Lídri krajín eurozóny v Bruseli dnes o Grécku i budúcnosti menovej únie

Brusel 7. mája (TASR) – Lídri šestnástky krajín eurozóny sa dnes zídu v Bruseli, aby udelili konečný politický mandát finančnej pomoci Grécku a prerokovali ďalšie detaily rozsiahleho mechanizmu, ktorý má byť odštartovaný o dva týždne 19. mája. Slovensko bude na summite, ktorý bude aj o budúcnosti menovej únie, reprezentovať predseda vlády Robert Fico.

Nosnou témou bude teda najväčšia finančná asistencia v histórii EÚ, úvery Grécku vo výške 80 miliárd eur by mali byť uvoľnené postupne do roku 2012 v 12 splátkach. Juhoeurópska krajina, ktorá je momentálne na pokraji kolapsu verejných financií a čelí i rozsiahlym občianskym nepokojom, bude musieť počas tohto celého obdobia napredovať s ozdravovacími opatreniami, inak môžu štáty eurozóny kedykoľvek po každom štvrťročnom prehodnotení gréckych výsledkov zastaviť vyplácanie peňazí.

Stretnutie hláv štátov a predsedov vlád úzko nadväzuje na nedeľňajšiu (2.5.) schôdzku ministrov financií štátov eurozóny, ktorí dali zelenú aktivácii pomocného balíka, ale až od najvyšších predstaviteľov sa očakáva konečné "áno" pre celý proces. Súhlas však môže nastať možno až po búrlivej diskusii, paradoxne počas prebiehajúceho týždňa dali o sebe vedieť s nie práve najvyššou lojalitou k pomoci "malé" krajiny únie, medzi nimi aj Slovensko. Naklonenosť k poskytnutiu pomocnej ruky nie je ideálna ani v Nemecku, teda v krajine, ktorá má "zatiahnuť" najväčšiu časť pomoci.

Slovenský predseda vlády v pondelok (3.5.) spochybnil deklarované opatrenia Grécka a vyhlásil, že krajine neverí. Podľa jeho slov poskytne Slovensko peniaze až po tom, keď budú mať avizované kroky aj legislatívne zakotvenie, teda parlament rozhodne o zákonoch, ktoré zvýšia dôchodkový vek, zmenia daňové zákony i ostatné sféry ekonomického života v krajine.

Ako druhý nespokojenec sa prihlásilo vo štvrtok (6.5.) Slovinsko, ktoré volá po reforme fungovania eurozóny a jasných sankciách v prípade, že štáty menovej únie nevedia udržať svoje hospodárenie na požadovanej úrovni.

Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso, ktorý sa na rokovaniach zúčastní tiež, chce prebrať s lídrami navzájom odlišné procesy získania legitimity pre poskytnutie pomoci v jednotlivých krajinách. Vo väčšine musí byť rozhodnutie podporené aj hlasovaním v parlamente a ani to nemusí stačiť. Ide napríklad o Nemecko, kde sa euroskeptickí intelektuáli podujali celý prípad podať na nemecký ústavný súd, a tým sa celý proces plošnej dohody môže predĺžiť.

Barroso počas prebiehajúceho týždňa pred Európskym parlamentom zdôraznil, že trhy by nemali byť "hracou plochou špekulácií", narážajúc na to, že trhy tlačia už aj na ďalších predstaviteľov eurozóny s problematickým hospodárením – Portugalsko a Španielsko. Reakcia na ich počínanie počas gréckej krízy, ako aj pozícia ratingových agentúr počas náročného obdobia, budú predmetom rokovaní. Rada sa pokúsi aj na tomto základe poučiť z udalostí predchádzajúcich mesiacov.

V tomto kontexte sa dostáva na povrch druhá hlavná téma, ňou je budúcnosť menovej únie. Najvyšší predstavitelia štátov budú diskutovať o tzv. economic governance, teda akomsi ekonomickom dohľade, aby sa počas ďalších rokov grécky kapitálny problém nezopakoval. K tomu by mali pomôcť aj sankcie, po ktorých volá Slovinsko, ale konkrétny návrh na ich zavedenie napr. po porušení Paktu stability a rastu zatiaľ od predstaviteľov únie neodznel. Do úvahy by pripadal aj dohľad nad rozpočtami štátov, túto ideu už spomenul aj komisár pre ekonomické a finančné záležitosti Olli Rehn.

K tomu, aby sa štáty eurozóny ďalším problémom vyhli, bude mať rozhodujúce slovo práve EK, ktorá má prísť už na budúci týždeň (12. mája) s ucelenou koncepciou návrhu koordinácie ekonomických politík v eurozóne i celej EÚ. Jeho hlavné línie by mali byť prezentované a diskutované dnes.

(spravodajca TASR Silvester Balog) zll

REKLAMA

REKLAMA