Marcový “ekonomický” summit je doplnený o zahraničnopolitické témy

Brusel 23. marca (TASR) – Marcovému riadnemu zasadnutiu Európskej rady budú dominovať ekonomické okruhy. Oproti pôvodným očakávaniam sa však v dôsledku zložitého vývoja ostatných týždňov medzi diskusné témy museli pridať situácia v Líbyi, dramatické udalosti v Japonsku a budúcnosť jadrovej energetiky v Európskej únii.

Ekonomická budúcnosť únie bude riešená na niekoľkých úrovniach, aj keď jedna dôležitá záležitosť sa z programu stiahla – posilnenie Európskeho finančného stabilizačného nástroja (EFSF). Dôvodom je Fínsko, ktoré v apríli čakajú parlamentné voľby a súčasná vláda i parlament krajiny nechcú o takejto záležitosti rozhodovať za daných okolností. Tým sa posúva politické rozhodnutie o posilnení EFSF na júnový summit. "Každá úprava si vyžaduje konsenzus. Myslím si ale, že so situáciou, že by bolo treba do júna aktivovať mechanizmus, si vieme aj napriek problému s posunutím definitívneho rozhodnutia o posilnení EFSF poradiť," povedal stály veľvyslanec Slovenska pri EÚ Ivan Korčok, ktorý nie je znepokojený z faktu, že by súčasný model EFSF nezvládol prípadný nápor poskytnutia pôžičky viacerými štátmi eurozóny v rovnakom čase.

Na rozdiel od niekoľkých predchádzajúcich summitov sa však neočakávajú ďalekosiahle diskusie o nezrovnalostiach v názoroch pri ďalších bodoch, aj keď program je nabitý. Ekonomický balík opatrení, ktorý bude mať komunitárny charakter, sa zdá byť už definitívny a odsúhlasiť ho formálne by nemal byť problém. Väčšie ťažkosti však prinesie presadenie opatrení navrhnutých Európskou komisiou v Európskom parlamente. Ten už avizoval, že svoje výhrady premietol do zhruba 2000 pozmeňujúcich návrhov.

"Nádej na pozitívny zlom vidím v konkrétnych rozhodnutiach. Legislatívny balík vysiela jasný signál, že nezodpovedná fiškálna politika sa bude presadzovať na úrovni EÚ oveľa ťažšie ako doteraz. Toto je dôležité vedieť aj pre trhy," komentoval Korčok. Rovnako záležitosti okolo Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM), ktorý od júla 2013 nahradí momentálne existujúci EFSF, sa už doladili na pondelkovom zasadnutí ministrov financií eurozóny a na summite potrebuje už len formálny súhlas lídrov členských štátov. "Investori, ktorí nakupujú štátne dlhopisy, na toto čakali. Teraz vedia, ako bude systém fungovať. Po roku negatívnych správ a Jóbových zvestí by sme už mohli k tomuto summitu postaviť s istým optimizmom. Ide o zavŕšenie takmer ročného úsilia a mohol by to byť moment pozitívneho obratu do budúcnosti," sumarizoval Korčok.

Ďalšou dôležitou súčasťou štvrtkových rokovaní bude tzv. Pakt konkurencieschopnosti, medzičasom premenovaný na Pakt pre euro +. Ten v sebe nesie dohodu na medzivládnej úrovni o tom, ako zlepšiť vyhliadky eurozóny i EÚ na lepší ekonomický vývoj v budúcnosti. Nástrojmi na dosiahnutie týchto cieľov by mali byť efektívnejší boj proti nezamestnanosti, záväzky v oblasti sociálnej politiky a penzijných reforiem, ako aj inštitucionalizovaný prísľub štátov o neprekročení istej hranice deficitu štátneho rozpočtu zakotvením v štátnej legislatíve. Štáty mimo eurozóny sa majú počas summitu vyjadriť, či si želajú dobrovoľne sa pridať k Paktu, alebo nie. V súčasnosti je istý nezáujem Maďarska, váhajú Británia, Švédsko a Česko, kým ostatné krajiny, v ktorých sa neplatí eurom, vyjadrili vôľu pripojiť sa k Paktu. Okrem toho členské krajiny eurozóny môžu už na summite predkladať konkrétne opatrenia, akými chcú implementovať Pakt do života.

Zaujímavá bude aj debata o záťažových testoch bánk, ktorá by mala jasnejšie stanoviť komunikáciu ich výsledkov a načrtnúť koncept riešenia ďalšieho pôsobenia bánk, ktoré previerkou neprejdú. Na summite sa očakáva aj druhé kolo vyjednávania Írska o lepších podmienkach pre svoj úver. Po prvom kole na summite eurozóny pred dvoma týždňami Dublin utrpel diplomatickú porážku. Dôvodom je fakt, že nový premiér Enda Kenny sa nemieni poddať tlaku na zvýšenie dane pre právnické osoby z 12,5 percenta, ktorá patrí medzi najnižšie sadzby v EÚ.

Otázna je situácia Portugalska, ktoré po Grécku a Írsku môže byť vo štvrtok treťou krajinou eurozóny, žiadajúcej o pomoc ostatných členov európskej sedemnástky na prekonanie krízy verejných financií. Potrebu pomoci zo zdrojov EFSF však nateraz portugalská vláda odmieta.

Ako dodatkový bod programu sa na summit dostali Líbya a severná Afrika, v prípade ktorých sa bude rozhodovať o budúcej úlohe Únie pri podpore prechodu k demokracii. Niektoré krajiny najmä z juhu Európy už avizovali, že by rady prehodnotili rozdelenie zdrojov na susedskú politiku. Juhoeurópske krajiny by chceli presunúť určité prostriedky v prospech rozvojovej politiky v severnej Afrike na úkor Východného partnerstva, s čím však nesúhlasia najmä štáty, ktoré majú zemepisne bližšie k postsovietskym krajinám.

Ďalším operatívnym doplnkom je diskusia o situácii v Japonsku. Lídri sa budú rozhodovať, do akej miery má byť EÚ nápomocná pri odstránení následkov zemetrasenia a cunami. V kontexte hrozby jadrovej katastrofy v Japonsku čelní predstavitelia Únie prehodnotia aj bezpečnosť jadrovej energetiky v krajinách dvadsaťsedmičky a pravdepodobne dajú definitívnu zelenú záťažovým testom pre jadrové elektrárne v 14 štátoch EÚ.

(spravodajca TASR Silvester Balog) hy

REKLAMA

REKLAMA