Lisabonská zmluva má prvé narodeniny, nové diplomatické zbory sú v neistote

Brusel 1. decembra (TASR) – Dnešným dňom vstúpila Lisabonská zmluva do druhého roka svojej účinnosti. V rovnaký deň začína oficiálne fungovať aj jej vlajková loď – Európska služba pre vonkajšiu činnosť (EEAS) sa však začne reálne tvoriť v neistote, či na ňu budú k dispozícii vôbec nejaké finančné prostriedky z rozpočtu EÚ hneď od úvodu budúceho roka.

Diplomatické zbory dostala na starosti jej budúca šéfka, ktorá dostane po ich začatí účinkovania aj oficiálne titul ministerky zahraničných vecí únie. Catherine Ashtonová, ktorá je oficiálne stále vysokou predstaviteľkou pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, mala od úvodu ťažkosti s budovaním konštrukcie EEAS. Narážala na odpor Európskeho parlamentu, ktorému sa nepáčilo neosobné menovanie jej zástupcov na čelo organizačnej pyramídy, ale chcel mať aj väčší dosah na finančný dohľad nad jej fungovaním. Nakoniec sa Ashtonovej podarilo získať výmenou za niektoré korekcie súhlas EP a stanovila sa organizácia, ktorá počíta v budúcnosti s asi 8500 zamestnancami, pričom by mala dostať na svoju činnosť viac než tri miliardy eur ročne. Diplomati by sa mali starať o zlepšenie obrazu únie vo svete, z praktického hľadiska by zastupiteľstvá únie v zahraničí mali suplovať aj služby pre občanov, ktorých krajiny v danej oblasti svojimi zbormi v krajine prítomné nie sú.

V súčasnosti sa však vyskytol ďalší problém. Aj keď každoročne bývajú medziinštitucionálne rokovania o rozpočte "bujaré", tentoraz hrozí, že únia odštartuje nový rok v podmienkach rozpočtového provizória. Hašterenie členských štátov a parlamentu môže ešte v decembri na poslednú chvíľu zažehnať kompromisná verzia rozpočtu. Ak sa tak nestane, od januára dôjde k rozpočtovému provizóriu, čo je v prvom rade zlou správou pre EEAS, pretože ten v minuloročnom rozpočte ešte logicky svoju vlastnú kapitolu nemal a nemôže sa teda spoliehať ani len na kopírovanie svojich nárokov spred roka ako iné oblasti.

Problémy s budúcim financovaním priznal aj člen kolégia eurokomisárov Maroš Šefčovič. Slovák, majúci na starosti v tíme Josého Manuela Barrosa medziinštitucionálne vzťahy a administratívu, prirovnal súčasnú situáciu k "zložitému rébusu".

Zo všeobecného hľadiska si Šefčovič postavil za svoju prioritu pri nástupe do funkcie v januári okrem iných záležitostí aj doladenie fungovania "mocenského trojuholníka" únie, keďže inštitúcie mali v Lisabonskej zmluve zakotvené aj iné pravidlá hry.

Spolurozhodovacia procedúra Európskeho parlamentu a Rady ministrov sa stala riadnou legislatívnou procedúrou, v ktorej má Európsky parlament plné právo vyjadriť sa ku všetkým výdavkom v rámci ročných rozpočtov. Hospodárska politika a obchod sa stali politikami spadajúcimi pod demokratické skrutínium, čo posilnilo legitímnosť a akceptáciu európskych rozhodnutí v týchto oblastiach. Národné parlamenty dostali po novom právomoc preverovať návrhy predkladané úniou a vznášať k nim pripomienky, pokiaľ sa domnievali, že sporná oblasť spadá do ich kompetencie.

"Plné sfunkčnenie systému nových pravidiel si vyžaduje svoj čas. Môžem však konštatovať, že počas prvého roka života Lisabonská zmluva fungovala efektívne a posilnila demokratické povedomie a transparentnosť Európskej únie. Lisabonská zmluva je nástrojom, ktorý spája všetky európske inštitúcie, členské štáty a európskych občanov," bilancoval prvých 12 mesiacov Šefčovič.

Spolupôsobenie inštitúcií v novom formáte poznačila pretrvávajúca svetová hospodárska kríza, ktorá na jar z európskeho hľadiska vrcholila vypuklým spôsobom v gréckej dlhovej kríze. Inštitúcie spolu s členskými štátmi dokázali na ohrozenie spoločnej meny pomerne pružne zareagovať aj za nových podmienok, avšak vplyvy krízy naďalej hrozia ďalšími výzvami na prijatie rozhodnutí, ktoré zatiaľ v živote únie nemali obdobu. Silu nadobudli stretnutia ministrov financií eurozóny, ktoré Lisabonská zmluva preradila z neformálneho stretnutia na formálnejší orgán s riadne zvoleným predsedom. V záujme vytvorenia efektívnejšej hospodárskej spolupráce členských krajín dokonca v októbri vyvstala požiadavka zmeny textu zmluvy, čelní predstavitelia únie však prejavili záujem na tom, aby tieto zmeny boli len "jemne chirurgického" charakteru. Ak by bolo potrebné znovu podstúpiť regulárnu procedúru separátneho schvaľovania zmien v členských krajinách, v kontexte predchádzajúcich skúseností by šlo o zložitý a dlhotrvajúci proces.

Šefčovičom spomínané demokratické povedomie by sa malo v očiach euroobčanov zdvihnúť zavedením ďalšej novinky z textu zmluvy – Európskej občianskej iniciatívy (EOI). Cez ňu budú musieť politickí lídri dvadsaťsedmičky rešpektovať aj "vox populi". Prostredníctvom registrácie iniciatívy o záležitostiach, ktoré podľa ľudí či organizácií bruselskí, luxemburskí a štrasburskí činovníci opomínajú v legislatíve únie, bude možné cez jeden milión podpisov odštartovať akciu v prospech takmer čohokoľvek, čo podľa Európskej komisie bude "v súlade s hodnotami EÚ" a nebude mať charakter "bláznivého nápadu". EOI však ešte stále čaká na doladenie, v súčasnosti nie sú ešte jasné jej detaily. Pôvodne mala byť k dispozícii rovnako ako EEAS pre občanov v prvý deň výročia Lisabonskej zmluvy, no túto misiu nestihla.

(spravodajca TASR Silvester Balog) hy

REKLAMA

REKLAMA