To však nie je naším cieľom. Naším cieľom je, aby krajiny postupovali spoločne. Niektoré krajiny ako Francúzsko hovoria, že musíme mať dve úrovne. Iné tvrdia, že musíme postupovať všetci spoločne. My sa nachádzame niekde uprostred, ako sa to v prípade Belgicka stáva veľmi často. Podľa nás by sme mali postupovať spoločne, kde je to len možné, a to je naša priorita.

Ak sa však naozaj ukáže, že musíme ísť o niečo ďalej, a to by sa dalo uskutočniť len s určitým počtom krajín, tak prečo nie? To je vo všeobecnosti naša filozofia.

-Myslíte si, že existuje možnosť vytvorenia dvojúrovňovej eurozóny, ako to navrhuje Francúzsko?-

To nie je niečo, čo by sme si želali. Určite by sme nechceli takýto stav inštitucionalizovať. V zásade by sme si želali spoločný postup, v konkrétnych prípadoch sme ochotní uvažovať o tom, či netreba ísť o niečo ďalej, ale nechceme to inštitucionalizovať. Určite to nechceme stanoviť ako princíp.

UPOZORNENIE:

TASR ponúka k správe videozáznam a zvukový záznam.

emu zll

REKLAMA

REKLAMA