EÚ: Efektívnu rozvojovú politiku potrebujú aj Slováci, tvrdí komisár Piebalgs

Bratislava/Brusel 7. februára (TASR) - Investície do rozvojovej politiky pomáhajú členským krajinám Európskej únie v mnohých rozmeroch a slúžia ako prevencia proti vypuknutiu konfliktov a nestability vo svete: eurokomisár pre rozvojovú politiku Andris Piebalgs si preto myslí, že nové členské krajiny, vrátane Slovenska, by mali plniť záväzky, ktorými sa zaviazali podporovať akcie únie v "...

Bratislava/Brusel 7. februára (TASR) – Investície do rozvojovej politiky pomáhajú členským krajinám Európskej únie v mnohých rozmeroch a slúžia ako prevencia proti vypuknutiu konfliktov a nestability vo svete: eurokomisár pre rozvojovú politiku Andris Piebalgs si preto myslí, že nové členské krajiny, vrátane Slovenska, by mali plniť záväzky, ktorými sa zaviazali podporovať akcie únie v “rozvojových” častiach sveta.

Komisár navštívi SR v utorok (8.2.) a do Bratislavy príde aj s týmito odkazmi. Piebalgs sa na rokovaniach stretne so slovenskou premiérkou Ivetou Radičovou, ministrom zahraničných vecí Mikulášom Dzurindom, štátnym tajomníkom ministerstva zahraničných vecí Milanom Ježovicom a členmi výborov NR SR pre záležitosti EÚ a pre zahraničné veci.

“Táto moja návšteva bude mať za cieľ informovať politických lídrov Slovenska o tom, aké ciele potrebujeme naplniť a čo sme zatiaľ dosiahli. Po druhé, samozrejme budem pripomínať aj záväzok, ktorý Slovensko má voči rozvojovej politike – ak sa nemýlim, Slovensko prispieva na ňu len podielom 0,08 percenta z hrubého národného produktu (HNP). To je extrémne málo,” informoval dnes Piebalgs, narážajúc na fakt, že nové členské krajiny si dali záväzok prispievať 0,17 percentami z HNP a od roku 2015 by sa to malo zvýšiť na 0,33 percenta HNP.

Slovenská republika však v tomto ohľade nie je osamotená, pretože len dvaja z dvanástky úniových “novicov” dodržujú tento svoj záväzok prispievať vo forme oficiálnej rozvojovej pomoci (Official Development Assistance – ODA). Sú nimi Cyprus (0,17 percenta HNP) a Malta (0,2 percenta).

Slovensko vynaložilo na šírenie rozvoja vo svete v roku 2009 spolu 53 miliónov eur – čo je spomínaných 0,08 percenta HNP a druhé najhoršie číslo spomedzi 27 krajín EÚ. Z populačne porovnateľných krajín dáva na tento istý účel napríklad Dánsko 0,88 percenta svojho HNP a Fínsko 0,54 percenta; z nových členských krajín je na tom najlepšie Slovinsko (0,15 percenta) a Litva (0,14 percenta), naopak, najhoršie Bulharsko (0,04 percenta).

“Existujú tu aj krajiny ktoré prekračujú stanovenú výšku pre nové členské krajiny. V prípade SR, ale i ďalších, je to podcenenie toho, čo dokáže krajina vykonať vo svete. Veľa rozprávame o našich hodnotách, demokracii, ľudských právach, ale nestačí len rozprávať o nich: musíte podporovať proces. Aj v prípade malých krajín je malý dosah ich príspevku dosahom. Takých 50 miliónov eur môže pomôcť naozaj mnohým v centrálnej Ázii či malej africkej krajine,” podotkol Piebalgs.

V súčasných rokoch svetovej hospodárskej krízy, keď sa do popredia dostávajú skôr domáce ťažkosti členských krajín, prežíva aj podpora politiky rozvoja vo svete problematické obdobie. Je totiž ťažké presviedčať politikov i v druhom stupni verejnosť, že niečo vo svete má vyššiu prioritu ako domáce problémy.

“Je to však aj v záujme Slovákov. Ak je priaznivé prostredie v Afrike pre ekonomický rast, ťažia z toho naše investície i export. Ak je Afrika bez konfliktov a v pokoji, nemusíme vynakladať prostriedky napríklad na boj proti pirátom, na pokrytie zvýšenej bezpečnosti či na prisťahovalectvo,” argumentoval lotyšský politik, ktorý si od začiatku minulého roka v Európskej komisii skúša po energetike druhé portfólio – rozvojovú politiku únie.

Piebalgs spomenul aj konkrétny príklad spomedzi štátov únie, kde napriek “ťažkým časom” nezanevreli na príspevok pre potreby úspešnej politiky mimo hraníc EÚ.

“Príkladom je Británia, ktorá musela podstúpiť bolestivú cestu rozpočtových škrtov. Ale výdavky na rozvojovú politiku v zásade stúpli napriek tomu. Takže existuje príklad, že aj krajiny zápasiace s fiškálnou konsolidáciou – niektoré z nich – dokážu urobiť odvážne kroky.”

Súčasťou pomoci adresovanej svetu je aj Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu, ktorú Slovensko ustanovilo od 1. januára 2007 pri MZV SR a má sa starať o šírenie rozvoja vo svete na bilaterálnej báze. Podľa strednodobej stratégie sú hlavnými jej cieľmi pre roky 2009-13 Afganistan, Keňa a Srbsko, pričom s Rakúskou rozvojovou agentúrou bude spoločne implementovať projekty v Srbsku a Etiópii.

(spravodajca TASR Silvester Balog) dem ed

REKLAMA

REKLAMA