Nedodržiavanie rozpočtových pravidiel môže vyvrcholiť finančnou sankciou

Bratislava/Brusel 13. februára (TASR) – Nedodržiavanie rozpočtových pravidiel môže pre štáty Európskej únie (EÚ) vyvrcholiť sankciou. V únii sa aktuálne diskutuje o konkrétnych podobách tohto sankčného mechanizmu, ktorý by mal byť spustený po tom, ako členský štát po prvom upozornení nenapraví chyby zistené v plánovanom štátnom rozpočte.

Krajiny by mali v prvých mesiacoch každého roka vždy odoslať únii svoj plánovaný rozpočet na nasledujúci rok. "My nežiadame štáty o prezentovanie detailného rozpočtu, ale aspoň o základné línie tak, aby sme videli, či je rozpočet založený na predpokladoch ekonomického rastu," vysvetlil na tohtotýždňovom stretnutí s novinármi v Bruseli, zameranom na aktuálne problémy v eurozóne, Amadeu Altafaj Tardio, hovorca komisára Olliho Rehna zodpovedného za ekonomickú a monetárnu politiku.

V prípade, ak rozpočet štátu nespĺňa základné predpoklady, rast konkurencieschopnosti či dodržiavanie schodku verejných financií, tak prichádza prvé upozornenie zo strany únie. Krajina by naň mala následne reagovať a rozpočet poopraviť do konca roka.

Ak však tak členský štát neurobí, nasledujú sankcie. Nové sankcie, ktoré Európska komisia (EK) presadzuje, spočívajú v odobratí a uložení 0,2 % HDP krajiny na bankový účet. "To generuje úroky, tak ako keď si uložíte peniaze do banky, a ak dôjde ku korekcii, krajina dostane peniaze aj s úrokmi," dodáva Tardio.

V prípade, ak ku korekcii nedôjde, krajina ešte neprichádza o celkovú sumu, ale iba o úroky z nej. "Ak však stále nedochádza ku korekcii od odchýlky, peniaze nie sú už zamrazené, ale stratené, stanú sa pokutou," upozornil. Tieto prostriedky sa následne rozdelia medzi ostatné členské štáty. Ako dlho by mohol trvať proces od prvého upozornenia až po prípadnú stratu financií, ešte však rozhodnuté nie je.

Ako dodal Tardio, štáty EMU majú vysoký stupeň integrácie monetárnych avšak nízky v prípade ekonomických politík, čo sa najviac ukázalo pri aktuálnej kríze, ktorá bola najhoršia od 30. rokov. "Začalo to ako finančná kríza v USA a potom expandovala globálne," dodal. Nasledovala ekonomická kríza, tá prešla do dlhovej, ktorá je v podstate krízou dôvery, dôvery medzi členmi trhu.

Štáty Európskej únie následne bojovali s ekonomickou recesiou, a to fiškálnymi opatreniami na stimuláciu ekonomickej aktivity a zníženie sociálneho dosahu krízy. "To malo svoju cenu, vysoké náklady pre verejné financie, ktoré vyvrcholili v štrukturálnych problémoch," uzavrel.

emu ed

REKLAMA

REKLAMA