Belgicko: Parlament odložil zasadnutie ma pondelok, kráľ je v ťažkej pozícii

Brusel 22. apríla (TASR) – Dolná komora belgického parlamentu z dôvodu vládnej krízy odložila na pondelok svoje plenárne zasadnutie. Deje sa tak v čase, keď mala práve dnes na programe dôležitú agendu, v rámci ktorej figurovalo aj hlasovanie o zákaze nosenia moslimských častí odevu zakrývajúcich celú tvár. Rokovať sa malo aj o probléme, na ktorom stroskotalo celé doterajšie vládnutie kabinetu premiéra Yvesa Leterma.

Rozhodnutie o politickej budúcnosti Belgicka leží na pleciach kráľa Alberta II. Premiér mu dnes popoludní podal svoju demisiu a je na kráľovi, ako s ňou naloží. Monarcha sa nerozhodol ihneď, či rezignáciu akceptuje, ale je v ťažkej pozícii. Rezignácia Leterma nasleduje po tom, ako strana flámskych liberálov Open VLD dnes oficiálne vystúpila z vlády. Kameňom úrazu bola dlhodobá neschopnosť vládnych strán dohodnúť sa na rozdelení bruselského volebného obvodu. Strana lídra Alexandra De Croa chcela konečnú dohodu do Veľkej noci. Keď tá nebola dosiahnutá ani dnes, rozhodla sa pre radikálny krok.

Krajina Alberta II. od začiatku júla, teda o čosi viac než dva mesiace, nastupuje do čela Európskej únie a mala by byť hnacím motorom v stanovení všeobecnej agendy, rokovaní rady ministrov i základného politického smerovania európskej dvadsaťsedmičky. To sa však ťažko bude dať dosiahnuť, pokiaľ sa bude štát nachádzať uprostred vládnej krízy, prípadne sa pripravovať na predčasné voľby. Albert II. si túto situáciu uvedomuje, keďže vo svojom komuniké po návšteve Leterma poukázal na "z krízy hroziace škody pre Belgicko na medzinárodnom poli".

Kráľ má teraz šancu neprijať demisiu premiéra i vlády a pokúsiť sa cez kráľovského mediátora dosiahnuť, aby exekutíva dovládla aspoň počas belgického predsedníctva. Je nepravdepodobné, že by sa podarilo za krátky čas urovnať spor, ktorého dlhodobé nedoriešenie hrozí teraz pádom vlády.

Týmto problémom je neschopnosť dohody vládnucich politických strán na rozdelení bruselského volebného obvodu. Obyvatelia bruselského regiónu Brusel-Halle-Vilvoorde môžu totiž voliť aj strany v holandsky hovoriacej časti krajiny, aj strany vo frankofónnej oblasti. Ústavný súd však prijal rozhodnutie, že je to nezákonné, pretože ostatná časť krajiny má možnosť vybrať si svojho volebného favorita len z jedného regiónu. Ústavný súd stanovil na vyriešenie distrikčného delenia nasledujúce riadne parlamentné voľby, teda jún 2011. Ak sa tak nestane, výsledky nebudú v súlade s ústavou a budú vyhlásené za neplatné.

Reakcie jednotlivých politických táborov sa v médiách mierne líšia, väčšina sa však stavia ku kroku flámskych liberálov kriticky. Ecolo a Groen!, dve environmentálne strany v opozícii zhodne nechápu, prečo flámski liberáli posunuli voličské zisky pred záujmy Flámov, Valónov, Bruselčanov či Nemcov, žijúcich v jednej krajine. "Táto kríza vážne podrýva pozíciu Belgicka aj v rámci EÚ," tvrdí poslankyňa Ecolo Isabelle Durantová.

"Je to cesta späť zo strany Open VLD a negatívne to ovplyvní aj ďalšiu dohodu o rozdelení regiónu BHV," konštatoval Daniel Bacquelaine, šéf poslaneckého klubu vládnych valónskych liberálov z MR.

"Rezignácia Leterma je len dôkazom, že nie je schopný viesť túto krajinu. Odchod Open VLD z vlády chce byť poukázaním na ich silu, ale len zbytočne dostáva krajinu do chaosu," myslí si Jean-Marie Dedecker z opozičnej pravicovej LLD.

Podpredsedníčka vlády z tábora socialistov (PS) tiež varovala pred zhoršením politickej situácie. "Je to veľmi nebezpečná hra pre Belgicko aj pre jeho občanov," vyjadrila sa ministerka zdravotníctva Laurette Onkelinxová.

(spravodajca TASR Silvester Balog) sla

REKLAMA

REKLAMA