Dunajská stratégia EK chce zvýšiť mzdy v dunajskom regióne dvojnásobne

Brusel 2. novembra (TASR) – Návrh Európskej stratégie pre dunajský región z dielne Európskej komisie, ktorý má byť zverejnený 8. novembra, počíta s cieľom zdvojnásobenia priemerných miezd v dunajskom regióne do roku 2020. Informoval o tom portál waz.observer.com s odvolaním sa na pripravované dokumenty.

Európska komisia spolu so zainteresovanými krajinami pracuje už druhý rok na ucelenej perspektíve, ktorá by mala otvoriť nové dimenzie rozvoja v mnohých aspektoch pre regióny v okolí európskeho veľtoku. Okrem dvojnásobných miezd si EK sľubuje od nového konceptu v širšom pohľade aj vytvorenie súťaživého regiónu, ktorého súčasťou je aj Slovensko. Z neho by napríklad ľudia za 10 rokov už nemali odchádzať pre nedostatok možností kvalitného vzdelávanie či pracovných miest.

"Do desiatich rokov pomôže táto stratégia vybudovať konkurencieschopný región, ktorý bude pre investorov jedným z najatraktívnejších v Európe. Bude mať silnejšie dopravné prepojenia, efektívnu ochranu životného prostredia, bude schopný zvládnuť nové výzvy vrátane klimatických zmien či organizovaného zločinu," píše sa v dokumente.

Z konkrétnejších ambícií je markantná ročne 300-dňová splaviteľnosť Dunaja do roku 2020, priame vlakové spojenie medzi všetkými hlavnými mestami v regióne by malo byť realitou do roku 2030, či vzrast turizmu do 2010 o 50 %. Slovensko si dalo za jednu zo svojich priorít v stratégii protipovodňovú ochranu, v súlade s jej zefektívnením má klesnúť povodňami ohrozené územie o 25 % k roku 2020. Začínajúci podnikatelia by o 10 rokov mali dostať povolenia k podnikateľskej činnosti do štyroch týždňov od podania žiadosti.

O vypracovanie stratégie požiadala ešte 19. júna minulého roku Európsku komisiu Európska rada. Počas nasledujúcich mesiacov sa tvorila kostra stratégie, ktorá je už v podobe štyroch nosných oblastí vypracovaná – spojenie dunajského regiónu, ochrana životného prostredia, budovanie prosperity a posilnenie jeho významu. Transeurópsky projekt spája spolu 14 krajín (Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Česko, Čierna Hora, Chorvátsko, Maďarsko, Moldavsko, Nemecko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Srbsko, Ukrajina), z nich len osem je súčasťou Európskej únie. Stratégia však nebude niesť so sebou osobitné zdroje čerpania z rozpočtu EÚ, rovnako tak nevznikne nová legislatíva, ani inštitúcie späté s vykonaním, alebo koordináciou implementácie programu na úrovni EÚ.

(spravodajca TASR Silvester Balog) zll

REKLAMA

REKLAMA