EÚ: Diplomatické zbory Ashtonovej prešli aj cez EP

Brusel 8. júla (TASR) – Európsky parlament dnes odsúhlasil vytvorenie Európskej zahraničnej služby (EEAS) podľa konceptu stálej predstaviteľky pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonovej.

Vyjednávacie tímy Európskej komisie, španielskeho predsedníctva, vysokej predstaviteľky pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku dosiahli na konci júna v Madride politickú dohodu o koncepte, hlasovanie bolo len potvrdením výsledkov medziinštitucionálneho dialógu.

Nová diplomatická služba by mala dostať konečnú podobu do 1. decembra 2010, tým chcú jej tvorcovia symbolicky uzavrieť ročné snaženie o vytvorenie systému reprezentácie EÚ smerom navonok. Doteraz bol hlavnou brzdou rokovaní Európsky parlament, ktorý mal viaceré výhrady k pôvodnému návrhu barónky Ashtonovej.

Tŕňom v oku europoslancov bola organizačná úroveň tesne pod Ashtonovou, nespokojní boli najmä s faktom, že v prípade neprítomnosti Ashtonovej by ju mal zastupovať generálny sekretár – teda v očiach poslancov euroúradník. Pozmeňujúci návrh o Ashtonovej zástupcoch však parlament napokon cez rokovania nedostal do spisu a bude sa musieť uspokojiť s tým, že zodpovedať sa pred parlamentom či zúčastňovať sa na oficiálnych akciách za barónku budú buď komisári, alebo predstaviteľ aktuálneho predsedníctva.

EEAS by mala byť rozpočtovo samostatnou jednotkou EÚ a nemala podliehať EK. Na tento rok sa ráta s príspevkom 9,5 milióna eur, ktoré by mali zabezpečiť obsadenie stovky najvýznamnejších pozícií, ozajstné budovanie zborov sa však začne až od budúceho roka. EP získal počas negociácií kontrolné právomoci pre rozpočet EEAS, takisto sa nebude dať obísť jeho konzultačné stanovisko pri otázkach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. "Služba bola pôvodne malou a neambicióznou medzivládnou záležitosťou, so zmenami, ktoré sa do nej po rokovaniach premietli, to bude veľká ambiciózna inštitúcia, postavená prevažne na princípoch komunitárnej politiky," podotkol šéf frakcie liberálov v EP Guy Verhofstadt.

Celkovo by sa malo vytvoriť okolo 8000 nových miest. Tie by mali byť delené tak, aby ich obsadili postupne z jednej tretiny diplomati z jednotlivých členských štátov, minimálne 60 percent z pozícií by mali tvoriť permanentní predstavitelia z Európskej komisie alebo Rady Európskej únie.

(spravodajca TASR Silvester Balog) sla

REKLAMA

REKLAMA