Účasť v garančnom mechanizme EÚ je pre krajinu ako Slovensko prínosom

Bratislava 13. júla (TASR) – Účasť v mechanizme vzájomných záruk, tzv. ochrannom vale eurozóny je pre krajinu ako Slovensko prínosom. Zvyšuje totiž našu dôveryhodnosť, a to vďaka explicitnej garancii od väčších a bohatších krajín s vyššími ratingami, konštatuje pre TASR hlavný analytik Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo.

"Veľké členské krajiny eurozóny s oveľa vyšším ratingom, v prípade Nemecka a Francúzska tým najvyšším dosiahnuteľným, vkladajú do projektu vzájomných záruk nielen nepomerne vyššie finančné záväzky, ale aj svoju úverovú kredibilitu," zdôrazňuje ekonóm.

Zároveň pripomína, že zvýšenú dôveryhodnosť pocítilo Slovensko aj na začiatku júna, kedy "nešťastné" vyjadrenia maďarských politikov viedli v priebehu niekoľkých dní k nárastu rizikovej prirážky nášho južného suseda z 250 až na takmer 400 bázických bodov. Riziková prirážka Slovenska sa v tom čase, aj napriek predvolebnej nervozite, udržala na úrovni 128 bodov, teda najnižšej v regióne. V súčasnosti sa pohybuje viac než 10 bodov pod úrovňou Česka, takmer 60 pod úrovňou Poľska a 220 pod úrovňou Maďarska.

Vyššia kredibilita a nižšia riziková prirážka znamenajú úspory pri refinancovaní priebežne splatného štátneho dlhu, a to vďaka nižším úrokom plateným pri vydávaní nových dlhopisov. Neúčasť na európskom garančnom mechanizme by naopak znamenala zvýšenie ceny za štátne pôžičky, avizuje Vaňo.

Vzhľadom na váhu Slovenska by samotné fungovanie mechanizmu vzájomných záruk, s ktorým súhlasili všetky ostatné zúčastnené krajiny, nemuselo byť zásadne ovplyvnené. "Principiálne môže byť najväčším rizikom slovenskej neúčasti najmä to, že pred svetom, no najmä finančnými trhmi sa demonštruje nejednotnosť, nerozhodnosť a slabá akcieschopnosť eurozóny v tak dôležitej otázke," upozorňuje.

V tejto súvislosti analytik pripomína, že sumy, ktorými sa jednotlivé členské krajiny zúčastňujú tohto projektu, nevznikli ako výsledok vyjednávania, ale sú odrazom podielu jednotlivých krajín na základnom imaní Európskej centrálnej banky (ECB). Jej najväčšími akcionármi sú Nemecko s 18,94 % a Francúzsko so 14,22 %, slovenský podiel predstavuje 0,69 %. Jeho konkrétna výška podľa Vaňa zohľadňuje kombináciu hospodárskej výkonnosti a veľkosti jednotlivých krajín a dohodla sa ešte počas vyjednávania o našom členstve v Európskej únii (EÚ).

O slovenskej účasti v eurovale rokuje v týchto dňoch v Bruseli nová premiérka Iveta Radičová aj minister financií Ivan Mikloš (obaja SDKÚ-DS). S vytvorením európskeho garančného mechanizmu súhlasil ešte v máji predchádzajúci kabinet pod vedením Roberta Fica (Smer-SD), viaceré strany tvoriace novú vládnu koalíciu sa však na tento projekt od začiatku pozerajú s pochybnosťami. EÚ chce v spolupráci s Medzinárodným menovým fondom (MMF) sústrediť pre štáty vo finančných ťažkostiach približne 750 miliárd eur, pre Slovensko by z toho vyplynula povinnosť poskytnúť záruky vo výške 4,37 miliardy eur.

vjo

REKLAMA

REKLAMA