Po prvom dni summitu len čiastkové výsledky, štáty pripustili zmenu zmluvy

Brusel 28. októbra (TASR) - Lídri krajín Európskej únie (EÚ) ukončili osemhodinové rokovanie v prvý deň jesenného summitu len s čiastočnými výsledkami. Dokument o záveroch sa bude upravovať ešte v druhý deň zasadnutia, jasnou deklaráciou je tak zatiaľ len to, že najvyšší predstavitelia členských štátov pripúšťajú nevyhnutné zmeny v texte Lisabonskej zmluvy, ktoré by mali po roku 2013 zabezpečiť...

Brusel 28. októbra (TASR) – Lídri krajín Európskej únie (EÚ) ukončili osemhodinové rokovanie v prvý deň jesenného summitu len s čiastočnými výsledkami. Dokument o záveroch sa bude upravovať ešte v druhý deň zasadnutia, jasnou deklaráciou je tak zatiaľ len to, že najvyšší predstavitelia členských štátov pripúšťajú nevyhnutné zmeny v texte Lisabonskej zmluvy, ktoré by mali po roku 2013 zabezpečiť pre celú eurozónu ekonomickú stabilitu.

"Nevyhnutnosť takéhoto postupu uznali všetky členské krajiny. Krízový mechanizmus musí slúžiť na vysporiadanie sa s finančnými ťažkosťami a má zabezpečiť, aby sa nákaza nerozšírila z jednej na ostatné krajiny. Rovnako musí zamedziť morálny hazard. Teraz pred nami stojí otázka, či si takýto robustný mechanizmus vyžiada zmenu v zmluve alebo nie," komentoval predbežné výsledky rokovania stály predseda Európskej rady (ER) Herman Van Rompuy. Zmeny v texte zmluvy, ktorej schválenie členskými štátmi znamenalo veľké ťažkosti pre úniu, by však nemali byť podstatné a nevyžadovali by si referendá na národných úrovniach, ani by pre nemusel byť zvolaný Európsky konvent.

O možnostiach legislatívne zastrešiť permanentný krízový mechanizmus má diskutovať s členskými štátmi Van Rompuy, výsledky svojej práce predostrie na najbližšom summite v decembri tohto roka. Takisto do decembra musí prísť Európska komisia (EK) s presným návrhom, aké pravidlá by stály krízový mechanizmus mal obsahovať.

V súčasnosti platí pre krajiny, ktoré by sa dostali do zložitej situácie blízko platobnej neschopnosti, Európsky finančný stabilizačný mechanizmus (EFSF). Krajiny v ťažkostiach však z neho môžu prostriedky vo výške 750 miliárd eur čerpať len do roku 2013, preto sa EÚ pokúša o vytvorenie permanentného systému, ktorý by zamedzil scenárom, podobným "gréckemu prípadu" z prvej polovice tohto roka.

(spravodajca TASR Silvester Balog) vjo

REKLAMA

REKLAMA