Grécko z eurozóny nevystúpi, môže však ovplyvniť jej budúcu podobu

Bratislava 5. februára (TASR) – Prípadné vystúpenie Grécka z eurozóny by neprinieslo žiadne výhody ani Grécku, ani eurozóne a skôr by len eskalovalo sériu ďalších problémov na oboch stranách. "Preto je takýto krok nereálny. Euro je pre Grécko prínosom aj v súčasnej situácii neprimeraného zadlženia," konštatuje pre TASR hlavný analytik Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo.

Dôvodom je skutočnosť, že napriek rekordnej rizikovej prirážke vynakladá Grécko na úrokové náklady spojené so svojim dlhom v súčasnosti menej než 5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Keď sa pritom na začiatku 90. rokov ocitlo v situácii, keď muselo za dôveru veriteľov ponúkať v drachmách 20-% úroky, ročné náklady na financovanie verejného dlhu prekročili 12 % HDP.

Reakcia niektorých médií, ale aj časti finančného trhu na aktuálnu situáciu okolo Grécka je podľa Vaňa prehnaná. "Faktom ostáva, že Grécko so svojim verejným dlhom prevyšujúcim 113 % HDP patrí medzi desiatku krajín s najvyšším relatívnym zadlžením. V tejto situácii sa však neocitlo z večera na ráno a pozornosť, ktorú na Grécko vrhlo zníženie ratingu na prelome rokov neznamená, že by sa neudržateľná rozpočtová situácia Grécka dala pripísať na vrub vlaňajšej globálnej recesii," upozorňuje analytik.

Grécko malo totiž ťažkosti s plnením dohodnutého 3-% limitu pre deficit verejných financií prakticky už od roku 2000. Vlaňajší neudržateľný deficit prevyšujúci 13 % HDP vznikol z predvlaňajšieho, nemenej alarmujúceho viac než 7-% schodku. "Pre finančné trhy teda neveselá rozpočtová situácia Grécka nie je novinkou a dlhodobo ju zohľadňovali v zvýšenej rizikovej prirážke požadovanej za pôžičky vláde," konštatuje ekonóm. Táto prirážka počas tohtoročných januárových turbulencií a diskusií o riešení gréckej situácie vystúpila postupne až na takmer 400 bázických bodov (3,94 %), v súčasnosti je už mierne nižšia, na úrovni okolo 350 bodov.

Reálne scenáre ďalšieho vývoja v Grécku majú podľa Vaňa ďaleko od niekedy spomínaných rizík vystúpenia z eurozóny či neschopnosti gréckej vlády plniť svoje záväzky. Reálnymi alternatívami pre Grécko je buď uskutočnenie zásadných rozpočtových reforiem vo vlastnej réžii, ako ich tento týždeň predstavilo Európskej komisii (EK), alebo odkázanosť na externú pomoc napr. z Medzinárodného menového fondu (MMF) a s ňou spojené reštriktívne požiadavky zvonka. V takej situácii, upozorňuje Vaňo, však krajina prakticky stráca autonómiu nad zostavovaním svojho rozpočtu. "Preto sa takémuto scenáru logicky bránia nielen Gréci, ale nepriamo aj Európska únia," vysvetľuje.

Aj keď teda budúcnosť eurozóny ako takej v súčasnosti ohrozená nie je, grécka situácia podľa neho prináša jedno dôležité ponaučenie. "Pokiaľ sa nielen Grécko, ale aj ostatné členské krajiny eurozóny, vrátane Slovenska, čo najskôr nevrátia k rozpočtovej disciplíne v rámci dohodnutého 3-% limitu pravidiel Paktu stability a rastu, riskujú zintenzívnenie tlaku na ešte väčšiu fiškálnu integráciu eurozóny a v konečnom dôsledku tak aj potenciálnu stratu autonómie nad správou vlastných verejných financií," upozorňuje Vaňo.

To by mohlo znamenať začiatok konca súčasného kompromisného usporiadania eurozóny, kde popri jednotnej menovej politike riadenej Európskou centrálnou bankou (ECB) existuje zároveň 16 nezávislých rozpočtových politík. "Rozpočtová disciplína je v prvom rade vo vlastnom záujme členov súčasného usporiadania eurozóny," uzatvára analytik.

UPOZORNENIE:

TASR ponúka k správe videozáznam.

vjo

REKLAMA

REKLAMA