Europoslanci chcú jediné bruselské sídlo EP, téma je znovu na stole

Brusel 10. februára (TASR) – Keby bolo v ich silách rozhodnúť o tom, poslanci Európskeho parlamentu (EP) by uprednostnili jediné, bruselské, sídlo zákonodarného zboru Európskej únie. Takéto výsledky priniesla dnes zverejnená štúdia s názvom Príbeh o dvoch mestách, ktorá skúmala z iniciatívy podpredsedu EP Edwarda McMillana-Scotta nálady a podmienky na presadenie odstránenia "cestovného cirkusu".

"Parlament spolurozhoduje s Radou EÚ takmer vo všetkých oblastiach, ale nemôže rozhodnúť, kedy a kde bude sám zasadať," píše sa v správe. Iniciatíva nie je novinkou, už desaťročia sa hovorí o zracionálnení fungovania EP, ktorý má sídlo v dvoch rôznych krajinách a mestách, vzdialených od seba asi 450 kilometrov. Poslanci väčšinu času trávia v metropole Belgicka a raz mesačne sa schádzajú na francúzsko-nemeckom pohraničí, aby plenárne zasadnutie absolvovali v Štrasburgu.

Prelomenie takéhoto vzorca by si vyžadovalo zmenu v zmluvách o EÚ. Súčasný model, aj keď EP zasadal viac-menej pravidelne v Štrasburgu už od roku 1981, platí od summitu v roku 1992. Tam o Štrasburgu ako mieste plenárnych zasadnutí rozhodli členské štáty, a to na základe článku 216 Rímskych zmlúv, kde sa stanovuje, že "o sídlach inštitúcií Spoločenstva rozhodujú dohodou vlády členských štátov". "Ak by chcel parlament sídliť v výlučne v Bruseli, vyžadovalo by si to zmenu zmlúv a – veľa trpezlivosti. Francúzsku a mestu Štrasburg treba predložiť alternatívy a členské štáty musia byť pripravené, že sa budú musieť vzdať niečoho v prospech veci," konštatuje sa v štúdii.

Podľa spracovaných dotazníkov Zürišskej univerzity z úvodu tohto roka, na ktoré sa dnes publikovaný dokument odvoláva, až 88 percent europoslancov chce, aby EP rozhodoval o svojom osude sám a drvivá väčšina (91 percent) by chcela mať sídlo EP v Bruseli. Toto číslo je ešte vyššie, než tomu bolo počas ostatného desaťročia – zvyčajne sa vyslovilo za jediný bruselský "hlavný stan" okolo dvoch tretín zákonodarcov (2000 – 69 percent, 2006 – 72 percent, 2010 – 70 percent).

Pre Štrasburg hovorí niekoľko špecifických argumentov, objektívne ich však veľa nie je. V tomto meste odovzdali "novučičkú" budovu EP len v roku 1999 a veľkolepá okrúhla stavba má všetko, čo si administratívna budova na takejto úrovni vyžaduje. Mesto má svoje kvality, je menej hektické a mnohí europoslanci ho preferujú pred Bruselom pre jeho atmosféru. Jeho mestská hromadná doprava je vyriešená excelentne: základ tvorí hustá električková trať s novým vozovým parkom. Preteká ním aj rieka Ill, kým Brusel takúto scenériu neponúka.

Naproti tomu však len šesť európskych miest má priame letecké spojenie so Štrasburgom, pritom je to populačne siedme najväčšie mesto Francúzska. Hotely sú v čase zasadaní beznádejne vypredané a ich ceny sa šplhajú v mnohých prípadoch do neuveriteľných výšok, preto niektorí návštevníci preferujú ostať cez noc v okolitých mestách vo Francúzsku i Nemecku a radšej dennodenne dochádzať do Štrasburgu. Kontraproduktívna je aj vzdialenosť z hľadiska kompaktného a efektívneho spolupôsobenia inštitúcií EÚ, keď počas plenárneho týždňa prichádzajú do v Štrasburgu zväčša aj čelní predstavitelia Európskej komisie, kým ich aparát zostáva v Bruseli. Zasadnutia Rady EÚ sa tiež konajú v Belgicku, prípadne tri z dvanástich mesiacov aj v Luxemburgu.

Ďalším argumentom je životné prostredie, tzv. sťahovanie národov je aj veľkou environmentálnou záťažou. Okrem cestovania samotných poslancov, ich asistentov, prekladateľov, administratívnej sily a novinárov, sa musí aj nevyhnutný materiál naložiť do kamiónov a cestovať z jedného sídla do druhého. Podľa správy z roku 2007, na ktorej vypracovanie dozerali dvaja europoslanci, by sa kompletným presídlením do Bruselu ušetrilo asi 19.000 ton vypusteného oxidu uhličitého.

Napriek dôraznému nesúhlasu so status quo zo strany EP zrejme potrvá, kým sa téma jedného sídla dostane do roviny rozhodnutia o celej veci na medzivládnej konferencii. Najbližšie by sa vyjednávanie o jedinom sídle mohlo presunúť na takúto konferenciu pri odobrení vstupu Chorvátska do únie, teda niekedy v tomto alebo budúcom roku. Francúzsko bude rázne proti, lebo nechce prísť o prostriedky, ktoré v Štrasburgu mesačne na jeden týždeň "pravidelní návštevníci" nechávajú, ale ani o prestíž. Riešením by bola alternatíva, na ktorú by Paríž pristúpil. Medzi nimi sa objavovalo vytvorenie paneurópskej univerzity v Štrasburgu, prípadne preloženie miesta zasadnutí Európskej rady, teda summitov do tohto mesta. Utópiou sa zdá presun sídla NATO do Štrasburgu, keďže sa v súčasnosti už začala výstavba jeho novej administratívnej budovy v Bruseli.

(spravodajca TASR Silvester Balog) hy

REKLAMA

REKLAMA